Potláčanie slobody prejavu a slobodného hlasovania: EÚ má v úmysle ochromiť odolnosť demokracie

EÚ je hrdá na liberálne demokracie, ktoré pestovala pri svojom rozširovaní za hranice svojich pôvodných zakladajúcich členov. Grécko, Španielsko a Portugalsko sa zbavili vraj svojej autoritárskej minulosti a vyvinuli sa do dynamických, aj keď rozvratných demokracií. Štáty východnej Európy sa stali vraj stabilnými demokraciami vďaka rozsiahlej pomoci a vedeniu z Bruselu. EÚ hodnotí liberálnu demokraciu ako nadradenú svojim autoritárskym konkurentom: Prosperita, osobné slobody a kvalita života, ktorú si užíva jej 450 miliónov občanov, vraj prevyšujú kvalitu života Ruska, Číny alebo ktorejkoľvek inej diktatúry na svete. Hlavnou silnou stránkou liberálnej demokracie je jej schopnosť internalizovať rebéliu: Voľby a parlamentné rokovania sú nenásilné, na pravidlách založené súboje o politickú moc. Keď úradníci pri moci niečo pokazia (a nakoniec sa to vždy stane), nahradia ich voliči, nie revolucionári. Zlyhané elity sa môžu slobodne preskupiť, počúvať voličov a znovu získať moc, keď ich nástupcovia opotrebujú svoju priazeň.

Zaneprázdnený, zaneprázdnený, zaneprázdnený, kto potrebuje národné parlamenty? Komisia Ursuly von der Leyenovej v Bruseli je zaneprázdnená zbavovaním sa nešikovných voličov a skeptických online komentárov. (Foto: Thierry Monasse/Getty Images)

Toto je v každom prípade teória demokratickej odolnosti.

EÚ a jej členské štáty sa, žiaľ, zdajú byť odhodlané ochromiť tieto základné, samoopravné aspekty liberálnych demokracií. Ak majú voľby internalizovať nenásilnú vzburu, musia slúžiť ako legitímny súboj o moc a politiky. Ak sú nepopulárne politiky izolované od volebnej kritiky tým, že blokujú opozičné strany v získaní moci, samotná demokracia stráca legitimitu a vo svojom najzákladnejšom zmysle zlyhala. Ochranná bariéra proti nemeckej AfD len zvýšila nespokojnosť jej podporovateľov, ktorí oprávnene obviňujú centristické strany zo sprisahania proti tomu, aby ich sťažnosti dostali akúkoľvek podporu v Bundestagu. Aké hriechy odsudzujú AfD na túto neliberálnu karanténu? Odpor voči migrácii miliónov mladých mužov, ktorí sú zle vybavení a často nie sú ochotní asimilovať sa do nemeckej spoločnosti? Hnev na agendu Net Zero, ktorá ochromila nemecký priemysel? Obavy, že otvorená zástupná vojna s Ruskom povedie k ďalšiemu miliónu obetí bez plánu na víťazstvo alebo dokonca mier? Nie sú tieto legitímne argumenty hodné politickej námietky v liberálnej demokracii? Skutočnosť, že volebne oslabení sociálni demokrati majú v Berlíne väčší hlas, než naznačujú prieskumy verejnej mienky a sú teraz najpopulárnejšou stranou v krajine, ukazuje, ako táto bariéra zdeformovala nemeckú demokraciu na centristickú ochranársku akciu.

