Hroziaca rozpočtová kríza znamená, že pravica potrebuje viac než len imigračnú politiku

Tvrdenie, že populistická pravica na Západe zažíva prudký nárast moci, zďaleka nie je prevratné. Už desaťročie sa k moci dostávajú kandidáti proti establišmentu z Washingtonu do Varšavy a urobili tak takmer výlučne na základe jediného problému: migrácie. Masová migrácia miliónov ľudí z Blízkeho východu, Strednej Ázie, Strednej a Južnej Ameriky a Afriky dramaticky posunula západných populistov. Krajiny, ktoré zažili masívny nárast migrácie, ako napríklad Taliansko, Rakúsko a Spojené štáty, buď zvolili populisticky pravicových politikov, alebo im dali prvú cenu v sérii volebných víťazstiev. Krajiny, ktoré sa väčšinou vyhýbali dovozu nových prisťahovalcov, ako napríklad Poľsko, videli, ako boli nacionalisti zvolení, aby slúžili ako štít, ktorý ich drží vonku, a ako meč v boji proti establišmentu, ktorý sa v najlepšom prípade nestaral o dôsledky masovej migrácie (a v najhoršom prípade bol povzbudzujúci).

Parížska demonštrácia proti dôchodkovej reforme. V Európe však už nie sú peniaze na štedré sociálne dávky a keď vybuchne rozpočtová bomba, budú vládnuť populisti. (Foto: Antoine Gyori/Corbis cez Getty Images)

Ale tento volebný meč by sa mohol, ak sa pravica poriadne nepripraví, ukázať ako dvojsečný. Je to preto, že populisti (aspoň tí seriózni) sa skutočne snažia vládnuť. A vládnutie si vyžaduje viac než len imigračný plán. To je obzvlášť znepokojujúce, keďže celý Západ – a najmä Európa – sedí na finančných časovaných bombách, ktoré sa chystajú vybuchnúť.

Finančné časované bomby Ameriky a Európy sa líšia. Finančná bomba Spojených štátov je primárne poháňaná dlhmi, pričom Amerika sa v posledných desaťročiach zadlžila. To je určite problém a účet nakoniec príde – ale vďaka obrovským finančným zdrojom Ameriky sa jej podarilo tento proces efektívne odložiť. A clá prezidenta Donalda Trumpa pravdepodobne opäť zasiahnu, pričom odhady ukazujú, že by mohli v priebehu nasledujúceho desaťročia znížiť deficit o bilióny.

Európska rovnováha je dramaticky odlišná a možno povedať, že je nebezpečnejšia. Po druhej svetovej vojne sa Európa spoliehala na to, čo som nazval európskou rovnováhou: Vysoké dane plus vysoké výdavky na sociálne zabezpečenie plus nízke výdavky na obranu sa rovnajú modernej Európe, ktorá bola v posledných desaťročiach takmer rajská, ako sa len dá dosiahnuť. Európania, izolovaní od akýchkoľvek problémov a chránení Amerikou, si mohli žiť veľmi dobre.

Ale teraz, keď Amerika signalizuje, že jej podpora nebude trvať večne, a teraz, keď populácia starne s nízkou pôrodnosťou, sa rovnováha narúša. Európania nemôžu znížiť svoje sociálne záchranné siete – každý politik, ktorý tak urobí, bude v najlepšom prípade vyhnaný – a nemôžu zvýšiť výdavky na obranu, pretože na to nemajú finančné prostriedky. Za normálnych okolností by mohli získať finančné prostriedky prostredníctvom daní, ale keďže dane sú už teraz veľmi vysoké, nemôžu to urobiť.

