V politickom prostredí, ktoré je čoraz viac definované fragmentáciou a nespokojnosťou voličov, nedávny prieskum spoločnosti More in Common MRP z 20. apríla vyvolal v britskom establishmente otras. Prieskum, ktorý uskutočnilo 16 000 voličov, ukazuje, že Reform UK od Nigela Faragea by bola so 180 kreslami najväčšia strana v parlamente, čím sa labouristi aj konzervatívci dostali do rovnosti so 165 kreslami. Tento potenciálny prevrat, ak sa zhmotní, by zlikvidoval dlhotrvajúcu hegemóniu dvoch strán a predznamenal seizmický posun v politike Spojeného kráľovstva.
Európa! Pozrite sa, kto je späť! Najnovší prieskum ukazuje, že Farageova reformná strana by mohla obsadiť väčšinu kresiel vo Westminsteri. (Foto: Ian Forsyth/Getty Images)
Luke Tryl, riaditeľ organizácie More in Common, zachytáva moment: „Reforma Spojeného kráľovstva od Nigela Faragea sa zatiaľ ukázala ako najväčší víťaz tohto parlamentu, pričom náš model naznačuje, že by sa mohli stať najväčšou stranou v parlamente, čo bolo pred rokom takmer nemysliteľné.“ Napriek tomu to zmierňuje opatrnosťou: „Aj keď je strana ešte ďaleko od toho, aby si dokázala zabezpečiť väčšinu, je jasné, že hybná sila Reformy je skutočná a otázkou je, či ich nová úroveň podpory predstavuje začiatok cesty k vláde alebo strop, ktorý Farageova polarizujúca značka len ťažko prekonáva. Trylova analýza si zaslúži dôkladné preskúmanie – odráža tento prieskum skutočné preskupenie, alebo je to prchavý záber dezilúzie?
Geografické rozšírenie podpory Reform UK ponúka presvedčivé vodítko k jej potenciálnej dominancii. Príspevky na X zdôrazňujú silu strany v srdciach labouristov, ako sú Welsh Valleys, severovýchod, Lancashire, Greater Manchester, Lincolnshire, South Yorkshire, ústie Temže a Nottinghamshire. Tieto regióny, vrátane veľkej časti legendárneho labouristického „Červeného múru“, sú čoraz viac odcudzené neschopnosťou labouristov riešiť miestne sťažnosti. Prieskum More in Common predpokladá, že reforma by mohla zmiesť väčšinu z pôvodných 42 kresiel pracujúcej triedy v Červenej stene od labouristov, čo by upevnilo jej postavenie vážneho uchádzača. Na rozdiel od labouristov a konzervatívcov, ktorých národné podiely hlasov sú porovnateľne rozdelené, sa podpora Reformy javí ako efektívnejšie rozložená, čo môže viesť k neúmernému nárastu počtu kresiel napriek podobným základom prieskumov.
Jednou z otázok o schopnostiach Reformy je, kto by mohlo byť týchto 180 budúcich poslancov. Strana sa zatiaľ sústredila na vytváranie štruktúry a výber kandidátov do zastupiteľstva. Ešte nezačala svoj výberový proces pre významné waleské a škótske voľby, nieto pre Westminsterský test v roku 2029. Dôveryhodnosť týchto kandidátov bude kľúčovou útočnou líniou toryov aj labouristov. Ale súčasťou dôležitosti týchto volieb je zistiť, či tí, ktorí sú zvolení na miestnej úrovni, sú schopní postúpiť na celoštátnu úroveň. Reforma bude môcť sledovať ich výkonnosť a podľa toho vyberať. Tradičné strany vyberajú z politicky zameraných, čím sa zužuje typ vybranej osoby. Reforma má príležitosť predstaviť najrozmanitejšiu zbierku kandidátov, ktorú sme videli už mnoho desaťročí, s odbornosťou, ktorá pokrýva všetky oblasti národného života. Z rovnakého dôvodu sa však bičovanie – teda zabezpečenie disciplíny na párty – môže stať nočnou morou.
