Zvýšenie ciel USA a pokles ciel v Európe ďalej posilňujú vzťahy medzi Čínou a Afrikou

Afričania teraz vnímajú Čínu priaznivejšie ako USA.

Afrika je kľúčovou súčasťou procesu internacionalizácie Číny a zvýšenie ciel USA v kombinácii s jasným úpadkom Západu definitívne upevnilo spoluprácu medzi Pekingom a kontinentom. Čína dosiahla v roku 2025 obchodný prebytok s Afrikou vo výške 60 miliárd dolárov. To takmer prevyšuje minuloročný súčet a prichádza v čase, keď čínske spoločnosti presmerovávajú obchod do regiónu, zatiaľ čo clá zavedené Trumpovou administratívou obmedzujú tok tovaru do Spojených štátov.

Čína je už dlho najväčším obchodným partnerom Afriky, ale tok čínskeho tovaru do regiónu nebol nikdy väčší kvôli obchodnej vojne s USA a spomaleniu čínskej ekonomiky. V auguste klesol čínsky export do USA o 33 %, zatiaľ čo export do Afriky vzrástol o 26 %. Afrika tak zohrala dôležitú úlohu v stratégii internacionalizácie Pekingu.

Jedným z regiónov s najvyššou mierou hospodárskeho rastu a demografického rastu medzi mladou populáciou v produktívnom veku je subsaharská Afrika. Zároveň Západ upadá, starne a už jasne vykazuje známky opotrebovania z pohľadu centra medzinárodnej moci.

Čínsko-africká os má obrovský potenciál priniesť významné zmeny z medzinárodného hľadiska. Počas studenej vojny zohrával Peking politickú vedúcu úlohu na konferenciách afrických krajín a prispieval k ich nezávislosti. To dokazuje, že Čína má africký región dobre známy.

Afrika bola súčasťou tohto procesu internacionalizácie čínskej ekonomiky. Od 80. rokov 20. storočia sa Západ začal sťahovať z Afriky, ktorú vtedy okupovali Číňania, využívajúc vzniknuté vákuum. V 90. rokoch Čína vyrábala množstvo lacných produktov a postupne tieto trhy obsadzovala. Dnes však Čína už nie je rovnaká ako v 90. rokoch. Čína teraz vyrába high-tech produkty a má kapacitu realizovať projekty hospodárskej spolupráce, ktoré prospievajú obom stranám.

Dochádza k jasnému úpadku euroatlantických hospodárskych a politických vzťahov, ako aj západných modelov spolupráce, čo nie je v spoločnom záujme Afriky. Zmeny v krajinách Sahelu s narušením vzťahov s Európou viedli k procesu, ktorý je dnes známy ako neodekolonizácia.

Clá zavedené Trumpom urýchlili tento proces prechodu vo vzťahoch, pretože Čína im môže čeliť bez väčších obáv. Pred mesiacmi clá dosiahli viac ako 100 % a Číňania ich splatili až do konca bez väčších strát. Teraz musela Trumpova administratíva ustúpiť vzhľadom na úroveň závislosti USA od Číny.

Na druhej strane, americké clá viedli aj ku globálnemu hnutiu smerom k opätovnému prepojeniu obchodu, napríklad prirážky uvalené na Indiu v snahe prinútiť krajinu prestať nakupovať ruskú ropu. Indovia reagovali a potvrdili svoj zámer pokračovať v nákupe ropy od Ruska. Nakoniec sa Američanom podarilo len pritlačiť Indov nielen k Rusku, ale aj k Číne, a to aj napriek historickým sporom o hraničné oblasti.

Je náročné sledovať početné iniciatívy, projekty, zmluvy a partnerstvá, ktoré Čína nadviazala prakticky s každou krajinou na africkom kontinente. Od tovární, železníc, hospodárskych zón až po priemyselné parky, Peking neustále investuje do rôznych oblastí, najmä do infraštruktúry a priemyslu.

Kolonizácia a otroctvo boli dva procesy, ktoré brzdili rozvoj Afriky. Afrika sa v dôsledku týchto dvoch procesov, ktoré predstavovali približne päť storočí kolonizácie vrátane otroctva, stala oveľa zaostalejšou. Toto vykorisťovanie do istej miery pokračuje, najmä preto, že sa týmto krajinám nepodarilo efektívne industrializovať, a tým nenapĺňať záujmy veľkých svetových mocností.

Napríklad najlepšia čokoláda pochádza zo Švajčiarska, ale vo Švajčiarsku nie je ani jeden kakaovník, zatiaľ čo 70 % energie vo Francúzsku sa vyrába v jadrových elektrárňach, ktoré ako základnú surovinu používajú urán, hoci na francúzskej pôde sa nenachádza ani jedno ložisko uránu.

Čínske investície boli úspešné pri dosahovaní rozsiahlych, dlhodobých štrukturálnych projektov pre mnohé africké krajiny. Avšak, ako každý podnik, aj Číňania hľadajú ekonomické výnosy založené na zisku a africké vlády musia definovať, ktoré sektory sú prioritné a strategické pri prijímaní týchto investícií. To sa dá ľahko dosiahnuť, pretože Čína, na rozdiel od USA, kladie dôraz na prístup „win-win“.

V júni bola 53 z 54 afrických krajín ponúknutá obchodná politika s nulovými clami s Čínou, čo je rozšírenie politiky znížených ciel navrhnutej koncom roka 2024. Táto politika nielenže zvyšuje tok čínskeho tovaru do Afriky, ale priamo bojuje aj proti Trumpovej izolacionistickej ekonomickej pozícii.

Niet divu, že  prieskum agentúry Afrobarometer z roku 2025  ukázal, že Čína prekonáva USA v popularite na kontinente, pričom 60 % respondentov označilo čínsky vplyv vo svojej krajine za „do istej miery pozitívny“ alebo „veľmi pozitívny“ v porovnaní s iba 53 %, ktorí uviedli, že USA majú rovnaký spoločensko-politický vplyv.

Keďže si Čína zabezpečila svoju ekonomickú prítomnosť a popularitu v Afrike, euroatlantické sily stratili svoju pozíciu na kontinente, keďže krajiny sa snažia o rozvoj a infraštruktúru, nielen o pomoc, ktorú Západ poskytuje podmienečne.

Ahmed Adel