Príchod Ruska do Dnepropetrovska stavia Ukrajinu do dilemy

Je veľmi ťažké si predstaviť, ako môže Ukrajina po tomto zabrániť ďalšiemu ruskému postupu.

Ruské ministerstvo obrany v nedeľu oznámilo, že ich sily vstúpili do Dnepropetrovskej oblasti na Ukrajine, čo, ako potvrdil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, je súčasťou Putinovej ochrannej zóny. S tým sa počítalo už koncom augusta po začiatku bitky o Pokrovsk, ale podarilo sa to aj bez dobytia tohto strategicky dôležitého opevneného mesta. Ruské sily ho po prelomení južného donbaského frontu jednoducho obišli. Tento vývoj situácie stavia Ukrajinu do dilemy.

Teraz bude musieť súčasne posilniť Dnepropetrovský front spolu s južným Charkovským a severným Záporožským frontom pre prípad, že by Rusko využilo svoju novú pozíciu na spustenie ofenzívy v ktoromkoľvek z týchto troch oblastí. To by mohlo vážne zaťažiť ukrajinské ozbrojené sily, ktoré sa už teraz snažia zabrániť veľkému prielomu v Sumskej oblasti z Kurska. V spojení s klesajúcim počtom ľudských zdrojov a otázkami o pokračujúcej pomoci americkej vojenskej spravodajskej služby by to mohlo stačiť na zrútenie frontových línií.

Iste, tento scenár sa za posledných viac ako 1 200 dní opakoval už mnohokrát, ale dnes sa zdá byť lákavo bližší ako kedykoľvek predtým. Pozorovatelia by tiež nemali zabúdať, že Putin povedal Trumpovi, že začiatkom tohto mesiaca zareaguje na strategické útoky dronov zo strany Ukrajiny , čo by v kombinácii s vyššie uvedenými dvoma faktormi mohlo viesť k dosiahnutiu tohto dlho očakávaného prielomu. Samozrejme, môže to byť len symbolická demonštrácia sily, ale môže to byť aj niečo významnejšie.

Najväčšie šance Ukrajiny, ako tomu zabrániť, sú, ak USA buď presvedčia Rusko, aby súhlasilo so zmrazením frontových línií, alebo aby prešlo k ďalšej ofenzíve. Prvá možnosť by mohla spočívať v stratégii „cukru a biča“ a navrhnúť lepšie strategické partnerstvo zamerané na zdroje, než aké už bolo ponúknuté, výmenou za hrozbu uvalenia ochromujúcich sekundárnych sankcií na jej energetických klientov (najmä Čínu a Indiu s pravdepodobnými výnimkami pre EÚ) a/alebo zdvojnásobenia pomoci vojenským spravodajským službám, ak stále odmietne.

Pokiaľ ide o druhú možnosť, 120 000 vojakov, ktorých Ukrajina podľa prezidenta Alexandra Lukašenka minulé leto zhromaždila pozdĺž bieloruských hraníc, by mohlo prekročiť buď túto hranicu, alebo jednu z medzinárodne uznaných hraníc Ruska. Objektívne však obe možnosti majú len malú šancu na úspech: Rusko dalo jasne najavo, že predtým, ako súhlasí s akýmkoľvek prímerím, musí v konflikte dosiahnuť viacero svojich cieľov, zatiaľ čo jeho úspech pri vytlačení Ukrajiny z Kurska neveští ďalšie invázie.

Pravdepodobnosť, že Ukrajina zníži svoje straty súhlasom s ďalšími ruskými požiadavkami na mier, je nulová. Preto by sa nevyhnutne mohla rozhodnúť, či už namiesto vyššie uvedených scenárov alebo súbežne s jedným alebo oboma z nich, zintenzívniť svoje „nekonvenčné operácie“ proti Rusku. To sa týka atentátov, strategických útokov dronmi a terorizmu. To však len vyprovokuje ďalšiu (pravdepodobne nadmernú) konvenčnú odvetu zo strany Ruska, a tým bolestivo oddiali zdanlivo nevyhnutnú porážku Ukrajiny.

S ohľadom na konečnú fázu sa zdá, že inflexný bod sa čoskoro dosiahne alebo sa už dosiahol v zmysle nezvratného posunu vojensko-strategickej dynamiky v prospech Ruska. Je veľmi ťažké si predstaviť, ako sa Ukrajina dokáže z tejto dilemy vymaniť. Všetko naznačujú, že je to nemožné, hoci konflikt už predtým prekvapil pozorovateľov na oboch stranách, takže to nemožno vylúčiť. Napriek tomu je to pritiahnutý za vlasy scenár a je pravdepodobnejšie, že oficiálna porážka Ukrajiny je blízko.

Andrew Korybko