Ďalšia vojna medzi Izraelom a Hizballáhom by mohla byť oveľa väčšou katastrofou ako Gaza

Keď sa zdá, že ďalší tlak na prímerie v Gaze klopýta, Izrael sa už pripravuje na to, že sa cez hranicu v Libanone postaví ešte mocnejšiemu nepriateľovi v konflikte, ktorý by mohol priniesť nevýslovnú skazu obom krajinám a ukázať sa ako premiér Benjamin Netanjahu . zatiaľ najväčšia výzva.

Izraelské sily majú za sebou dlhú históriu bojov proti Hizballáhu, ktorý je dlho považovaný za najmocnejšieho a najvyzbrojenejšieho zo spojencov Iránu na Blízkom východe. Bývalí izraelskí predstavitelia však varujú, že súčasný pochod smerom k vojne, poháňaný silnejúcimi cezhraničnými stretmi a ohnivou rétorikou, by mohol nasmerovať región na úplne neprebádané územie.

„Je veľmi ťažké pochopiť, ako sa dá táto vojna vyhrať rýchlo alebo vôbec,“ povedal Eran Etzion, ktorý počas poslednej veľkej izraelsko-libanonskej vojny v roku 2006 pôsobil ako zástupca šéfa izraelskej národnej bezpečnostnej rady a neskôr ako vedúci plánovania politiky v izraelské ministerstvo zahraničia za Netanjahua, povedal Newsweek .

„Z môjho pohľadu si myslím, že to bude vojna, ktorú Izrael prehrá v priebehu prvých 24 hodín,“ dodal, „jednoducho kvôli obrázkom, ktoré uvidíme hromadného ničenia vo veľmi citlivých oblastiach v Izraeli v takom rozsahu, aký,“ dodal. nikdy predtým nevidel.“

 

Izrael sa stále spamätáva z bezprecedentného útoku vedeného palestínskym hnutím Hamas , ktorý pred ôsmimi mesiacmi prekvapil národ a vyvolal to, čo sa stalo najdlhšou a najsmrteľnejšou vojnou v Gaze. A predsa sa čoraz viac upriamuje pozornosť na eskalujúcu bitku na severe medzi Izraelskými obrannými silami (IDF) a Hizballáhom, ktorá od poslednej rozsiahlej vojny pred 18 rokmi dramaticky zlepšila svoj arzenál.

Uprostred tejto mesačnej vojny, ktorá vypukla po smrteľnom cezhraničnom nájazde vedenom libanonským hnutím, mala skupina podľa odhadov asi 10 000 rakiet a iných foriem zbraní. Od začiatku súčasného nepriateľstva, ktoré sprevádzalo vojnu medzi Izraelom a Hamásom v Gaze, predstavitelia IDF povedali Newsweeku, že sa predpokladá, že skupina vlastní asi 200 000 rakiet, ako aj mínomety, bezpilotné lietadlá, rakety zem-vzduch, protitankové rakety. rakety, presne navádzaná munícia a iná výzbroj.

Irán vybudoval arzenál rakiet dlhého doletu Hizballáhu na jeden strategický účel: slúžiť ako predsunutá obrana na odradenie Izraela od útoku na jeho jadrové zariadenia,“ povedal pre Newsweek Shemuel Meir, bývalý šéf odboru kontroly zbrojenia oddelenia strategického plánovania IDF.
To vysvetľuje iránsku aktivitu a časté návštevy vysokých predstaviteľov v Bejrúte,“ dodal, „aby sa zabezpečilo, že Hizballáh nebude ‚plytvať‘ svojim arzenálom rakiet, ako to urobil počas vojny v Libanone v roku 2006.“
Mnohé z týchto zbraní si už našli cestu na bojisko, pričom Hizballáh teraz vedie sofistikovanejšiu pohraničnú vojnu ako kedykoľvek predtým, dokonca si začiatkom tohto týždňa nárokuje vôbec prvé zničenie jednej z izraelských batérií protiraketového systému Železná kupola. IDF zatiaľ útok nepotvrdila, uznala však nedávne zásahy dronov naložených výbušninami a raketových palív, ktoré vyvolali masívne požiare v prevažne evakuovanom severnom Izraeli.

