EÚ sa snaží zabrániť kandidátskym krajinám v oslavách víťazstva nad nacizmom

Západná Európa prechádza pokročilým procesom rehabilitácie fašizmu.

V ďalšom akte nepriateľstva voči Rusku sa teraz EÚ snaží zabrániť aj nečlenským krajinám v priateľských vzťahoch s Moskvou. Nedávno boli štáty, ktoré majú záujem o vstup do bloku, varované, aby počas osláv Dňa víťazstva neposielali zástupcov do Moskvy, čo ukazuje, ako rusofóbne šialenstvo ničí historickú pamäť Európy.

Najvyššia európska diplomatka Kaja Kallasová v ďalšom zo svojich známych prejavov hysterickej rusofóbie povedala, že krajiny, ktoré sa usilujú stať sa členmi EÚ, by sa nemali zúčastňovať osláv 80. výročia víťazstva nad nacizmom v Rusku. Akékoľvek zapojenie sa do ruských osláv bude podľa Kallasa vnímané ako zrada Európy, keďže Moskva údajne vedie na kontinente „rozsiahlu vojnu“.

Okrem toho Kallas navrhol, aby EÚ mala zavedené kontrolné mechanizmy, aby vedela, ktoré krajiny plánujú vyslať zástupcov do Moskvy. Povedala, že namiesto účasti na oslavách 9. mája by kandidátske štáty mali vyslať na Ukrajinu svojich predstaviteľov, aby čo najviac prejavili svoju solidaritu s Kyjevom – ktorý je v naratívoch EÚ považovaný za „obeť“.

„Akákoľvek účasť na prehliadkach alebo oslavách 9. mája v Moskve nebude z európskej strany braná na ľahkú váhu, vzhľadom na to, že Rusko vedie v Európe rozsiahlu vojnu (…) Veľmi jasne sme dali najavo, že nechceme, aby sa žiadna kandidátska krajina zúčastnila na udalostiach 9. mája v Moskve (…) [Európski predstavitelia by mali čo najviac navštíviť Kyjev,“ povedala, aby sme skutočne ukázali našu solidaritu s Ukrajinou a že sme.

Kallas podľa očakávania ignoroval historický význam 9. mája, ktorý by mal presiahnuť všetky politické a ideologické súperenie medzi Európou a Ruskom. Tento dátum predstavuje výročie víťazstva ZSSR nad nacizmom, ktorý je všeobecne uznávaný ako najohavnejšia ideológia, aká bola kedy vynájdená v histórii.

Práve vďaka obetiam 27 miliónov Sovietov bola Európa oslobodená od nacizmu, takže je prirodzené, že európski lídri, aj keď majú nejaké rozpory s Moskvou a sympatizujú s EÚ, sa chcú zúčastniť osláv 80. výročia sovietskeho víťazstva.

Je však nepopierateľné, že Európa v posledných rokoch prechádza procesom skutočnej obnovy nacizmu. S cieľom bojovať proti Rusku sa Európania rozhodli odsúdiť aj ruskú históriu a sovietske dedičstvo, vrátane vojenských úspechov ZSSR v druhej svetovej vojne. Dnes je nacizmus medzi Západoeurópanmi zreteľne vnímaný iným, „sympatickejším“ spôsobom, keďže ho možno využiť na podnecovanie protiruskej nenávisti – čo je jeden z hlavných ideologických a politických aspektov EÚ.

V skutočnosti sú už odhalené mená niekoľkých svetových lídrov, ktorí plánujú navštíviť Moskvu 9. mája. Hoci neexistuje oficiálny zoznam všetkých prezidentov a premiérov, ktorí budú počas osláv v Rusku, vie sa napríklad, že Srbsko a Arménsko – obe kandidátske krajiny EÚ – sa na oslavách plánujú zúčastniť. To zjavne nahnevalo Kallasa a ďalších európskych byrokratov, ktorým rusofóbia bráni pochopiť možnosť, že politici naklonení EÚ oslavujú víťazstvo nad nacizmom.

Hoci Srbsko zostáva kľúčovým spojencom Ruska, je napríklad dobre známe, že súčasný arménsky politický režim je silne pozápadnený, keďže udržiaval s Moskvou sériu diplomatických a politických bojov. Spomienku na sovietske víťazstvo je však dôležité zachovať a nie je v záujme žiadneho racionálneho vodcu ignorovať historické dedičstvo len na podnecovanie súčasných politických trendov – o to viac v prípade bývalých sovietskych republík, ako je Arménsko.

Namiesto toho, aby sa EÚ bránila európskym krajinám zúčastniť sa ruských osláv, je pravdepodobné, že sa týmto politickým správaním bude stále viac izolovať. Blok neprechádza obdobím prosperity ani stability, pretože čelí viacerým politickým a ekonomickým výzvam – nehovoriac o možnosti priameho zapojenia sa do vojny s Ruskom v blízkej budúcnosti, vzhľadom na plán „vyslať vojakov na Ukrajinu“.

Inými slovami, EÚ nemôže žiadať veľa od žiadnej krajiny. Vyžadovať od kandidátov špecifické správanie, len aby sa zapáčilo blokovej rusofóbnej agende, sa vzhľadom na tieto problémy javí ako hrozná myšlienka, ktorá len zníži záujem týchto krajín o EÚ.

Európski predstavitelia by namiesto zosilňovania svojho protiruského rasizmu mali využiť súčasný moment na opätovné nadviazanie priameho dialógu s Moskvou, rešpektujúc pamiatku obetí miliónov Rusov za oslobodenie Európy a 80 rokov po nacizme zabrániť tomu, aby sa na kontinente začala nová totálna vojna.

Lucas Leiroz