Čítanie z „LISTU ULICI“
Voľné pokračovanie v rozkrývaní zverejneného „Manifestu doby“ na potrebné drobné..
A dnes už väčšmi určené tej slepej a hluchej mlčiacej väčšine, ktorej, ako tým na Titaniku, ešte stále nedochádza, že sa už potápame. A že ako prví sa dostanú pod vodu práve oni, „nízkopríjmoví cestujúci“ z dolných palúb a podpalubia. Tí, ktorým sa ponechaná sloboda slova a pohybu len na bezvýchodiskové pobehovanie na mieste a na neskorý nárek v kajute, aj to len na obmedzený čas.
Že tým dnešným „cestujúcim“ stále nedochádza v reálnom čase, že stav vyše jednoročnej permanentnej „pouličnej revolúcie“ – prešiel do novej, už životu nebezpečnej fázy. Že všetko nasvedčuje tomu, že 10. januárom roka páne 2025 bol na Slovensku odštartovaný prechod na vyšší stupeň protivládnych aktivít, ako výsledok nespokojnosti tých, ktorí sa nezmierili s novou politikou vládnucej garnitúry. A rovnako falošne, pod rovnako falošnou vlajkou slobody a demokracie a za rovnakým účelom ako v Líbyi, bývalej Juhoslávii, Iraku, UA, Sýrii, v Gruzínsku, atď., aj v našich podmienkach idú podľa rovnakého scenára, cestou ulice. Na dôvažok s rovnakým zázemím tých, ktorí to zozadu celé iniciujú, režírujú, financujú. A priebežne aj hodnotia..
A čo je hodné obzvlášť osobitného zreteľa – vo väzbe na chabé výsledky, neadekvátne rozsahu všestranne poskytovanej pomoci, tlačia na pílu čoraz viac a čoraz nástojčivejšie, dávajúc v konečnom dôsledku tomu celému potrebný smer a rýchlosť.
A práve týmto na Slovensku DNES už došla trpezlivosť. S málo účinným pohybom a nízkou efektivitou ulice. Preto bolo pritlačiť na plynový pedál a preladiť silu odporu na vyššie obrátky. Lebo, pozrúc sa vôkol seba po Európe, čas pracuje proti nim. Lebo čas je dnes ich najväčší nepriateľ.
A to, čo sme videli v piatok v BA, javí všetky znaky, že to bol skutočný odrazový mostík, ktorý zavelil na novú formu a spôsoby presadenia sily na ulici. Nebezpečne ako nikdy. Ako „reparát“ za rok 2018. Už bez nálepiek slušnosti, ale arogantne, agresívne a bezprecedentne, už bez akýchkoľvek etických a mravných zábran.
A dnes už zjavne do takej chystanej miery a v takom pripravovanom rozsahu, ktorý roztáča špirálu rozvratu štátu v jeho základoch zvnútra do záverečnej otáčky. Nie bezúčelne, ale cieľovo, kalkulovane, už nemilosrdným nahlodávaním mocensko-správnej infraštruktúry štátu, s cieľom vyvolať tak bezvýchodiskový stav, s požiadavkou na pre-obsadenie vedenia štátu. Nekalo si pritom uvedomujúc, že na účely vyhlásenie predčasných volieb je nízka pravdepodobnosť získať 90 poslancov v NR SR, čo je neopomenuteľná podmienka pre tento revolučný spôsob riešenia spôsobenej vnútroštátnej krízy.
A to je predznamenaný „MAJDAN“, akého sa už ozaj treba báť. Lebo nemusíme ísť v spomienkach ani za východné hranice, stačí si len spomenúť na scenár, k akému došlo 17. novembra 1989 v Prahe. Na „Česko-Slovenský“ spúšťač masového prevratu, ktorý dal tú „nežnú lavínu“ do pohybu. Na falošnú správu o smrti kolegu, „študenta Šmída“, z ktorého, ako sa neskôr ukázalo, sa vykľul poručík štátnej bezpečnosti Ludvík Živčák.