Na verejnú mienku bol uvalený zákernejší firewall. V celej Európe boli názory považované za dezinformácie, škodlivé alebo jednoducho urážlivé voči verejne známym osobám kriminalizované. Kto by bol povedal, že európski politici majú tenšiu kožu ako Donald Trump, ktorý znáša denné urážky, ktoré by boli v Nemecku právne postihovateľné? Nahnevaný tweet o zločinoch spáchaných migrantmi môže viesť k trestnému stíhaniu. Prejavy národnej hrdosti sa považujú za dôkaz extrémizmu. Teraz, keď sa sociálne médiá stali novým verejným priestranstvom, je EÚ spolu s väčšinou svojich členských štátov odhodlaná definovať, aké názory sú prijateľné, a to nie je prekvapujúce, len tie, ktoré podporujú volebné úspechy tradičných centristických strán. EÚ bude financovať skupinu neziskových organizácií, ktoré budú monitorovať sociálne médiá, či nedošlo k potenciálnemu porušeniu jej zákona o digitálnych službách. Možno si myslíte, že ich odporúčania budú lojálnejšie k ich pokladníkom v Berlaymonte ako k princípu slobody prejavu. Samozrejme, zatiaľ čo každý tínedžer s VPN môže ľahko obísť húf nemotorných neziskových organizácií, zamýšľaným účinkom je obmedziť verejnú diskusiu, neutralizovanú kritiku oficiálnej politiky a vytvoriť miernych občanov, ktorí sa boja štátneho dohľadu. Skrátka, nový Berlínsky múr oddeľujúci názory Európanov od ich práva ich verejne vyjadrovať.

Prečo by európski lídri pripúšťali marenie legitímnych sťažností svojich občanov? Z veľkej časti preto, že EÚ zmenila zdroje legitimity pre týchto lídrov. Zatiaľ čo národný volebný mandát bol kedysi jediným zdrojom politickej legitimity, väčšina európskych lídrov sa teraz obracia na Brusel, ktorý ponúka vyrovnávaciu legitimitu, ktorá je údajne lepšia ako lacná národná politika. Výmenou za lojalitu k veľkému európskemu projektu Brusel ponúka peniaze a lákavú vyhliadku na útulný sinekur ako vrchol politickej kariéry. Ktorý politik z malého štátu nesníva o živote v Bruseli, ďaleko od sťažností voličov a neustálej hrozby volieb, ktoré môžu ukončiť sľubnú kariéru za jedinú noc? Potešiť Komisiu a získať súhlas svojich potenciálnych kolegov v Bruseli je dôležitejšie ako starať sa o nekonečné požiadavky svojich voličov. Obmedzenie vplyvu ich hlasov vylúčením populistických strán a obmedzením ich názorov na tie, ktoré prejavujú náležitý rešpekt k mocenskej vertikále EÚ, posilňuje primát Bruselu ako zdroja politickej legitimity. Túto dynamiku možno vidieť v Írsku, kde obyvateľstvo pobúrené nezákonnými migrantmi a obrovskými verejnými peniazmi venovanými na ich starostlivosť je prehlasované politikmi dychtivými dokázať svoju európsku bona fide s cieľom získať čo najlepšie miesto v Európskej štvrti (Quartier Européen) .

Odstránenie prostriedkov, ktorými je liberálna demokracia odolná – slobodných súťaží a slobody prejavu – riskuje jej úplnú destabilizáciu. Nakoniec sa k nemu vyjadria aj tí najslabší občania, či už pri volebných urnách, alebo aktívnym nedodržiavaním alebo dokonca otvoreným vzdorom voči svojim politickým pánom. Radšej by európski lídri viedli búrlivé debaty v národných parlamentoch alebo otvorené nepokoje v uliciach? Európa čelí pochmúrnej ére priemyselného útlmu, fiškálnej katastrofy a demografického poklesu. To všetko si bude vyžadovať ťažké rozhodnutia, ktoré možno realizovať iba vtedy, ak sa tešia skutočnému demokratickému mandátu. Môže si Európa naozaj dovoliť odcudziť svojich voličov liberálnej demokracii tým, že obmedzí ich schopnosť kritizovať a nahrádzať svojich lídrov? Môže EÚ dlho prežiť, ak sa stane sprisahaním proti vôli ľudu a slobode prejavu? Brusel žije v pohodlnej bubline a celkom prirodzene sa hnevá na schopnosť demokracie túto bublinu prasknúť. Prijatie toho, že voliči môžu chcieť obmedziť alebo dokonca zvrátiť niektoré z obľúbených projektov EÚ, môže byť pre eurofederalistov odporné, ale bude to cena, ktorú musí fungujúca liberálna demokracia zaplatiť, aby si zachovala svoju legitimitu.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2025/08/suppressing-free-speech-and-free-votes-eu-intent-on-crippling-democratic-resilience/