Konzervatívni populisti musia rozpoznať zdroj svojej moci

Rok 2024 bol rokom, kedy sa konzervatívny populizmus zmenil z dráždivého na silný. Rok 2025 môže byť pre nich ešte lepší – ak rospoznajú zdroj a limity svojej moci.

Meloni prehovorila za všetkých konzervatívnych populistov: „Som Giorgia, som žena, som matka, som Talianka, som kresťanka!“ Foto: Simona Granati – Corbis/Corbis cez Getty Images)

Konzervatívny populizmus možno vo všeobecnosti opísať ako politické hnutie, ktoré spája tradičných stredopravých voličov s ľuďmi z robotníckej triedy, ktorí v minulosti podporovali stredoľavý.

Špecifické výzvy každého populistického vodcu alebo strany sa budú líšiť v závislosti od národa a konkrétnych problémov, ktorým čelí. Napriek tomu všetci lídri alebo strany uznané za populistickú pravicu zdieľajú medzi svojimi podporovateľmi rovnakú demografickú charakteristiku.

Táto skutočnosť implikuje, že majú aj spoločnú príťažlivosť, ktorá vychádza zo spoločného svetonázoru a spoločnej skúsenosti so začiatkom 21. storočia .

Táto spoločná skúsenosť a svetonázor je zdrojom sily populistov.

21. storočie bolo definované opakovanými zlyhaniami elít – stredoľavých až stredopravých – ktoré sa dostali k moci po rozpade Sovietskeho zväzu.

Globalistický, neoliberálny ekonomický poriadok, ktorý zaviedli, bol nazvaný „Washingtonský konsenzus“. Ich konsenzus však siaha ďaleko za hranice ekonomiky.

Táto nová filozofia – nazývaná „transatlantický konsenzus“ – vkladá svoju vieru do presvedčenia, že odstránenie národných hraníc prinesie planéte mier, prosperitu a harmóniu.

Ekonomický prvok tohto konsenzu spočíval na myšlienke, že neustále sa rozširujúci obchod s nezápadnými, nerozvinutými národmi obohatí všetkých.

Geopolitický prvok spočíval na myšlienke, že žiadna nová mocnosť nebude mať motív postaviť sa proti transatlantickej hegemónii. Bohatstvo obchodu by im nedalo dôvod vzbúriť sa, zatiaľ čo kontakt s hegemónmi by ich prinútil prijať západné ideály za svoje.

Sociálny prvok tohto konsenzu tvrdil, že tento materialistický globalizmus vytlačí všetky predchádzajúce viery a systémy viery, alebo aspoň minimalizuje ich význam a motivačnú silu. Všetci – či už bývalí komunisti, hinduisti, moslimovia, kresťania alebo židia – odložili svojich starých bohov nabok, aby uctievali nového boha, ktorý priniesol takú odmenu.

Snaha presadiť globálnu zelenú dohodu zhŕňa aroganciu konsenzu.

Každý vodca rozvojového národa vie, že jeho cesta k bohatstvu vedie cez lacnú, dostatok energie. To sa však dá získať iba spaľovaním fosílnych palív, najmä lacných a masívnych ložísk uhlia, ktoré poskytuje Zem.

A predsa je to práve tá cesta, ktorú sa veľkňazi konsenzu snažia poprieť.

Konzervatívni populisti získavajú svoju moc, pretože každý prvok tohto konsenzu preukázateľne zlyhal.

Globálny obchod obohatil starý nerozvinutý svet, ale na úkor pracovných miest a rastúcej životnej úrovne robotníckej triedy rozvinutého sveta.

Globálna ekonomická vzájomná závislosť nepriniesla svetový mier o nič viac, ako posledný výbuch globálneho obchodu na konci 19. storočia zabránil národným rivalitám, ktoré viedli k prvej svetovej vojne.

Svetový mier je namiesto toho ohrozenejší ako kedykoľvek predtým od roku 1989 práve preto, že obchod poskytol bývalým chudobným, a teda poddajným národom schopnosť odolávať západným tlakom.

To je zrejme prípad Číny, ktorá sa rýchlo stáva globálnou superveľmocou, ktorá môže konkurovať aj Spojeným štátom.

Ale obchod tiež umožňuje Indii, štátom Perzského zálivu, Latinskej Amerike a Rusku tlačiť späť.

