Je v poriadku, že tú tému otvoril. Po správnosti ju mali otvoriť samotní novinári, ktorým sa zrútil odbor.
Premiér Robert Fico (Zdroj: TASR)
Pokračovanie debaty ide však zlým smerom. V denníčkoch automaticky vykresľujú Fica ako arcinepriateľa, ostatní zasa kritizujú snahu o cenzúru.
Vyložme si na stôl fakty:
– Slovenský syndikát novinárov si ako stavovská organizácia neplní svoje základné úlohy. Prehajdákal vlastnú budovu (ktorú dostal od tých, ehm ehm, zlých zlých komunistov…). Neorganizuje ani novinársku cenu, robí to zaňho mimovládka Nadácia otvorenej spoločnosti.
– Novinárske školy nemajú kapacitu ani dostatočnú odbornosť, aby učili nové generácie. Namiesto toho sa nechávajú kolonizovať politickými mimovládkami a aktivistickými redakciami.
– Novinárska etika je zdrapom papiera, kedy novinári selektujú, koho sa opýtajú, pričom často nedávajú možnosť vyjadriť sa protistrane.
– Všetky relevantné médiá na Slovensku (aj v zahraničí) vlastní oligarchia. Na Slovensku je mediálna moc sústredená okolo niekoľkých skupín: News and Media Holding (Penta), Mafra (Babiš, teraz Pražák), JOJ (J&T), Denník N (ESET), SME (MDIF – Soros) a Markíza (CME). Všade slúžia médiá ako vplyvové štruktúry.
– Slovenské médiá dlhodobo zlyhávajú napríklad v informovaní o zahraničných udalostiach. Kto číta pravidelne zahraničnú tlač, vidí ten obrovský rozdiel, o čom sa informuje v zahraničí a čo je u nás ignorované.
– Dôvera v „tradičné“ médiá dlhodobo upadá a to celosvetovo. Takzvaný Edelmanov barometer dôvery v médiá bije na poplach už mnoho rokov za sebou, v niektorých štátoch klesla dôvera pod 20%.
Licencie, mediálne rady či špeciálne vzdelanie nezabezpečia objektívne informovanie verejnosti.
Bodka.
Uvažujme mimo tohto rámca, kde sú príležitosti na obrodu žurnalistiky?
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.