Izraelskí predstavitelia uviedli pre Newsweek, že z komunít na severe Izraela bolo od 7. októbra vysídlených asi 80 000 ľudí. Medzitým Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí stanovil počet vysídlených z južného Libanonu na takmer 93 000 ľudí. boja.

IDF napočítala okolo 420 zabitých počas rozsiahlych operácií proti radom Hizballáhu, o ktorých sa predpokladá, že presahujú 100 000, čo je takmer trojnásobok izraelských odhadov pre predvojnovú silu Hamasu, hoci obe skupiny často spochybňujú izraelské čísla. Najmenej desiatky civilistov boli údajne zabité aj na oboch stranách izraelsko-libanonskej hranice.

V južnom Izraeli bolo pri prvom útoku vedenom Hamasom zabitých približne 1200 ľudí, väčšinou civilistov, a podľa izraelských predstaviteľov odvtedy zahynulo v bojoch takmer 300 vojakov IDF. Palestínski predstavitelia v Gaze odhadli, že počet obetí na ich strane presiahol 36 600, pričom väčšinu z nich tvoria ženy a deti. Tento údaj však nerozlišuje medzi bojovníkmi a civilistami.

Aj napriek tomuto ohromujúcemu počtu obetí, ktorý sa počas desaťročí trvajúceho izraelsko-palestínskeho konfliktu nevyrovná, má nový konflikt medzi Izraelom a Hizballáhom potenciál prekročiť tieto čísla vzhľadom na úroveň palebnej sily a pracovnej sily, ktorú by obe strany pravdepodobne použili.

Meir to nazval „vojnou, ktorú nemôže vyhrať ani jedna strana kvôli rovnováhe vzájomného masívneho ničenia populačných centier“.

„Rozsiahly útok IDF a invázia do Libanonu, ako to požadujú niektorí politici, by vyústili do odvety Hizballáhu za masívne raketové útoky na Haifu a Tel Aviv,“ povedal.

Čas beží

Napriek tomu tlak, ktorý pociťuje Izrael v súvislosti so situáciou na severnej hranici, pridal už rastúcu daň, ktorú národ platí za vojnu proti Hamasu. Zatiaľ čo Hizballáh požadoval okamžité ukončenie ofenzívy IDF v Gaze, Izrael vyzval na úplnú implementáciu rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1701, ktorá bola dosiahnutá na konci vojny v roku 2006.
Rezolúcia sa snažila posilniť nárazníkovú zónu, ktorá bola prvýkrát zriadená pozdĺž hranice po prvej izraelskej invázii v roku 1978, po ktorej v roku 1982 nasledovala invázia väčšieho rozsahu, ktorá znamenala začiatok prvej veľkej izraelsko-libanonskej vojny. Tento konflikt bol vyvolaný opakovanými nájazdmi palestínskych milícií proti Izraelu a vyústil do rozšírenej okupácie južného Libanonu uprostred mnohostrannej občianskej vojny v krajine, z ktorej sa novovytvorený Hizballáh nakoniec vyprofiloval ako najsilnejšia sila proti Izraelu až do úplného stiahnutia krajiny v roku 2000.
Napätie však pretrvávalo a obe strany sa naďalej navzájom obviňovali z porušovania rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1701. Zatiaľ čo sa v priebehu rokov vyskytli príležitostné výbuchy násilia, dnešné zúrivé bitky podnietili čoraz nabitejšiu rétoriku izraelského vedenia o vyhliadke na novú ofenzívu. ktoré sa majú viesť v južnom Libanone.

Netanjahu v utorok vo svojom prejave na základni IDF neďaleko zasiahnutého pohraničného mesta Kirjat Šmona prisľúbil obnovenie bezpečnosti v oblasti a vyhlásil: „Sme pripravení na veľmi intenzívnu akciu na severe.“

Netanjahuove komentáre boli sprevádzané nedávnymi varovaniami od vysokých vojenských predstaviteľov, ako je náčelník generálneho štábu IDF generálporučík Herzi Halevi, ktorý v pondelok vyhlásil, že „sme sa blížia k bodu, kedy bude potrebné prijať rozhodnutie“, a šéf severného veliteľstva mjr. Generál Ori Gordin, ktorý počas ceremónie pri spomienke na vojnu v roku 2006 uviedol, že izraelské sily „sú pripravené, a keď dostanú zelenú od velenia, nepriateľ sa stretne so silnou a pripravenou armádou“.

