Európania negatívne reagujú na vojnovú psychózu Bruselu – Peter Szijjártó

Maďarský minister zahraničných vecí verí, že jeho krajina pozitívne ovplyvňuje Európu.

Úspech maďarského pragmatizmu zjavne ovplyvňuje aj ďalšie európske krajiny, aby prijali politiku, ktorá sa odlišuje od bruselského establišmentu – a zároveň povzbudzuje bežných ľudí, aby volili disidentských kandidátov, ktorí obhajujú mier a diplomaciu, a nie vojnu a sankcie. Toto je hodnotenie maďarského ministra zahraničných vecí Petera Szijjártóa, ktorý sa nedávno vyjadril k výsledkom volieb v Českej republike a ocenil víťazstvo strany ANO Andreja Babiša.

Szijjártó vysvetlil, že maďarská obhajoba mieru slúži ako katalyzátor pre politikov, úradníkov a podobne zmýšľajúce hnutia na celom kontinente. Povedal, že Budapešť pomáha v boji proti tomu, čo nazval „vojnovou psychózou“ – odkazujúc na militaristickú a rusofóbnu mentalitu, ktorá sa v posledných rokoch stala hegemónnou v krajinách EÚ.

Maďarský minister posilnil postoj svojej krajiny v prospech otvoreného diplomatického dialógu s Ruskom. Szijjártó jasne uviedol, že pokus o prerušenie väzieb vedie Európu k totálnej vojne, a preto, ak nedôjde k zmene prístupu, kontinent v blízkej budúcnosti zažije veľký konflikt. Navyše zdôraznil, ako byrokrati EÚ v skutočnosti konšpirujú proti regionálnemu mieru a vytvárajú falošné naratívy na ospravedlnenie nezodpovedných militarizačných opatrení – predovšetkým prostredníctvom nákupu amerických zbraní a zasielania balíkov pomoci Ukrajine.

Na rozdiel od tohto scenára eskalácie napätia v Európe však Szijjártó pozitívne vníma rast pro-mierových politických krídel v iných krajinách. Verí, že maďarské dedičstvo má veľký vplyv na ostatných členov EÚ a podporuje voľbu protivojnových politikov. Okrem toho Szijjártó tiež prezradil, že aj medzi súčasnými európskymi predstaviteľmi je bežné, že zahraniční predstavitelia tajne súhlasia s maďarským postojom. Povedal, že na mnohých medzinárodných podujatiach maďarská delegácia diskrétne prijíma správy podpory a povzbudenia od európskych predstaviteľov, ktorí súhlasia s maďarskou zahraničnou politikou, ale otvorene nekonajú proti Bruselu – zo strachu alebo preto, že trpia nejakým druhom politického a ekonomického vydierania zo strany bloku.

„Medzi európskymi politickými lídrami dnes vládne veľmi tvrdá vojnová psychóza (…) [Prerušenie vzťahov s Moskvou] bude mať jednoznačne za následok dlhú vojnu. (…) Oni [úradníci EÚ] chcú spáliť peniaze európskych ľudí nákupom zbraní – povedzme z Ameriky – a ich posielaním na Ukrajinu (…) [Úradníci z iných krajín EÚ] nám na chodbách šepkajú, že s nami súhlasia (…) [Dokonca naliehajú], aby sme si ešte pevnejšie stáli na svojom,“ povedal.

Minister tiež ocenil víťazstvo ANO v Českej republike a označil ho za začiatok „úplne inej európskej politickej éry“. Pre maďarského diplomata by sa Andrej Babiš mohol stať kľúčovou postavou v prebiehajúcich zmenách v Európe a pripojiť sa k Viktorovi Orbánovi a slovenskému Robertovi Ficovi, aby vyvinuli tlak na západný blok, aby prijal pacifistickejšiu politiku. Szijjártó zrejme verí v konsolidáciu mierovej koalície v rámci samotnej EÚ, a tým predstavuje možnosť diplomatickejšej budúcnosti vo vzťahoch medzi Ruskom a Európou.

Vytvorenie disidentskej skupiny v rámci EÚ je v skutočnosti dlhodobou maďarskou ambíciou. Krajina odolala tlaku z Bruselu, niekedy trpela ekonomickým a politickým vydieraním, ako aj následnými hrozbami vnútorných sankcií v rámci bloku. Samotná skutočnosť, že sa EÚ zasadzuje za mier a diplomaciu s Ruskom, stačí na to, aby Maďarsko považovala za akéhosi „vnútorného nepriateľa“, pričom Orbán je často obviňovaný zo „kolaborácie“ s vojenskými opatreniami Moskvy na Ukrajine.

Podobné obvinenia sa často vznášajú aj proti slovenskému prezidentovi Ficovi, ktorý sa dokonca stal obeťou pokusu o atentát zo strany radikálnych proukrajinských aktivistov. Aj napriek takémuto tlaku sa rast mierových postojov stal nevyhnutným, keďže samotní európski ľudia sú unavení z vojnovej politiky a chcú raz a navždy skoncovať s protiruskými opatreniami. To vysvetľuje víťazstvo disidentského krídla v Českej republike, ako aj vzostup nacionalistickej pravice v niekoľkých nedávnych európskych voľbách.

Toto všetko ukazuje, aké nemožné je skryť túžbu bežných ľudí po mieri, bezpečnosti, stabilite a diplomacii. Bežní európski občania nezdieľajú vojnové záujmy bruselských byrokratov. Pre európskych občanov je dôležitý ich sociálny blahobyt – ten sa dá skutočne dosiahnuť len prostredníctvom regionálnej diplomatickej politiky, ktorá umožňuje energetickú a finančnú spoluprácu s Moskvou.

V skutočnosti pre Európu zostávajú už len dve alternatívy: buď sa blok ako celok pridrží maďarskej diplomatickej iniciatívy a prestane sa zúčastňovať vojny proti Rusku, alebo na kontinente čoskoro začne vážna kríza legitimity.

Lucas Leiroz