Každý z nich využíva závislosť, ktorú vytvoril obchod, na získanie väčšej globálnej moci pre seba, a nie na klaňanie sa Západu. S vedomím, že Západ nemôže a nebude rekolonizovať svet silou, odmieta spáchať ekonomickú samovraždu prijatím zelených štandardov, ktoré presadzuje konsenzus.

Každá sa približuje k druhej prostredníctvom BRICS a iných multilaterálnych a bilaterálnych dohôd.

Každý z nich tiež využíva svoju novú, aj keď stále obmedzenú moc, aby opätovne potvrdil svoju vernosť nejakej forme veľmi starých spôsobov života, ktoré mal konsenzus nahradiť.

Modiho hinduistický nacionalizmus; Xiho snaha o čínsku nadvládu Han; Putinov pokus o znovuvytvorenie ruskej imperiálnej ríše – všetky sú odlišným vyjadrením toho istého vzdoru.

Radikálny islam je možno len násilným hrotom tohto veľmi dlhého oštepu.

Snaha konsenzu o ekonomickú a filozofickú hegemóniu rozzúrila mnohých aj na Západe.

Tradiční kresťania a Židia sú pobúrení rýchlym vytesnením ich viery z čestných miest v spoločnosti a majú strach, pretože toto vytlačenie sa príliš často mení na tiché („zrušenie“) alebo aktívne potláčanie.

Zelené politiky nielenže bránia chudobným národom stúpať po ekonomickom rebríčku; bránia tomu, aby sa darilo aj mnohým občanom, ako sú farmári a robotníci.

Extrémne prijatie „prebudených“ politík, ktoré sa aktívne snažia o to, aby sa spoločnosť prispôsobila morálke a filozofii tvorcov konsenzu, pobúri dokonca aj niektorých priaznivcov – myslia si JK Rowlingovú a Elona Muska – ktorí si stále cenia slobodu prejavu a prejavu.

Konzervatívny populizmus odmieta atomistický materializmus, ktorý je základom konsenzu. Obživu čerpá zo svojej vzbury proti tejto expanzívnej sile.

Konzervatívny populizmus vždy stojí za tradičným v nejakej forme proti novému.

Vždy verí, že mier je zabezpečený rešpektovaním národných identít, nie snahou ich nahrádzať.

Konzervatívny populizmus rešpektuje a oceňuje tých, ktorí si ctia svoje rodiny viac ako svoju kariéru, veria, že spoločnosť je viac než len zmluva medzi spotrebiteľmi a chcú rovnakú šancu žiť dôstojný život v zaslúženom pohodlí, ako majú ich domnelí lepší.

Preto vždy rezonuje s robotníckou triedou a tradičnými konzervatívcami.

Giorgia Meloniová prehovorila za všetkých konzervatívnych populistov, keď povedala: „Ja som Giorgia, som žena, som matka, som Talianka, som kresťanka! A to mi nemôžete vziať!“

Konzervatívny populizmus hovorí v mene celého človeka, tela i duše. Odmieta názor, že ľudstvo nie je nič iné ako racionálna kalkulačka rozkoše a výhod.

Táto skutočnosť je dôvodom, prečo jeho posolstvo rezonuje a rastie so zlyhaním konsenzu.

Napriek tomu je stále obmedzená vo svojej moci uzákoniť svoju víziu.

Konzervatívny populizmus rastie, ale jeho prívržencov je takmer všade menej ako väčšina.

To znamená, že konzervatívni populisti musia vždy robiť spoločnú vec s ľuďmi, ktorí s nimi súhlasia v niektorých, ale nie vo všetkých záležitostiach.

Konzervatívni populisti sú na to najviac oprávnení, keď žijú v krajinách s väčšinovým politickým systémom. Môžu sa stať najväčšou frakciou v rámci širokej, pravicovo orientovanej koalície a potom použiť tvrdú voľbu väčšinových systémov na to, aby prinútili ostatných, aby ich uprednostnili pred svojimi oponentmi, ktorí viac podporujú konsenzus.

To je to, čo urobil Donald Trump v Spojených štátoch a Meloniová v Taliansku.

MAGA môže dominovať primárkam Republikánskej strany, ale Trump potreboval konvenčných stredopravých republikánov a voličov z robotníckej triedy, ktorí ešte neprešli na MAGAizmus, aby porazil Kamalu Harrisovú. Americký väčšinový politický systém ich prinútil vybrať si – a oni si vybrali Trumpa.