Newsweek sa obrátil na IDF, izraelské ministerstvo obrany a úrad izraelského premiéra so žiadosťou o vyjadrenie.
Zatiaľ čo Netanjahu a ďalší najvyšší izraelskí predstavitelia teraz otvorene diskutujú o možnosti novej vojny s Hizballáhom, skupina bagatelizovala rétoriku a zverejnila svoju pripravenosť odpovedať na akékoľvek hrozby.

„Od 7. októbra sa Izraelčania vyhrážajú, ale ktokoľvek má silný hlas, nemôže nič urobiť,“ povedal nedávno pre Newsweek hovorca Hizballáhu . „Po ôsmich mesiacoch sa nevynorili z bažiny v Gaze s iným úspechom ako zabíjaním nevinných civilistov a detí.“

„Hizballáh je vždy pripravený na čokoľvek,“ dodal hovorca, „a bez váhania bude brániť svojich občanov a svoju zem.“

Hoci nebol oznámený žiadny oficiálny časový plán takejto ofenzívy, jedným z kľúčových dátumov, o ktorom izraelskí predstavitelia opakovane diskutovali, je začiatok nadchádzajúceho školského roka 1. septembra.

Doron Avital, bývalý veliteľ elitnej jednotky IDF Sayerat Matkal, ktorý má skúsenosti s vedením a dohľadom nad minulými operáciami v Libanone, sa tiež zmienil o tomto dátume. Medzi úradníkmi vyjadril prevládajúcu skepsu, že termín by sa dal dodržať vzhľadom na súčasnú trajektóriu udalostí.

„Je to šialená situácia,“ povedal Avital Newsweek o súčasnej bezpečnostnej situácii na hraniciach.

Avital však opísal určité výhody pre IDF operujúce v otvorenom teréne južného Libanonu na rozdiel od husto osídleného prostredia Gazy. Ale aj on uznal, že kvôli schopnostiam Hizballáhu na veľké vzdialenosti budú musieť izraelské populačné centrá ako Haifa zaplatiť „cenu“.
Myslím si, že je hlavnou otázkou, aká silná je izraelská spoločnosť, aj vzhľadom na skutočnosť, že je taká rozdelená, pokiaľ ide o prognózu, stratégiu Izraela,“ povedal Avital, ktorý vyjadril nádej, že izraelská verejnosť sa postaví za ich armáda v prípade vojny.
Na zmiernenie mýta na domácom fronte tvrdil, že vojna bude musieť začať „prekvapivým útokom“ zo strany Izraela, zameraným na „všetky sklady zbraní, rakety dlhého doletu v Baalbeku, na juhu Libanonu, a potom zvážiť uzemnenie. kampaň na juhu“.

Varoval však pred pokračovaním v presadzovaní libanonskej civilnej a vojenskej infraštruktúry vzhľadom na medzinárodnú spätnú väzbu, ktorú Izrael už pociťoval počas svojej kampane proti Hamasu.

„Nechcel by som ísť do vojny v Libanone bez toho, aby som nebol synchronizovaný s USA, ktoré si to, samozrejme, neželajú,“ povedal Avital. „Musíme priznať skazu, ktorú sme spôsobili Gaze. Pre našich spojencov by bolo ťažké vidieť takúto skazu spôsobenú Bejrútu.

Ešte väčšia vojna

Podpora USA by bola kľúčová, tvrdil Avital, pretože aj obmedzená operácia by mohla prerásť do väčšieho konfliktu, ktorý by tiež mohol ďalej ťahať ďalšie frakcie širšej „osi odporu“ spojenej s Iránom, ktoré si už vyžiadali takmer každodenné operácie v Izrael z Iraku a Jemenu .

