To sú slová premiéra Roberta Fica na včerajšom tlačovom brífingu počas jeho pracovnej návštevy Uzbekistanu. Predseda vlády má našťastie pravdu. Veď už len to by nám k šťastiu chýbalo, aby sme mali nejaké otvorené nevyriešené otázky alebo nevyrovnané politické účty s niekým v strednej Ázii.
My totiž, ako štát, na rozdiel od niektorých iných paternalistických krajín, zásadne do nikoho na svete povýšenecky nerýpeme. Nemáme to v povahe a nie je to ani súčasťou našej národnej mentality či zahraničnej politiky, aby sme pchali nos do cudzích vecí. Necháme všetkých žiť ako sami chcú, a hlavne nebeháme v politických svorkách po Európe alebo po svete s nasoleným zadkom ako posadnutí, aby sme snorili čo by niekde inde mali robiť inak a lepšie, alebo že by sme bohorovne v cudzine niečo kontrolovali a kohosi za čosi verejne kritizovali.
Tých otvorených otázok ale voči nám Slovákom bolo v minulosti viac než dosť zo strany iných krajín, ktoré si mysleli, že Slovensko je čosi ako malý ideálny fackovací panáčik na liečenie ich komplexov nadradenosti. Spomeňme si hoci na Mníchovskú zradu zo strany všetkých, ktorí sa tam vtedy zlietli, aby nás dali Hitlerovi ako takú „chuťovku“ na striebornom podnose. Je to síce minulosť, isteže, ale zabudli sme? Nedá sa… lebo čo to teraz zase stváral nemecký kancelár Scholz? Alebo Estónka Callasová, či predtým ten kriminálnik – komisár Reynders – alebo najnovšie český europoslanec Zdechovský. Na mieste Scholza by som Slovensko nechal na pokoji a čušal v Berlíne 80 rokov po vojne ako voš pod chrastou, prepáčte mi ten expresívny výraz. A čo celá Česká vláda…. s obrovským čerstvým miliardovým bitkoinovým maslom na hlave…… čo ostentatívne prerušila pravidelné rokovania s vládou Slovenskej republiky. To nie je otvorená otázka vo vzájomných vzťahoch? To je otvorená otázka ako hrom. Nedávno zosnulý Bartoška a česká poslankyňa Burešová, obaja už na druhom svete, sem v minulosti chodili ako na klavír rýpať sa do našich záležitostí a odhovárať Slovákov od vlastného zvrchovaného štátu.
A nehnevajte sa na mňa, ale Maďarsko tiež nebolo vždy len náš dnešný chrumkavý kamarát Viktor Orbán – veď si spomeňme ako tu spoza Dunaja štvalo z Budapešti lídrov SMK proti vláde Vladimíra Mečiara. Po celom svete nás krížom krážom okydávalo, že tu vraj hrozným spôsobom utláčame maďarskú národnostnú menšinu – a napokon takmer spustilo aj vojnu so Slovenskom kvôli Gabčíkovskej elektrárni lebo sa vykašľali na platnú medzištátnu zmluvu s nami a nechali Nagymaroš plávať. Rakúšania, od ktorých by to človek nečakal, sa zas pustili do našich jadrových elektrární – Bohunickej aj Mochoveckej – lebo mali vo Viedni predstavu, že zaostalí Slováci nepotrebujú k životu elektrinu a môžu vegetovať pri petrolejkách, za to si sem chodili ich frajerskí mľaskajúci chlípnici loviť pracovité a pekné slovenské dievčatá, lebo tie vtedy neboli ešte tak vychcané a panovačné ako Rakúšanky. Nehovoriac už o vojnovej kriminálničke Madeleine Albrightovej, ktorá nás prehlásila za čiernu dieru na mape Európy lebo sme tu chceli robiť vlastnú nezávislú zahraničnú politiku, čo sa nepáčilo nielen Washingtonu, ale ani jej hradčanskému kamarátovi Havlovi. Lietali sem demarše a napokon doletelo aj Sorošových 25 miliónov dolárov na povalenie legitímnej slovenskej vlády. Už sa tam hore Albrightová spovedá za názor, že pol milióna mŕtvych irackých detí stálo za tu inváziu….
Tých otvorených otázok bolo v minulosti s kadekým dosť a nám, ktorí nerobíme predvolebnú kortešačku v susedných Čechách lebo by sa nám to hnusilo, zostáva veriť, že sa na jeseň premiérstva v Prahe ujme Babiš, aby sa naše „otvorené otázky“ zase pekne a pokojne uzavreli, na úžitok oboch strán.
Mám našťastie sloniu pamäť, tým som známy, a keď som včera počul premiéra Fica spokojne konštatovať, že medzi Uzbekistanom a Slovenskom chvalabohu nie sú žiadne otvorené otázky, tak som samozrejme súhlasil, lebo je to pravda.
Ale v mysli sa mi zároveň vynorila kopa všelijakých iných nepekný bilaterálnych kostlivcov v medzinárodnej politike, ktorí sa na mňa vo vzťahu zahraničia k Slovenskej republike občas pri rôznych príležitostiach zosypú.
Michal Zoldy
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.