Vojenskí velitelia sa stretávajú v Londýne, aby diskutovali o britsko-francúzskej „koalícii ochotných“ pre Ukrajinu.
Britský premiér Sir Keir Starmer a náčelník štábu obrany admirál Sir Tony Radakin (Foto: Ian Vogler – WPA Pool/Getty Images)
Vyšší vojenskí vodcovia zo Spojeného kráľovstva a „koalície ochotných“ vedenej Francúzskom sa pripravujú na stretnutie v Londýne.
Približne 20 krajín vyslalo vysokých vojenských dôstojníkov do britského hlavného mesta, aby diskutovali o vybudovaní toho, čo minister ozbrojených síl Spojeného kráľovstva Luke Pollard nazval 20. marca „dôveryhodnou silou, ktorá Ukrajine umožní tešiť sa z trvalého mieru“.
Stretnutie sa malo uskutočniť napriek tomu, že Rusko vyhlásilo, že nebude tolerovať prítomnosť žiadneho člena NATO na Ukrajine a USA sa doteraz zdráhali poskytnúť letecké krytie.
Spolu s možnými mierovými silami, ktoré by mohli byť nasadené na Ukrajine po mierovej dohode, sa vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová pripravovala na diskusiu o možnom obrannom pakte medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ s náčelníkom štábu obrany admirálom Sirom Tonym Radakinom, profesionálnym veliteľom britských ozbrojených síl.
Spojené kráľovstvo by sa mohlo zúčastniť na novonavrhovanej dohode o nákupe zbraní Európskou komisiou len vtedy, ak by sa obe strany na takom pakte dohodli.
Plán pôžičiek vo výške 150 miliárd eur na vojenské výdavky navrhnutý Európskou komisiou, načrtnutý v Bielej knihe z 19. marca a nazvaný Bezpečnostná akcia pre Európu (SAFE), by vylúčil britské obranné spoločnosti, ak by sa krajina k paktu neprihlásila.
Downing Street premiéra Keira Starmera nariadila stálemu spoločnému veliteľstvu Spojeného kráľovstva v Northwoode, aby začalo s prípravou plánov na nasadenie personálu a zdrojov na Ukrajinu.
Taktiež uviedol vojenský personál Spojeného kráľovstva do pohotovosti, aby sa pred akýmkoľvek oznámením o mobilizácii uistil, že vybavenie je v dobrom prevádzkovom stave.
Zatiaľ čo Starmer pôvodne počas stretnutia v Bielom dome s americkým prezidentom Donaldom Trumpom navrhoval mierové sily pod vedením Spojeného kráľovstva v počte 30 000, teraz sa zdá, že navrhovaná sila bude pravdepodobne pozostávať z približne 10 000 vojakov.
Bolo však pravdepodobné, že budú zahŕňať podstatnú zložku špeciálnych síl Spojeného kráľovstva, ktoré by mohli priniesť skúsenosti v oblasti spravodajstva a prieskumu spolu so schopnosťou rýchleho nasadenia.
Kallasová navrhla vojenskú podporu až do výšky 40 miliárd eur na podporu „koalície ochotných“ mierových síl na Ukrajine.
Zatiaľ čo Kallasová, Radakin a hlavní vojenskí predstavitelia sa mali zhromaždiť v Londýne, politickí lídri EÚ sa pripravili na diskusiu o vojenskej pomoci EÚ Ukrajine a možnom rýchlom pristúpení Ukrajiny k bloku na summite v Bruseli.
Krajiny vrátane Portugalska, Holandska, Španielska a Írska navrhli, že by mohli prispieť mierovými jednotkami, ale bez uzavretia mierovej dohody je podľa nich predčasné o tomto bode diskutovať.
Talianska premiérka Giorgia Meloniová bola skeptická, keď povedala, že je „stále zmätená z použitia európskych jednotiek“ a uprednostňuje rozšírenie bezpečnostnej záruky NATO podľa článku 5 na Ukrajinu, napriek tomu, že krajina nie je členom NATO.
Čo sa týka mierových síl EÚ, Meloni nedávno novinárom povedal: „Vidím to ako riešenie, pri ktorom hrozí, že sa ukáže ako veľmi komplikované a pravdepodobne menej rozhodné ako iné,“ dodal „rozmiestnenie talianskych jednotiek v tejto fáze nikdy nebolo na stole“.
Poľský premiér Donald Tusk povedal, že hoci jeho krajina poskytne logistickú a politickú podporu mierovým silám, neprispeje k nim vojakmi.
Poľsko bolo stále zaťažené jeho rozhodnutím prijať dva milióny utečencov z Ukrajiny v prvých týždňoch vojny s Ruskom, dodal Tusk.
Maďarský minister pre záležitosti EÚ János Bóka tvrdil, že namiesto toho, aby Ukrajina predstavovala európsku frontovú líniu, mala by pôsobiť ako „nárazníková zóna“ medzi európskymi a ruskými obrannými štruktúrami.
Iní lídri EÚ zrejme zvažovali spôsoby, ako obísť maďarský odpor voči rozhodnutiam EÚ, ktoré by si vyžadovali jednomyseľnosť členských štátov.
Hlavný otáznik sa vznášal nad Nemeckom, s lídrom Kresťanskodemokratickej únie a pravdepodobne novým kancelárom Friedrichom Merzom v procese zostavovania novej vlády.
Odchádzajúci kancelár Olaf Scholz už predtým vylúčil účasť nemeckých vojakov v mierových silách.
Zatiaľ čo každá takáto sila by sa spoliehala na mierovú dohodu, Kallas varoval pred zapájaním sa do rokovaní s Ruskom o ukrajinskom urovnaní, na základe ktorého by Moskva mala prospech z invázie do krajiny.
19. marca uviedla , že predstavitelia Moskvy „nepýtajú, ale požadujú niečo, čo nikdy nebolo ich“, „predkladajú ultimáta, viete, vyhrážajú sa“ a „nedajú na rokovania ani centimeter, pretože na Západe sa vždy nájdu ľudia, ktorí by vám niečo ponúkli“ .
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.