Aby sa napokon dosiahol ten programový, cieľový machiavelský účel, pre ktorý bola do davu „v správnom čase a na správnom mieste“ táto rozbuška hodená. A o to samé ide aj dnes. Vytvoriť a udržať revolučne ladené, výbušné prostredie. Len dnes s iným, „vyšším princípom“ za chrbtom. A ten dnes velí chodu ulice viac, ako sa na prvý pohľad zvonka môže zdať…
LEBO v tejto spojitosti ide už o vyššiu mocenskú hru, ktorá za oponou nemá nič spoločné s prirodzenou davovou nespokojnosťou ulice. Tu sa hrá o iný bank, s premyslenou stratégiou.
Tu je základovou doskou nebezpečná dobová „politická filozofia“. Zvrátený ideologický koncept, ktorého cieľom je vnútiť časti verejnosti jej elitársky potenciál. Nadradenosť, ktorá na princípe spojených nádob zároveň dehonestuje tú väčšinovú časť verejnosti, „nechápajúcu“ progresívnu potrebu zmeniť človeka a jeho hodnotový rebríček. Potrebu infiltrovať do vedomia ľudí, že IDENTITA je len „SOCIÁLNY KONŠTRUKT“. Na všetkých ľudských úrovniach..
Počnúc novo chápanou rodovou (genderovou) identitou, s vejárom deklarovaných vyše 75 pohlaví, novou rodinnou identitou (kde nie otec a matka je jej prirodzeným fundamentálnym základom), novým svetoobčianskym prístup, potierajúcim u človeka jeho národnú a štátnu príslušnosť.
TOTO je východisková premisa na pochopenie extrémnej vážnosti doby.
Lebo toto je už z ich strany politický vabank, ktorý je v dnešnej fáze už nezvrátiteľný. Ktorý už zašiel vo vnútri štruktúr „štátu v štáte“ a doterajšieho mediálneho monopolu v rukách zahraničných vlastníkov tak ďaleko, že ho už nejde riešiť dobrým slovom, adresne – ani voči aktivistom z mimovládok, ani voči komerčne dotknutým „honorárnym zamestnancom“ a do tretice ani voči tomu nedozretému adolescentnému davovému „kroviu“.
Lebo toto je už bez silných slov o bytí a nebytí, o pokoji a bezpečnosti, o skutočnej slobode a dôstojnosti žitia, o hraniciach možného a dovoleného, ako sme tieto málo cenené hodnoty doposiaľ poznali.
Teda Titanik, kde zostalo miesto pre život iba tým vybraným. „V člnoch“, v ktorých nie je dosť miesta pre všetkých, na prežitie..
I.
Napriek všetkému – ani po tejto diagnóze stavu spoločnosti však netreba upadať na duchu, do ničoty. Lebo nám treba myslieť a konať v duchu iného velikána svojej doby, Jána Wericha. Vo význame, ktorý reflektuje existujúci „zavšivavený“ stav. Všade, v straníckych, mediálnych a mimovládnych filiálkach, zriadených a (spolu) financovaných na Slovensku stamodtiaľ..
Reč je o werichovskej pravde právd. Že nad ľudskou hlúposťou nejde zvíťaziť. Ale že nikdy nesmieme prestať proti nej bojovať. Ani keď sa na Slovensku zdá, že tí „mentálno-morálne znevýhodnení“ (na uliciach) sú zásluhou tých, z tej istej čeľade (v médiách) – v presile.
A tak zostať vo viere vo vlastnú schopnosť – to zmeniť. S trochou nadhľadu povedané, tak po „socialisticky“– „každý podľa svojich možností a schopností“.
- VLÁDNA moc s úlohou, s neodkladným imperatívom, zbaviť sa prezretého „ovocia hnevu“ v štáte, ktorý už zjavne nie iba „krajina“. Volajúc už „pol hodiny“ po 12-nástej po objektivizácií spravodajstva a publicistiky vo verejnoprávnej, ako zákon (o Slovenskej televízií a rozhlase) káže a predpokladá. S akútnou úlohou – konečne už prestrihnúť tú pomyselnú pupočnú šnúru, ktorou naďalej prúdia do obývačiek, predovšetkým tých nízkopríjmových rodín, manipulačné informácie. Aby ONI v prvom rade vedeli, poznali reálie v neskreslenej podobe..