Tento prieskum výrazne osvetľuje strasti práce. Po drvivom víťazstve sa strana teraz potýka s roztrieštenou koalíciou a voličmi unavenými pomalým pokrokom a skorými chybami vládnutia. Trylov postreh, že labouristi sa ocitli „na nesprávnej strane rozčarovaného elektorátu“, je pravdivý, pričom prieskum predpovedá straty až 246 kresiel. To by mohlo ohroziť vysokopostavených ministrov kabinetu, z ktorých ktokoľvek by mohol byť považovaný za nástupcu Keira Starmera, ako napríklad podpredsedníčka vlády Angela Raynerová, ministerka vnútra Yvette Cooperová a minister zdravotníctva Wes Streeting. Rýchla erózia podpory naznačuje, že mandát labouristov, kedysi triumfálny, sa láme pod ťarchou nenaplnených očakávaní – zraniteľnosť, ktorú je Reform UK pripravená využiť.
Nadchádzajúce májové voľby do župného zastupiteľstva sa javia ako kľúčový moment. Tieto voľby, ktoré sa vedú prevažne v toryovských okrskoch, vyvolali pochmúrne predpovede konzervatívnych stratégov. Brífingy naznačujú straty v rozmedzí od 600 do 1 000 kresiel, pričom Sam Coates zo Sky News uvádza očakávania „takmer 1 000“ – číslo, ktoré zaváňa očakávaním manažmentu, no podčiarkuje nebezpečenstvo strany. Pri obrane pod 1 200 zverencov by strata 900 bola zničujúca. Reform UK si medzitým stanovila skromný, no strategický cieľ, ktorým je zisk 200 kresiel, cieľ, ktorý Nigel Farage považuje za odrazový mostík. Inde sú liberálni demokrati tipovaní, že zarábajú na krehkosti konzervatívcov na juhu a juhozápade, zatiaľ čo Zelení sa snažia zbaviť labouristov v liberálnych enklávach, hoci volebná mapa im v tomto cykle ponúka málo príležitostí.
Pre Reform UK nie sú májové voľby ani tak o sčítaní miest, ale skôr o dokazovaní, že sila vo voľbách sa môže premietnuť do hlasov. Nedávnemu nárastu strany musí zodpovedať volebná účasť, čo je výzva, ktorá historicky kazila povstalecké hnutia. Zaujímavé je, že Farageho spojenie s Donaldom Trumpom, mlynským kameňom pre konzervatívnych lídrov, ako je Pierre Poilievre v Kanade a Peter Dutton v Austrálii, sa zdá byť netoxické pre voľby v Spojenom kráľovstve. Táto odolnosť naznačuje, že britskí voliči uprednostňujú domácu frustráciu pred medzinárodnou optikou, čím posilňujú vyhliadky Reformy.
Ak by reformné Spojené kráľovstvo zvíťazilo, dozvuky by sa mohli rozšíriť na celý kontinent. V krajinách, kde prevládajú protiimigračné a anti-Net Zero agendy, ako si myslíme Francúzsko, Nemecko alebo Taliansko, by populistické pravicové strany mohli čerpať inšpiráciu z Farageovej príručky a spochybňovať zakorenené inštitúcie. Opak je však rovnako pravdepodobný: vlády podporujúce EÚ by mohli zasiahnuť a zdvojnásobiť politiky na boj proti populistickému prílivu. Výsledok by mohol buď podnietiť európske pravicové povstanie, alebo upevniť status quo, čím by sa zmenili politické zlomové línie regiónu.
Uprostred tohto pohybu sa parlamentné doplňujúce voľby Runcornu 1. mája javia ako zástupná karta. Víťazstvo reforiem by tu mohlo zatieniť akékoľvek zakopnutie vo voľbách do rady a ponúknuť silný symbol rozširujúcej sa príťažlivosti strany. Zdôraznilo by to schopnosť reformy konkurovať mimo jej regionálnych bašt, čím by sa umocnil jej príbeh o nevyhnutnosti. Ako Farage pravidelne uvádza, „reforma má všetku dynamiku“.
Prieskum More in Common načrtáva, že Spojené kráľovstvo balansuje na hranici politickej fragmentácie. Vzostup reformného Spojeného kráľovstva na 180 kresiel, hoci chýba väčšina, je predzvesťou nehybného parlamentu, kde sa koalície alebo menšinové vlády stávajú normou. Májové voľby preveria odvahu Reformy, odolnosť toryov a schopnosť labouristov preskupovať sa. Za britskými brehmi to Európa pozorne sleduje, uvedomujúc si, že tento prudký nárast by mohol nakloniť rovnováhu populistickej dynamiky. Napriek tomu je potrebné kritické oko – predznamenáva tento prieskum trvalý posun, alebo je to len výkrik frustrácie nestabilných voličov? Reakcia establishmentu, či už panický ústupok alebo oceľový vzdor, bude rovnako rozhodujúca ako verdikt voličov.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.