Progresívna prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová sa v rozhovore pre Denník N ostro ohradila voči premiérovým slovám o potrebe vytvoriť „hrádzu proti progresivizmu“. Ako uviedla, obrátila sa na umelú inteligenciu s otázkou, čo je to tá progresívna ideológia, a dostala odpoveď, že jej hlavné princípy zahŕňajú sociálnu spravodlivosť, snahu o rovnosť príležitostí, znižovanie socioekonomických rozdielov, podporu politík smerujúcich k redistribúcii bohatstva a ekonomického zabezpečenia pre všetkých atď., atď., atď.
Nuž, priatelia, takto to dopadne, keď rezignujete na svoje kognitívne schopnosti a spoľahnete sa na nedokonalú technológiu… Lebo niečo tak demagogické som už dávno nepočul. Nie že by sa nedalo súhlasiť so šéfkou KOZ vo viacerých bodoch jej kritiky, najmä čo sa týka nešťastných výrokov ministra Tomáša alebo (povedané slovami Ivana Gašparoviča) niektorých vecí, ktoré premiér nemusel povedať. Ale takto propagandisticky prekrútiť význam slov Roberta Fica je už naozaj silná káva.
Predovšetkým, v programe alebo vo vyjadreniach politikov Progresívneho Slovenska na takéto témy a hodnoty, aké uviedla, ani len nenarazíte. Je to strana biznismanov, ktorá má s agendou sociálnej spravodlivosti asi toľko spoločné ako miliardár Andrej Babiš. Spájať ich s klasickou hodnotou pokroku je také primitívne ako tvrdiť o Jarovi Naďovi, že je demokrat, lebo tak sa volá jeho strana. Okrem toho (a už som na to v jednom zo svojich statusov upozorňoval), Uhlerová náročky zamlčala, že premiér sa nevymedzoval voči takýmto štandardným princípom progresivizmu, ale voči excesom ako sú návrhy na trestné činy hanobenia rodovej identity a feminicídy, zavádzanie absurdných novôt o „menštruujúcich osobách“ či prznenie slovenčiny presadzovaním hromadných podstatných mien typu študentstvo či zamestnanectvo (namiesto študenti a študentky, zamestnanci a zamestnankyne, lebo ani to im už nestačí ako rodovo korektné pomenovanie), voči čomu už protestovali aj jazykovedci. Nehovoriac o tom, že keď sa Ivan Korčok vyjadril, že existujú len dve pohlavia a Jozef Viskupič musel prízvukovať takú samozrejmú vec, že rodiť môžu len ženy, kmeňoví PS-kári z toho boli rozčarovaní.
Takže voči takejto extrémistickej ideológii sa premiér postavil (aj keď mohol voliť vhodnejšie slová) a Monika Uhlerová to veľmi dobre vie. Spájať ideu pokroku s ideológiou Progresívneho Slovenska je hrubá demagógia a zámerné skresľovanie jej pôvodného významu. Bol by som rád, keby sa s rovnakou vášňou, s akou sa na svojom poste venuje obhajobe práv nebinárnych ľudí, venovala pani prezidentka aj obhajobe mieru, lebo ten je pre potreby pracujúcich ľudí kľúčový. Dnes sa však nečudujem, prečo nepodporila vyhlásenie Svetovej federácie odborových zväzov, ktorá odmietla zvyšovanie vojenských výdavkov na úkor sociálneho rozvoja a okamžité ukončenie všetkých imperialistických vojen. Odkedy je očarená Zuzanou Čaputovou, prevzala jej „citlivé vnímanie“ sveta, v ktorom jej neprekáža ani tak samotné vykorisťovanie, ako skôr to, že nie je pestrofarebnejšie a rôznorodejšie… Preto musím povedať aj toto: Monika Uhlerová je pre mňa na poste prezidentky KOZ tým najväčším sklamaním. Priznám sa, že som využil všetok svoj vplyv na jej zvolenie, pretože sa prezentovala ako dynamická ľavičiarka a pretože sa mi nepáčilo, že sa vtedajšie vedenie odborov viazalo len na jednu stranu. Zmenilo sa len toľko, že Monika zmenila červené tričko za modré. A ja som z jej prerodu natoľko znechutený, až rozmýšľam, či má význam verejne podporiť niekoho, u koho neviete, ako sa zachová pri pokušení moci.
Zdroj: FB profil Eduard Chmelár
Ďakujeme, že ste nášimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.