Streda 25. október 2023 bol dňom, na ktorý čakala väčšina voličov po septembrových voľbách na Slovensku. Po vládach chaosu Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala do funkcie premiéra skúseného politika Roberta Fica, o ktorom sa už po voľbách písalo, že vstal ako bájny Fénix z popola. To boli chvíle, keď ešte nikto netušil, že v stredu 15. mája bude Fico naozaj bojovať o život, po úspešnom, ale nedokončenom atentáte v Handlovej. Čo priniesol rok vlády premiéra Fica, okrem jeho osobného víťazstva nad smrťou?
Opozícia nezmieraná s prehrou
Štvanica voči vláde začala prakticky ešte pred vstupom do Prezidentského paláca, kedy červené denníčky písali o tom, že po víťazstve Fica už na Slovensku nevyjde Slnko. Ťažko začali prehĺtať aj politici, ktorí si štýlom riadenia štátu mysleli, že tu budú vládnuť naveky.
U víťazov by ešte polícia namerala zostatkový alkohol a najprostorekejšia politička Veronika Remišová už skloňovala referendum o predčasných voľbách, ktoré pár mesiacov predtým v parlamente sama “zarezala”. Nad hlúpou Remišovou sa zasmial aj Matovič, lenže tu zábava a lekcia z politickej hlúposti nekončí!
Líder opozície, v podobe strany Progresívneho Slovenska, chcel odvolávať ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, a to ešte pred tým ako vláda získala dôveru v parlamente. Vo februári 2024 tento prešľap prekonali, keď podali návrh na odvolanie ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej s 28 podpismi, pričom ich treba rovných 30. Kde urobila strana samozvaných odborníkov chybu?
Vládny boj s “elitami”
Napriek tomu, že výsledok a želanie väčšiny voličov bolo jasné, tak zloženie vlády sa nerodilo jednoducho. Navyše budúca koalícia mala proti sebe väčšinu médií, ktoré už vopred robili rozhovory s “elitami”, ktoré postupne kádrovali každého ministra, nominanta na štátneho tajomníka až po posledného šéfa okresu.
V tejto atmosfére priniesol minister spravodlivosti Boris Susko novelu Trestného zákona, ktorá de facto paralyzovala Národnú radu na tri mesiace. Protesty a burcovanie v uliciach v predvianočnom čase bola zvrátenosť, ktorej sa vo voľbách ohrdnutí politici dopustili. Okrem šírenia nenávisti voči koalícii sa navyše hádali aj medzi sebou, a to napr. o to “koho nápad bolo protesty zorganizovať”.
“Elitní” policajti známi ako “čurillovci”, prokurátori na čele s Danielom Lipšom a herci počas prvého pol roka vlády, kedy sa uskutočnili prezidentské voľby a voľby do europarlamentu, viedli doslova demagogickú kampaň, ktorá skončila atentátom na premiéra Roberta Fica. Napriek šíriacim sa nezmyslom, pribúdajúcim protestom podpora koalícia zo strany verejnosti neklesala.
Pripravení na stovku, ale bežia maratón!
Ešte tesne po víťazstve Petra Pellegriniho v prezidentských voľbách, či pomerne pozitívnom výsledku v eurovoľbách, panovala u voliča koalície pozitívna atmosféra, ktorá po atentáte na Fica začala upadať.
Zrušenie Špeciálnej prokuratúry vedenej Lipšicom síce potešilo, ale prečo zostáva oblečený v prokurátorskom talári? Odstavenie “elitných” policajtov v bielych košeliach a na obálke knihy Mareka Vagoviča si vyslúžilo potlesk, ale vyšetruje niekto prešľapy bývalej vlády? Zvýšenie paušálnych náhrad ministrov? Volič hodil rukou, a to napriek snahe opozície vyvolať závisť, ktorú v národe vyvolať problém nie je, ale prečo sa opäť nafúkol štátny rozpočet, keď treba šetriť?
Nulová komunikácia koalície s voličmi sa začína zobrazovať v prieskumoch. Nie nehrozí, že voliči koalície v budúcich voľbách hodia lístok opozícii, ale jednoducho k voľbám nepôjdu! Ak bola pred voľbami obranná zmluva s USA problémom, tak po roku už malo byť na stole riešenie. Ak samosprávy pred rokom finančne krvácali, tak riešením nie je ich dofinancovanie, o ktoré budú musieť prosiť opäť o rok, ale systémové riešenie!
Dobre rozbehnutá vláda stratila po atentáte na premiéra dych, akoby darčekom od ministrov pre Roberta Fica, po návrate do práce, mal byť jeho pocit nenahraditeľnosti, lebo všetky problémy rieši práve on! Po roku vlády aj vzhľadom na posledných porážkach vlastných ég, či ministra školstva Tomáša Druckera, ktorého by po hlave pohladil každý PS-kár, vyzerá koalícia ako bežec, ktorý sa ocitol na maratóne, ale trénoval na stovku…
Roman Martiška/Hlavný denník
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.