Čítanie z listu ľuďom bez hudobného sluchu

ŠTOKHOLNSKÝ SYNROM a chýbajúci HUDOBNÝ SLUCH je príčinou morálnej KÓMY Slovenska

NEDEĽNÁ úvaha na recidívnu tému:

• Výstupy KECALOV v PREDANOM SLOVENSKU na verejnom javisku nie sú dnes jeho najdôležitejším problémom. Viac by nás mali trápiť LIBRETÁ, ktoré im predchádzajú. A na konci predstavenia TICHO mlčiacich divákov a poslucháčov..

Nedajme sa mýliť. Koreňový problém Slovenska, ten východiskový, nie je, ako by sa mohlo zdať, vidieť ani počuť na verejnosti, ten leží na inom hrobe, než na akom sa dnes, hoci aj oprávnene, kladú biele ruže..

Len ho netreba prehliadať, a už vôbec nie podceňovať. Naopak, o ňom je treba čoraz viac a čoraz častejšie hovoriť verejne. Inak sa z miesta nepohneme..

LEBO dnešný mravný problém Slovenska, najzásadnejšia prvotná príčina dôsledku dneška – má ten najnevinnejší pôvod. Nepoznanie reálií. Presnejšie tých nemanipulovaných. A ešte presnejšie, hrozivejšie – nemať záujem ich poznať. Pre jednoduchú príčinu – mať pokoj. Na báze dáš pokoj – máš pokoj.

Akurát, že tým to nekončí. Lebo v špirále času – ako v pyramídovej hre – príde čas, kedy príde stopka. Kedy sa musí vyjsť von z ulity, z „pokojového režimu na lôžku“. Kedy informácie, ako hlavná zbraň používaná vo verejnom priestore, už nebudú mať iba verbálny charakter. Kedy už budú materiálne triafať na žily všetkých, aj tých „na lôžku“.

A to príde vtedy, ak sa to už bude konkrétneho človeka dotýkať osobne. Bytostne. A to príde, ako v tej hre, s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote. Len nevedno kedy. A v akej miere dopadu dôsledku. Ale to už bude po funuse, keď mlieko bude rozliate. Vtedy, keď už nepomôžu lamentácie, a už vôbec nie riešenie na spôsob pána Milana Majerského, predsedu KDH, „ohníka“ na dnešnej politickej scéne, síce dobrého pána (človeka), zato zlého sluhu (pre národné a štátne záujmy Slovenska). Povedať : „Bola to chyba..“ Akokoľvek úprimne a sebakriticky to povedal. Ešte raz, po funuse..

A príkladov tejto logickej postupnosti v dejinách, aj v tých vzdialených, aj „včerajších“, aj tých dnešných je na kilá..

A z tohto východiskového, samovražedného postoja dnešného slovenského človeka k veciam verejným, vychádza prekérna filozofia marketérov. Tých, ktorí tie „libretá“ posúvajú „kecalom“ na javisko. Tých, viac alebo menej zákulisných, sediacich doposiaľ na všetkých kľúčových informačných zdrojoch. So zámerom podsunúť divákom a poslucháčom výberové árie,  ktoré dostane takýto „pokojový typ“ človeka do obývačky. Vediac, počítajúc s tým, že väčšina ľudí na Slovensku nemá dobrý „hudobný sluch“. Ktorí neregistrujú falošné tóny. A čo horšie, že táto „cenzová“ divácka a poslucháčska verejnosť nemá záujem o „hudobnú výchovu“.

A na konci dňa tak majú marketéri vymaľované. Bez námahy, bez špeciálnej potreby ich (do)vysvetľovať. Viesť (vyváženú) diskusiu. Lebo nie je treba. Lebo sa na to UNISONO táto vzorka nepýta, ako to káže každému homo sapiens(ovi) jeho ľudská prapodstata. A tých pár nespokojných, tých pár pýtajúcich sa, to je iba hŕstka „štekajúcich na mesiac“, ktorí nemajú šancu „pohnúť „zemeguľou“..

PRETO ten skutočný, jadrový problém, spočívajúci hlboko pod povrchom, ktorý doviedol spoločnosť k dnešnému celonárodnému marazmu – je ukrytý vo vnútri zradného „typologického genómu“. V človeku presvedčenému paradoxne, že jeho cesta k pokoju, dobru a bezpečnosti vedie cez – chovanie si vnútorného presvedčenia ako stačí iba veriť, modliť sa a milovať. Ako stačí iba byť ticho. Vo svojej naivite, ľudskej empatii a slušnom správaní sa na verejnosti –  veriac, že toto je tá správna cesta, netušiac ani za zbla, že prvotná chyba nie je „vo vonkajšom vysielaní“, ale v ich (vnútornom) osobnom pštrosom prístupe k veciam verejným.

A čo je na tom úplne zlé, to je nielen z toho vyplývajúci škodlivý prístup ľudí k samým sebe, ale ich kontraproduktívny účinok. Tým, že škodia druhým. Aj tým, ktorí tento spôsob (ne) riešenia veci nezdieľajú.

Preto je dnešný stav – nepochybne aj ich, či v prvom rade ich zásluha. Lebo ich neuplatnená sila, ktorá tou zemeguľou môže pohnúť – je, spočíva v efekte, na ktorý nás upozornila už veľmi dávno významná súčasť našich dejín, Svätopluk na nehynúcom príklade 3 prútov..

PRETO obroda dnešného, v prvom rade morálneho marazmu, krízy dôvery, musí začať osvojením si odkazu iného velikána svojej doby, Deckartesa. Jeho neopomenuteľnej pozitívnej konštanty pre život – pýtať sa, pýtať sa, pýtať sa. Aby sa mohla a mala dať prebiť tá ničotná príčina dnešného dôsledku – negatívna životná konštanta : zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať..  (informácie, ktoré idú proti prúdu..).

Lebo ona, tá Plzákova konštanta je dedičnou spolu-príčinou dneška. Tá, ktorá bola a môže byť použiteľná iba na riešenie rodinných problémov. Aj to len do času..

A prečo ten spomínaný Štokholmský syndróm..?

LEBO ten je v skutočnosti tá najväčšia a najzákernejšia príčina dneška. To je ono LIBRETO, písané za oponou marketérmi, ktorí spoza nej riadia naše životy. Nevediac, netušia, že to ten najšpinavší spôsob, ako zmeniť  „vierovyznanie“ človeka „od prirodzenia“.. Tak, aby o tom on ani sám nevedel..

• vnútiť mu svetonázorové presvedčenie, že ich videnie sveta je ich vlastným…

Jav, pri ktorom sa vyhliadnutá obeť po čase, po postupnom preformátovaní jej osobnosti sa sama stotožní s konaním osoby, ktorá ju previedla na  druhý („správny“) breh. Aby na konci dňa toto počínanie manipulátorov sama ešte aj ospravedlňovala. A to až do tej miery, že tým už „preformátovaným“ už nepomôže, ani keby ste im vyložili na stôl všetky fakty a svedectvá k veci. Dnes už ani srdce na dlaň..

A to je už jav, ako vystrihnutý z dneška. Až mrazí, ako sme sami (opäť raz) stali „laboratórnymi myšami“, opäť raz predmetom celonárodného experimentu. Na libreto, v ktorom už nevedomky hráme roly podvedených.. dosaďte si už každý sám svoje postavenie na verejnej scéne..

Laco Kopál