LEBO tá pretrvávajúca (neviditeľná) politická nadpráca :
– to sú všetci tí poskrývaní redaktori, z ktorých sa mnohí už v roku 2018 „statočne“ postarali o pravidelné „piatkové“ zvolávanie veriacich na verejné protivládne modlitby a ktorí sa nie náhodou aj postarali o „výživný“, dlhotrvajúci „informačný výber“ z ostatného protestu v BA..
– ten samý „obslužný personál“, ktorý sa postaral o zábery z protestu na TV-obrazovke, s vyberaným vkusom pre „veľké detaily“, účelovo zacielené na text tých „správnych“ transparentov s protivládnym vypovedacím odkazom..
– tí samí, ktorí v opačnom prípade – z tisícového protestu, konanom v čase vlády terajšej opozície, pred prezidentským palácom – za MIER, za ukončenie vojny na UA diplomatickou cestou podali informácie, ktorým chýbala len rovnako nehorázna, bezcharakterná upútavka – ako bola zverejnená na obrazovke Markízy, s hanebným textom „DEZOLÁTI v ULICIACH“. Nehovoriac o tom, aké „etické“ ticho zostalo v bývalej RTVS po tej „kolegiálnej“ provokácií..
Vediac zároveň, že za nesfunkčnením RADY STVR, ktorá je kľúčovým krokom na nevyhnutnú „deratizáciu“ verejnoprávnej, nestojí Smer, ale tá záškodnícka skupina z Hlasu pod vedením Migaľa..
- ALTERNATÍVA by mala pokračovať v obnažovaní praktík poturčencov a tej početnej, komerčne sa priživujúcej vrstvy, prisatej na verejných zdrojoch – v záujme vytretia zaslepených očí tých „zo spodných palúb Titanika“. Primárne tých samých, v každodennej praxi sa prejavujúcich ako upachtení stavební robotníci, ktorí nemajú čas nakladať. Občanom Slovenska..
- A OSTATNÍ na všetkých dostupných úrovniach. Slovom, písmom a pravdaže aj, či predovšetkým „nohami“. Ako nielen logická, ale už aj bytostne potrebná občianska protiváha..
II.
A na tejto úrovni nejde začať inak a inde, ako tlmočením príčin a dôsledkov dnešného alarmujúceho stavu. Tých, ktoré tkvejú v poznaní základov, na ktorých štát stojí. Na práve a na morálke. Na obsahu tejto základnej stavebnej dosky štátu a kvalite použitej „malty“.
V danom prípade ich poznaním z čias rokov 2020-6/2024. Poznaním mechanizmu ich tvorby a presadzovania v aplikačnej praxi v čase, kedy už chýbalo iba to, aby sa vo vtedajšej „krajine“ začal piesok liať a voda sypať. Lebo (personálny) stavebný materiál bol fejkový a (legislatívna) technológia upevňovania moci kardinálne zlyhala..
PRETO tak veľmi a prepotrebne treba poznať informácie, ktoré otvárajú oči. Lebo toto historicky zadokumentované obdobie sa zapísalo do novodobých dejín práva na Slovensku extrémne odstrašujúcim spôsobom, ako sa to „nepodarilo“ žiadnej inej vládnej garnitúre pred ním.
PRETO je na tejto „edukačnej“ úrovni potrebné dať príležitosť pozrieť sa do zrkadla najprv hromade tých, ktorí mentálne, svojou jazykovou výbavou, rapkáčikmi i rečou tela pripomínali, že v piatok dostali iba vychádzku z blízkej Pinelovej nemocnice v PK..
Majúc pritom na mysli zrkadlo, kde je názorne vidieť, ako sa v regulačnom rámci verejného práva pošliapavali základy právnej etiky. Kde sa z právneho poriadku robil trhací kalendár, bezprecedentne, už bez škrupúľ, arogantne prispôsobujúc právo sebeckým politickým cieľom.
Ale to už je kapitola sama o sebe. Tá, ktorej ale treba venovať osobitnú pozornosť v samostatnom čítaní. Na spôsob Evanjelia podľa Matúša (7:15-21):
„Dávajte si pozor na falošných prorokov, ktorí k vám prichádzajú v ovčom rúchu, ale vo vnútri sú to draví vlci. Poznáte ich po ovocí. Bo či sa snáď hrozno zberá z tŕnia a figy z bodľačia..?“
Laco Kopál
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.