KTO SI OBJEDNAL TIETO VEDRÁ ŠPINY?

Provládny denník Ereport dnes uverejnil „komentár“ pod názvom „Edo Chmelár tiež nie je anjel“, ktorý je takou neuveriteľnou znôškou vyfabrikovaných lží, bezočivých výmyslov a absurdných obvinení na moju adresu, až z toho súdnemu človeku zastáva rozum. Nečudo, že jeho zbabelý autor nemal odvahu sa pod takéto svinstvo podpísať, a preto sa prezentoval ako „PRKiller“. Na moju výzvu, aby redakcia zverejnila autora príspevku, nech viem, koho mám zažalovať, nikto nereagoval, a tak musím na túto nechutnú ohováračskú antikampaň zareagovať sám.

Ereport hneď v úvode priznáva, ako mu leží v žalúdku, že mám veľa fanúšikov, že ma radi čítajú a že môj štýl je mnohým sympatický. Klasická poučka propagandy hovorí, že ak chcete zničiť človeka, najprv sa musíte pokúsiť zničiť jeho povesť. A tak Ereport nehanebne klame, že vraj ma pred príchodom na úrad vlády „roky platil Smer, aby sa poistil, že Chmelár bude písať správne“. To je tak detinské klamstvo, že to teda musela byť veľmi zlá investícia, keďže som roky patril k najtvrdším kritikom Smeru-SD… Ďalej konšpirátorsky tvrdia, že to vraj tušila aj opozícia, keď sa údajne viacerí pýtali, z čoho vlastne docent Chmelár žije a z čoho má zariadené svoje vlastné tv štúdio. V skutočnosti som žiadne vlastné tv štúdio nikdy nemal, tie videá si zarábali tak ako všetky príspevky na youtube reklamou a nepýtali sa na to žiadni „viacerí“ opozičníci, ale vyšinutý Matovičov poslanec Ľubomír Galko, ktorému som to aj vysvetlil, hoci som nemusel: žil som prevažne z honorárov, v roku 2021 som napísal najpredávanejšiu knihu roka a najčítanejšiu pôvodnú publikáciu Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov vôbec, na ktorej som napokon celkom slušne zarobil. Živil som sa teda z poctivo vydretých peňazí, ale to, že sa smerácka antikampaň opiera o blúznenia Galka, je obzvlášť tragikomické a symptomatické.

Na ďalšie hlúposti, že som sa podieľal na prznení akademického prostredia, že som si písal oslavné príspevky na seba samého a že som si „privyrábal politikou“ na kandidátke hnutia 99 perccnt, nemá zmysel bližšie reagovať, lebo nemajú reálny základ. Nikdy predtým som si neprivyrábal politikou a je všeobecne známe, že ponuku kandidovať za 99 percent som odmietol.

Vrcholne trápne je obvinenie, že som sa „bez mandátu premiéra snažil organizovať akýsi seminár o Ukrajine“ a že to začalo iritovať aj samotného premiéra. Hlupákovi, ktorý toto písal, musím vysvetliť, že som dlhoročným prezidentom občianskeho hnutia Zjednotení za mier a že na to, aby som robil mierové konferencie, nepotrebujem mandát od premiéra. Samozrejme, že tá konferencia bude, ale chceli sme Robertovi Ficovi pomôcť urobiť z neho mierotvorcu, všetky materiály sme mu ponúkli a pripravili pre neho ako na tácke a v čase, keď sa mu celá Európa vysmievala a škodoradostne sa ho pýtala, kde má ten mierový plán, by mu takáto aktivita získala politické body a pozitívny imidž na medzinárodnej scéne. Nikdy mi nepovedal, že by ho to iritovalo, naopak, odkazoval mne a Janovi Kavanovi, že to podporuje, ale Ereport má, samozrejme, lepšie zdroje ako OSN. Ak premiér nemá vôľu alebo odvahu prevziať to na svoje plecia, jeho problém, my na tom projekte budeme pracovať aj naďalej.