Meloni’s Brothers of Italy pravidelne vedú talianske prieskumy a získavajú takmer 30-percentnú podporu. Ale vládne, pretože je v koalícii s inými pravicovo orientovanými silami vrátane menej populistických Forza Italia a We Moderates.

Trump a Meloniová vedia, že mať moc v demokracii si vyžaduje kompromis, aj keď sa snažia rozšíriť svoju populistickú podporu pokračovaním, kedykoľvek je to možné, v útoku na transatlantický konsenzus.

Konzervatívni populisti vo väčšine Európy súťažia v politických systémoch, ktoré sú výlučne alebo primárne závislé od pomerného zastúpenia. Nemôžu mať moc, keď za nimi stojí 30-40 percent voličov, rovnako ako Trump a Meloniová.

Toto zistili PVV Geerta Wildersa a FPO Herberta Kickla, keď skončili na prvom mieste v hlasovaní svojich národných voľbách.

Výhra 24 (PVV) a 29 (FPO) percent nedáva vašej strane právo vládnuť. Iba to núti ostatné politické subjekty, aby uznali, že s vami treba jednať.

Wildersovo rozhodnutie vzdať sa postu premiéra, aby mohol vstúpiť do koaličnej vlády a dokázať tak Holanďanom, že jeho strane možno dôverovať, nadradilo dlhodobé záujmy jeho hnutia nad jeho ego.

Kicklovo rozhodnutie trvať na svojej osobnej účasti v novej vláde znamená, že FPO je fakticky odstavená z moci.

Nič na tom nemení ani fakt, že podpora FPO medzičasom v prieskumoch stúpla na 35 percent. V pomernom systéme bude strana vždy potrebovať spojencov.

Toto je problém, ktorému čelí Francúzka Marine Le Penová a jej Národná rely (RN), aj keď Francúzsko nemá pomerný systém. Ona a podobné menšie strany môžu jednoznačne získať 35-40 percent v národných voľbách.

Ale to nestačí, pretože Francúzsko používa dvojkolový väčšinový systém. Kým sa zmenšujúci sa počet stredopravých voličov bude mať väčší strach z nej ako z vlády, v ktorej dominujú centristi Emmanuela Macrona, v druhom kole volieb urobia spoločnú vec aj s krajnou ľavicou, aby jej a RN zabránili ovládať moc.

A tak aj Le Penová, ktorá svoju stranu usilovne vybudovala vylúčením mnohých jej sporných osobností (vrátane vlastného otca), musí nájsť spôsob, ako presvedčiť ďalších desať percent Francúzov, aby zmenili názor.

Rím nebol postavený za deň a ani trvalé politické hnutia. Sociálnodemokratickým stranám trvalo dvadsať až tridsať rokov, kým prešli od ich vzniku až po prvé ochutnanie moci. Trvalo ďalších dvadsať – a veľká hospodárska kríza a druhá svetová vojna – aby sa z nich stali dominantné politické sily 20. storočia.

Konzervatívny populizmus sa skutočne začal presadzovať po globálnom finančnom krachu v roku 2008. Jej rýchly vzostup je teda len o niečo rýchlejší ako u sociálnych demokratov.

Tento rok by mali populistické duše viesť trpezlivosť a hrdosť, nie zbrknutie a zúfalstvo.

Eurokrati a washingtonskí byrokrati, ktorí sa márne držia konsenzu, nám pripomínajú Talleyrandových Bourbonovcov, na nič nezabúdajú a nič si nepamätajú.

Ich neschopnosť a neochota prispôsobiť sa znamená, že budú aj naďalej zakopávať a zlyhávať.

Ich falošná ľudská antropológia znamená, že budú naďalej ignorovať duchovné a spoločné prvky ľudskej duše.

Nemôžu ďalej vládnuť, ak budú naďalej ochudobňovať telo aj dušu.

Môžeme dúfať a modliť sa, aby nebol potrebný ďalší globálny ekonomický kolaps alebo svetová vojna na urýchlenie ich konca. Ale skončí to, pretože ich spoluobčania vážili na váhe a zistili, že nemajú dostatok.

A keď k tomu dôjde, budú to konzervatívni populisti – skutoční dedičia západnej demokratickej civilizácie –, ktorí zaujmú ich miesto.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2024/12/conservative-populists-must-recognise-the-source-of-their-power/