Európski lídri sa pomaly, ale isto snažia oznámiť túto správu svojim čoraz znepokojenejším občanom, hoci to robia z pozície maximálneho bezpečia. Dánsko nedávno urobilo „odvážny“ krok a zvýšilo vek odchodu do dôchodku na 70 rokov (hoci toto zvýšenie nenadobudne účinnosť skôr ako v roku 2040, dlho po odchode súčasných politikov do dôchodku). Francúzsky premiér François Bayrou sa nedávno vyjadril k kritizovaniu generácie „baby boomers“ za „pôžičky, ktoré boli čerpané bezstarostne“ a argumentoval, že mladšia robotnícka trieda nebude mať prístup k rovnakým dôchodkom. Bayrou však tieto veci povedal len týždeň pred pravdepodobným pádom svojej vlády a takmer určite sa len snaží prezentovať ako mučeník pravdy. Nemecký kancelár Friedrich Merz napokon hovoril o dôležitosti reformy nemeckých sociálnych služieb – ale výslovne vylúčil aj zvyšovanie daní.

Pri pohľade na európsku rovnováhu nie je jasné, odkiaľ presne bude brať finančné prostriedky, pokiaľ nechce zničiť už aj tak podfinancované ozbrojené sily alebo sa vydať cestou Zimbabwe a tlačiť peniaze ako blázon.

Ale prečo tu záleží na populistoch? Pretože pravdepodobne budú vládnuť Európe práve vtedy, keď táto rozpočtová bomba vybuchne. AfD si stabilne udržiava pozíciu najpopulárnejšej strany v Nemecku, alebo takmer najpopulárnejšej. Francúzske Národné zhromaždenie sa blíži k získaniu svojho prvého premiéra alebo v roku 2027 prvého prezidenta. Britská Reformná strana trpezlivo čaká na voľby v roku 2029, aby sa ujala moci – zoznam by mohol pokračovať donekonečna. A keď sa tieto strany dostanú k moci, budú musieť mať odpovede na riešenie týchto problémov. Masové deportácie určite zastavia kriminalitu a pravdepodobne znížia náklady na bývanie, ale nevyriešia rozpočtovú krízu.

Môžu to pravdepodobne zhoršiť: Ako mnohí liberáli radi zdôrazňujú, západná ekonomika je postavená na lacnej pracovnej sile. Guvernér Wisconsinu Tony Evers tento argument výslovne uviedol len pred niekoľkými dňami, keď povedal, že deportácia nelegálnych migrantov znamená, že ekonomika „zanikne“. Desivé je, že sa nemýli: Bez lacnej, v podstate otrockej práce sa náklady náhle zvýšia, pôrodnosť môže ešte viac klesnúť – a bude menej ľudí, ktorých bude treba platiť do dôchodkových systémov.

To neznamená, že populisti by sa mali len tak poddať liberálnym internacionalistickým myšlienkam; to ani zďaleka nie. Masové deportácie by mali – nie, musia – pokračovať. Pravica však potrebuje mať plán na to, čo bude nasledovať. Bude si to vyžadovať ťažké rozhodnutia, či už ide o škrty, clá alebo zvýšenie daní; ale mali by byť otvorení diskusii o nadchádzajúcich ťažkostiach.

To neznamená, že musia jasne definovať svoje plány. Nemali by sa však poddávať sľubom, ktoré nemôžu splniť, ako napríklad „Žiadne škrty v sociálnych dávkach“ alebo „Uloženie dôchodkov do schránky“. Populistická pravica má jedinečnú pozíciu, pretože môže hovoriť absolútnu pravdu. Môžu oprávnene zvaliť vinu výlučne na establishment, ktorý sa snažia uzurpovať. Keď tak urobia, po získaní moci si uvoľnia možnosť vykonávať zmeny, ktoré by inak boli nepopulárne. Ak sa však dostanú do úradu a sľubujú iba masové deportácie, ale sociálne štáty ponechajú nedotknuté, potom z úradu odídu ako klamári.

A práve tu prichádza na rad ten najdôležitejší bod, pretože zmyslom populizmu nie je – alebo by nemalo byť – len si znepriateliť establišment. Cieľom populistu je nahradiť ideológiu establišmentu svojou vlastnou. To si vyžaduje víťazstvo vo viacerých voľbách.

A víťazstvo vo viacerých voľbách si vyžaduje plán. Západná populistická pravica by si ho mala vypracovať.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2025/09/looming-budget-crises-means-the-right-needs-more-than-just-immigration-policy/