No a napokon čistá špekulácia, že sa vraj vraciam do hnutia Socialisti.sk, ktorá zrejme vychádza z dnešného vyhlásenia Republikovej rady, v ktorom sa postavili na moju stranu v spore s Tarabom a v ktorom vyzývajú svojho predsedu Artura Bekmatova, aby sa vzdal funkcie poradcu premiéra a asistenta poslanca NR SR za Smer-SD. S týmto vyhlásením nemám absolútne nič spoločné a chlapcom som za to vyčistil žalúdok. Po prvé preto, že takto sa to nerobí, mali to vyriešiť internou komunikáciou, verejné prepieranie špinavej bielizne vyzerá schizofrenicky. A po druhé preto, že podľa môjho názoru mali trvať len na odchode svojho predsedu z postu v parlamente.

Poradca premiéra pracuje pre štát, ale je absurdné a ponižujúce, aby bol predseda jednej strany asistentom poslanca za inú stranu. Ja Arturovi na rozdiel od jeho spolustraníkov nezazlievam, že zostal robiť na Úrade vlády SR. Napokon, teraz už môžem priznať, že to bol môj návrh, aby zobral Robert Fico na kandidátku finančne podvýživených Socialistov, bezo mňa by mu to ani len nenapadlo. To, čo mu zazlievam, je fakt, že nevybojoval žiadne ďalšie miesta pre členov Socialistov.sk ani na kandidátke, ani v štátnych úradoch, že to hnutiu nič neprinieslo, že hral len na seba, že stranu nikam neposunul, lebo v parlamentných voľbách pod krídlami Smeru získala iba toľko hlasov, čo samostatne pod mojím vedením tri roky predtým a eurovoľby dopadli takým fiaskom, že Socialisti.sk sa už neobjavujú ani v prieskumoch nad 0,1 %. Z toho je potrebné vyvodiť dôsledky a porozmýšľať, ako ďalej.

Ale to nie je podstatné. Podstatné je, že tu na mňa niekto vylieva vedrá špiny a ja už aj tuším, kto si to objednal. Prezradila ho totiž jedna hlúpa veta. Chcem mu preto touto cestou odkázať, že jeho strýko ho mohol naučiť nielen robiť sofistikovanejšiu propagandu, ale aj to, kedy je lepšie mlčať. Títo roztrasení panáčikovia obávajúci sa toho, čo urobí môj vplyv s ich voličskou základňou (o čom už dosť primitívne v týchto dňoch špekulujú aj červené denníčky), nechcú pochopiť, že ja nie som a nemám záujem byť nepriateľom Smeru. Aj Socialistom.sk som vysvetľoval, že ak nepochopia, že Smer je pre nich konkurent, ale nie nepriateľ, nikdy nebudú rásť, pretože svoje prioritné ciele v oblasti mieru a sociálnej spravodlivosti nikdy nedosiahnu v spolupráci s opozičnými stranami, ale len so stranami hlásiacimi sa aspoň formálne k ľavici.

Za posledných 48 hodín som tvrdo odmietol všetky ponuky rozhovorov pre médiá. A bolo ich neúrekom, dokonca aj z Česka a Maďarska. Nemienim teraz okydávať tých, s ktorými som spolupracoval. To sa nerobí. Ale ak ma budú takéto zakuklené vládne sily naďalej špiniť, očierňovať a vymýšľať si na mňa somariny, budem sa tvrdo brániť. A verte mi, že to viem robiť duchaplnejšie ako vy.

Vám ostatným, ktorí pri mne v týchto ťažkých dňoch stojíte a podporujete ma, z celého srdca ďakujem. Verte mi, že na to nikdy nezabudnem. Toto obdobie je pre mňa totiž veľmi poučné, odkrýva odveké ľudské charaktery. Tí, ktorí odo mňa ešte včera niečo potrebovali, ma už dnes nepoznajú, tí, ktorí mi včera lichotili, ako si ma vážia, dnes na iných fórach prskajú, ako vraj vždy vedeli, že toho Chmelára si premiér nikdy nemal pustiť k telu. Je to prastarý príbeh: včera hosana – dnes ukrižuj, svetská sláva – poľná tráva. Ďakujem za túto skúsenosť. Ak tých, ktorí z večera na ráno zabudli, ako veľa som pre úspech tejto koalície urobil a koľkých ľudí som ovplyvnil, opantala mocenská arogancia a majú pocit, že už ma nepotrebujú, tak im treba. Ten môj pocit slobody za ich nafúkanosť by som nikdy nemenil.

Eduard Chmelár