Odvolávanie predsedu PS Michala Šimečku z postu podpredsedu Národnej rady zapácha politických divadlom, tak ako každé jedno odvolávanie ide najmä o politiku, ktorá v tomto prípade korešponduje s výrokom, že “politika je panské huncútstvo”.
Odvoláva najmä opozícia, ktorá týmto konaním znepríjemňuje život koalícii a poukazuje na prehrešky členov vlády, ministrov, ktorí by podľa nej nemali riadiť daný rezort. Karta sa obrátila a koalícia dnes tvrdí, že podpredsedom Národnej rady by nemal byť človek, ktorý politiku a funkciu zneužíva v prospech svojej rodiny. Vyše dvanásť hodinový maratón zo strany opozície nepriniesol argument, ktorý by spochybnil, že Šimečka a jemu blízke mimovládky naozaj nezneužívali systém a poslanec Karol Farkašovský položil v rozprave zásadnú otázku, ktorú obhajcovia Šimečku odignorovali: Koľko projektov týmto mimovládkam bolo ministerstvami zamietnutých?
Samozrejme, koalícia to má rozohrané mimoriadne efektne, čomu pomohli aj samotné státisíce určené na tanec pripomínajúci konkubínu s epilepsiou, či konferencie, z ktorých výstupy prakticky nemožno hodnotiť, čo v národe, ktorý sa v nasledujúcich rokoch skladať viac do štátneho rozpočtu oprávnene dvíha tlak. Šimečka sa pokúsil vyvolať emóciu tým, že jeho matka vstáva ráno o štvrtej, aby išla učiť deti Rómov, na čo bol asi použitý jeden grant. Otázka na pani Šimečkovú: Koľko Rómov sa podarilo odtrhnúť od ich bežného života, ktorý je odkázaný na sociálnych dávkach? – Toto môže byť jediný merateľný projekt rodiny Šimečkovej, na ktorý čerpali dotácie…
Faulov sa Šimečkovci dopustili v parlamente viac než dosť, niektoré sa im okamžite vrátili v podobe gólu do vlastnej, keď napr. poslancom, ktorí boli/sú starostami/primátormi vyčítali aj dotácie pre ich obce, mestá a mikroregióny. Ale najväčším argumentačným faulom bolo, keď zabudli, samozrejme, úmyselne, na to o čom bol ich protest 13. augusta.
“Šimkovičová musí skončiť vo funkcii, nie odborníci. Pozývame ľudí na protest,” znie pozvánka PS na prvý protest po atentáte na premiéra Roberta Fica. Poslanci PS, ale do argumentácie, aby to nevyzeralo ako protest za rodinný rozpočet Michala Šimečku, vložili, že sa vlastne protestovalo aj proti rozhodnutiu ministra spravodlivosti Borisa Suska, ktorý “prepustil” Dušana Kováčika z väzenia. Táto obhajoba protestov, ale nesedí, nakoľko primárnou snahou protestu bol tlak na ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú, o čom svedčia aj vystupujúci:
Bývalý šéf RTVS Ľuboš Machaj, exministerka kultúry Silvia Hroncová, bývalý riaditeľka Bibiany Zuzana Liptáková, moderátorkou bola opäť mimoriadne politicky angažovaná Kristína Farkašovská, ktorá na záver protestu na pódiu privítala hercov, za ktorých mal prejav Ján Galovič o ministrovi spravodlivosti mali vystúpenie len exriaditeľ Kancelárie prezidenta SR Metod Špaček a členka Súdnej rady Katarína Javorčíková.
O čom bol teda augustový protest? O kultúre? O spravodlivosti? Nie, o zastavených dotačných schémach, ktoré sa bytostne dotýkali rodiny Šimečku. To, že tam pár hodín pred protestom doplnil aj tému Dušana Kováčika, neprekryje fakt, že protest bol zvolaný pre nasledovné: “Arogancia a autoritárske zásahy ministerky Šimkovičovej presahujú všetky hranice. Čistky v kultúre si zbabelo nechala na leto, a myslí si že to ľudia prejdú mlčaním. Nie, my nebudeme mlčať!”
A pre zosúladenie dátumov je vhodné doplniť, že Kováčik bol prepustený v stredu 7. augusta, teda v deň kedy PS spolu so SaS oznámili protest proti ministerke kultúry. Protest dňa 13. augusta bol teda účelový a najmä proti rezortu kultúry, ktorý klepol po dotáciách pre Šimečkovu partnerku, mamku, strýka a nevieme koho ešte…
Roman Martiška
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.