Čínska „vojenská diplomacia“ medzi Thajskom a Kambodžou sa stáva zložitejšou

Thajsko zrejme naznačuje, že nie je spokojné s predajom zbraní z Číny do Kambodže, a naznačuje, že Čína by ho mala obmedziť z úcty k Thajsku, ktoré je teraz pre Čínu oveľa dôležitejším partnerom ako Kambodža.

Čínske ministerstvo obrany vyhlásilo, že jeho obchod so zbraňami s Thajskom a Kambodžou nemá nič spoločné s intenzívnym obnovením letných nepriateľských akcií, ku ktorým došlo po správe Newsweeku, v ktorej sa tvrdilo, že Thajsko ukoristilo čínske granáty a protitankové neriadené rakety z Kambodže. Nie je žiadnym tajomstvom, že Čína je vzhľadom na ich desaťročia trvajúci osobitný vzťah najväčším vojenským dodávateľom pre Kambodžu, ale len málokto vie, že Čína sa nedávno stala najväčším dodávateľom aj pre Thajsko a teraz predbehla aj USA.

Túto skutočnosť potvrdil Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI) v správe s názvom „Trendy v medzinárodných transferoch zbraní, 2024“ z marca, ktorá sa vzťahuje na roky 2020 – 2024. SIPRI poznamenal, že Thajsko bolo v tomto období tretím najväčším trhom s vývozom zbraní do Číny s podielom 4,6 % na celkovom predaji, zatiaľ čo Čína bola najväčším dodávateľom zbraní do Thajska s podielom 43 % na dovoze, čo je ďaleko pred druhými USA so 14 %, a to aj napriek tomu, že Thajsko je jedným z „hlavných spojencov USA mimo NATO“. Je to súčasť širšieho regionálneho trendu.

Zvýšený obchod medzi Čínou a Thajskom viedol k užším politickým a vojenským väzbám, čím sa zrevolucionizovala regionálna strategická paradigma a vytvorili sa podmienky pre spoluprácu na plánovanej vysokorýchlostnej železnici spájajúcej čínsky Kunming so Singapurom cez Laos, Thajsko a Malajziu. Ak vezmeme do úvahy všetky okolnosti, okrem údajnej možnosti, že by Kambodža umožnila Číne výhradne využívať svoju novo zrekonštruovanú námornú základňu Ream (čo obe krajiny popreli), Thajsko je pre Čínu oveľa dôležitejším partnerom podľa všetkých ukazovateľov.

Čína napriek tomu stále predáva Kambodži zbrane, s najväčšou pravdepodobnosťou ako súčasť svojej „vojenskej diplomacie“, ktorá je paralelná s ruskou, ktorú ako prvá zaviedla v iných častiach sveta. Tento koncept sa v tomto kontexte vzťahuje na predaj zbraní dvojiciam súperiacim štátom v nádeji, že sa medzi nimi udrží rovnováha síl, aby sa následne dosiahlo politické riešenie ich sporov. Je to v kontraste s americkou politikou, ktorá vyzbrojuje iba jednu stranu, aby jej poskytla vojenskú výhodu na donútenie druhej strany k jednostranným ústupkom.

Rusko je najznámejšie praktizovaním „vojenskej diplomacie“ medzi Arménskom a Azerbajdžanom, Čínou a Indiou a Čínou a Vietnamom, pričom prvý pokus neviedol k politickému riešeniu ich sporu, zatiaľ čo posledné dva krajiny úspešne udržali medzi sebou rovnováhu síl. Pokiaľ ide o praktizovanie tejto politiky Čínou, zostalo to v úzadí až do septembra, keď New York Times publikoval správu o tom, „ako čínske zbrane transformovali vojnu medzi dvoma susedmi“.

Hoci je článok informatívny, stále sa snaží vybudovať naratív, že predaj čínskych zbraní Kambodži ju povzbudil k údajnému vyvolaniu nepriateľských akcií. Stále nie je jasné, kto bol zodpovedný za letné strety. Táto analýza tvrdí, že to bolo Thajsko, a následná analýza predpovedá rozsah, do ktorého by mohli zájsť, ak by nepriateľské akcie neskončili (alebo by sa opäť rozpútali). Každopádne ide o to, že Čína skutočne praktizuje „vojenskú diplomaciu“ s oboma krajinami, ale teraz sa to stáva zložitejším.

Thajsko zrejme naznačuje, že nie je spokojné s predajom zbraní z Číny do Kambodže, a naznačuje, že Čína by ho mala obmedziť z úcty k Thajsku, ktoré je teraz pre Čínu oveľa dôležitejším partnerom ako Kambodža. Podtextom je, že úloha Číny ako mediátora by bola poškodená, ak by Thajsko dospelo k záveru, že od letných nepriateľských akcií doplnilo zásoby do Kambodže. To by mohlo následne narušiť ich plány na vysokorýchlostnú železnicu, a tým aj celú čínsku víziu regionálneho prepojenia.

Andrew Korybko