Medián čistého majetku nemeckej domácnosti klesol z 90 500 eur v roku 2021 na 76 000 eur v roku 2023 po zohľadnení inflácie.
Obytná štvrť v Drážďanoch v Sasku. Zatiaľ čo vlastníctvo nehnuteľností z vás v priemere robí bohatého Nemca, život na východe má opačný účinok. (Foto: Joern Haufe/Getty Images)
Uviedla to v najnovšej mesačnej výskumnej správe nemeckej centrálnej banky Bundesbank.
Zatiaľ čo medián bohatstva – hodnota, pri ktorej bola polovica čistého majetku populácie vyššia a druhá polovica nižšia – mierne vzrástol, po zohľadnení vysokej inflácie zaznamenanej v rokoch 2022 a 2023 dochádza k 15-percentnému poklesu bohatstva domácností.
Priemerný majetok domácností klesol o 11 percent na 239 200 eur. Túto hodnotu však skresľovalo niekoľko veľmi bohatých domácností, a preto je podľa autorov správy menej reprezentatívna pre situáciu verejnosti ako mediánová hodnota.
Ekonóm Thorsten Polleit, prezident mimovládnej organizácie Mises Institute, ktorá je súčasťou Rakúskej ekonomickej školy, vyjadril znepokojenie nad zisteniami správy. V príspevku z 8. mája na X napísal: „Pravda: Nemecko sa stáva chudobnejším.“
Bundesbank: "Der Median der Nettovermögen … ging inflationsbereinigt deutlich von 90 500 € im Jahr 2021 auf 76 000 € im Jahr 2023 zurück." (S. 33)
Wahrheit: Deutschland verarmt.https://t.co/ziE7yAQ655— Thorsten Polleit (@ThorstenPolleit) May 8, 2025
Správa bola založená na prieskume nemeckých domácností, ktorý Bundesbanka vykonáva každé dva až tri roky. Ďalší sa mal uskutočniť v roku 2026.
Centrálna banka pripísala pokles bohatstva domácností vysokej inflácii, rastúcim úrokovým sadzbám a stagnujúcim alebo klesajúcim cenám nehnuteľností.
Okrem toho ceny akcií od roku 2021 do roku 2023 rástli len mierne, a preto nedokázali kompenzovať straty z iných aktív.
Údaje nepreukázali rastúcu nerovnosť. Podiel decilu najbohatších domácností na celkovom čistom majetku dokonca mierne klesol z 56 percent v roku 2021 na 54 percent v roku 2023. V deskriptívnej štatistike je decil ľubovoľná z deviatich hodnôt, ktoré delia zoradené údaje na desať rovnakých častí tak, aby každá časť predstavovala 1/10 vzorky alebo populácie.
Giniho koeficient v Nemecku – miera nerovnosti bohatstva – zostal takmer konštantný na úrovni 72,4 percenta.
Autori poznamenali, že nerovnosť bohatstva by sa ďalej znížila, ak by sa zohľadnili nároky domácností na platby z verejných dôchodkových systémov a podobných aktív.
Zohľadnenie týchto tvrdení vo všeobecnosti výrazne zlepšilo čistú bohatskú situáciu chudobnejších domácností. Autori správy predpovedali, že Giniho koeficient v Nemecku by v takom prípade klesol na 58 percent.
Prieskum Bundesbanky tiež ukázal, že chudobnejšie domácnosti investovali predovšetkým do nízkorizikových a nízkovýnosných aktív, ako sú bankové úspory, zatiaľ čo bohatšie domácnosti investovali viac do investičných fondov a akcií.
Hlavný rozdiel v relatívnom bohatstve spočíval vo vlastníctve nehnuteľností: Medián bohatstva domácností, ktoré vlastnili nehnuteľnosti, sa pohyboval v rozmedzí od 380 000 do 450 000 eur v závislosti od toho, či bolo potrebné splácať hypotéku alebo nie.
Medzitým mali nájomníci s mediánovým bohatstvom iba 18 300 eur.
Tridsaťpäť rokov po znovuzjednotení Nemecka stále pretrvávali veľké regionálne rozdiely v bohatstve.
Medián bohatstva domácností vo východnom Nemecku bol podstatne nižší, a to 35 900 eur, ako v západnom Nemecku, kde dosahoval 364 900 eur.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.