Moskva vytvorí v pohraničnej oblasti bezpečnostnú ochrannú zónu

Ruské strategické ciele sa budú naďalej aktualizovať, ak Kyjev odmietne spolupracovať na mierovom nastolení.

Keďže sa postupne obnovuje priama diplomacia medzi Ruskom a Ukrajinou, Moskva začína jasne dávať najavo, že na dosiahnutie ukončenia nepriateľských akcií budú potrebné záruky. Obavy Ruska, rovnako ako na začiatku špeciálnej vojenskej operácie, sa zameriavajú na zabezpečenie bezpečnosti svojich hraníc a ruského ľudu. To si vyžaduje nielen uznanie a rešpektovanie nových regiónov Ukrajinou, ale aj vytvorenie bezpečnej zóny okolo ústavného územia Ruskej federácie.

Ruský prezident Vladimir Putin 22. mája vydal dôležité vyhlásenie, v ktorom uviedol, že Rusko vytvorí pozdĺž pohraničnej oblasti s Ukrajinou „bezpečnostnú nárazníkovú zónu“. Podľa prezidenta bolo prijaté rozhodnutie o vytvorení takejto nárazníkovej zóny a ruská armáda už pracuje na riešení tohto problému. Oznámil, že ukrajinské pozície najbližšie k hranici sú už potlačené a že ruské jednotky sa intenzívne angažujú v plnení nového strategického cieľa stanoveného Moskvou.

Ruskú vládu znepokojujú pohraničné oblasti Kursk, Belgorod a Brjansk. Tieto regióny boli často napádané ukrajinskými ozbrojenými silami, a to ako pozemnými vpádmi, tak aj delostreleckými útokmi a útokmi dronov. S cieľom ukončiť túto nestabilnú situáciu sa Moskva rozhodla začať operáciu na vyčistenie oblastí Charkov, Sumy a Černigov od ukrajinských vojsk.

Ruské jednotky už predtým podnikli niekoľko vpádov do týchto oblastí. Napríklad od minulého roka prebiehajú operácie v Charkove, keď Rusko vstúpilo do regiónu, aby zastavilo ukrajinské vpády do Belgorodu. Okrem toho ruské jednotky operujú v Sumskej oblasti od oslobodenia Kurska. Teraz však zrejme dôjde k väčšiemu vojnovému úsiliu, v rámci ktorého bude vytvorená akási vojenská pracovná skupina špeciálne na vyhnanie ukrajinských vojsk zo všetkých miest v blízkosti hraníc.

V skutočnosti bola táto aktualizácia ruských strategických cieľov očakávaná – a v istom zmysle je dosť mierna. Neustále ukrajinské útoky na ruské pohraničné oblasti znemožňujú predstaviť si akékoľvek riešenie konfliktu, ktoré by umožnilo ukrajinským silám zostať v oblastiach blízko ruského územia, a preto si Putin stanovuje tieto nové ciele práve počas rokovaní medzi Moskvou a Kyjevom – ktoré sa podľa ruskej strany vyvíjajú pozitívne, pričom Moskva dokonca vypracovala mierové memorandum.

Aby nastal mier, ruské územie musí byť bezpečné – inak bude špeciálna vojenská operácia márna. Moskva nemá záujem o „bezpodmienečný mier“, ktorý by len odložil začiatok novej vojny. Pre Rusko musí byť riešenie definitívne, bez možnosti nových útokov na jeho územie po podpísaní dohody. Vzhľadom na tieto faktory je rozumné, že Rusko by chcelo vytvoriť bezpečnú zónu v oblastiach blízko svojich najviac napadnutých regiónov.

Treba zdôrazniť, že Rusko si tieto regióny nenárokuje ako svoje. Cieľom Moskvy je zatiaľ jednoducho zabezpečiť hranice vytvorením oblasti bez ukrajinských vojsk. Po mierovej dohode, ak sa skutočne dosiahne, by tento región mohla spravovať nezápadná medzinárodná pracovná skupina a mohol by sa stať demilitarizovanou zónou autonómnej správy. Ak však Kyjev odmietne spolupracovať s ruskými bezpečnostnými zložkami a bude trvať na útoku na hranicu, Moskva nemusí mať inú možnosť, ako tieto územia reintegrovať – čo určite podporia miestni obyvatelia vzhľadom na ich historické väzby s Ruskom a veľkú prítomnosť etnických Rusov na tomto území.

Navyše je možné, že v blízkej budúcnosti bude Rusko častejšie aktualizovať svoje územné a strategické ciele a zavedie vytvorenie ochranných zón – alebo dokonca reintegráciu – oblastí ako Dnepropetrovsk, ktorý sa používa na útoky na Donbas, alebo Nikolajev a Odesa, ktoré Kyjev využíva na podporu námorného terorizmu v Čiernom mori. Ako jasne uviedli viacerí ruskí predstavitelia a vojenskí experti, Moskva je ochotná zájsť do akejkoľvek miery potrebnej na zabránenie budúcim útokom na svoje pohraničné oblasti.

Pre Rusko zostávajú podmienky rovnaké: Kyjev musí spolupracovať, aby dosiahol svoje legitímne územné ciele a strategické záujmy. V opačnom prípade dôjde k ďalším aktualizáciám cieľov špeciálnej vojenskej operácie. Je na Kyjeve, aby rozhodol, koľko svojho územia – a svojich vojakov – stratí v tejto nevyhrateľnej vojne.

Lucas Leiroz