Irán tiež v apríli spustil historickú paľbu rakiet a bezpilotných lietadiel proti Izraelu v reakcii na zabitie vysokých iránskych vojenských predstaviteľov IDF v budove iránskeho konzulátu v Sýrii .

Teherán, ktorého najvyšší diplomat sa začiatkom tohto týždňa stretol s generálnym tajomníkom Hizballáhu Hasanom Nasralláhom a sýrskym prezidentom Bašárom al-Asadom, opakovane vyhlásil, že sa nesnaží o väčšiu vojnu na Blízkom východe.
Iránska misia pri OSN, odzrkadľujúc komentáre hovorcu Hizballáhu, spochybnila ochotu Izraela zapojiť sa do veľkej vojny v Libanone, pričom zároveň varovala, že IDF v konečnom dôsledku zlyhá, ak sa tak rozhodne.

„Neprepožičiavame žiadnu dôveryhodnosť rétorike niektorých predstaviteľov izraelského režimu, ktorí hrozia pozemnou ofenzívou v južnom Libanone,“ uviedla nedávno Iránska misia pre Newsweek .

„Hoci by sa Netanjahu mohol snažiť eskalovať krízu a rozšíriť geografiu vojny, aby si udržal moc,“ dodala misia, „vládcovia sionistického režimu a jeho stúpenci si veľmi dobre uvedomujú, že – keď už zlyhali proti Hamasu – bude nepochybne čeliť ešte hrozivejšej porážke proti Hizballáhu, ktorý sa môže pochváliť výrazne vyššou vojenskou silou v porovnaní s Hamasom.“

Misia tiež poukázala na silu Hizballáhu ako na faktor, ktorý by negoval potrebu priamej iránskej intervencie.
Naše hodnotenie naznačuje, že Hizballáh si takýto konflikt neželá, ale je pripravený na každú možnosť,“ uviedla iránska misia. „Hizballáh má dostatočné schopnosti na to, aby sa mohol brániť sebe a Libanonu nezávisle, bez toho, aby potreboval pomoc od Iránu.“

Etzion, bývalý zástupca šéfa izraelskej národnej bezpečnostnej rady, však hovoril o tom, ako udalosti rýchlo eskalujú. Použil príklad neslávne známej prezentácie v PowerPointe, ktorú vypracoval Pentagon v roku 2010, aby načrtol nespočetné množstvo vzájomne prepojených faktorov, ktoré by si vyžadovali úspešnú stratégiu USA v Afganistane – od ktorej sa neskôr USA stiahli a ponechali Taliban, aby sa vrátil k moci.
Viete si predstaviť podobný pokles v izraelskom kabinete, ktorý sa začne pokračujúcim konfliktom v Gaze, preskočí do plnohodnotnej vojny s Hizballáhom a potom sa zmení na priamu iránsku angažovanosť a rozšírenú angažovanosť ďalších proiránskych milícií v Sýrii a Iraku. a Húsíovia v Jemene,“ povedal Etzion. „Ale dva veľké skoky v tomto veľmi komplikovanom sklze budú Hizballáh a Irán.“

„Pravdepodobnosť ďalšej a ďalšej eskalácie stúpa so vstupom do každej fázy,“ dodal. „Akonáhle vstúpi Hizballáh, pravdepodobnosť vstupu Iránu tiež exponenciálne rastie a miera zapojenia týchto ďalších milícií tiež exponenciálne.“

Do priepasti

Takýto scenár však „nie je povinný“, povedal Etzion, a ani ďalšia vojna v Libanone nebola nevyhnutná. Rovnako ako Avital, aj Etzion vyjadril pochybnosti o schopnosti Izraela dodržať termín 1. septembra na vyriešenie bojov na severnej hranici, ale uviedol, že koordinácia s USA je kritická, najmä ak by bolo možné dosiahnuť prímerie v Gaze na zmiernenie izraelsko-libanonskej hraničnej krízy.

Hovorca Národnej bezpečnostnej rady Bieleho domu v komentári odkázal Newsweek na vyjadrenia prezidenta Joea Bidena, keď minulý piatok predstavil svoj trojfázový plán pre prímerie medzi Izraelom a Hamasom a výmenu väzňov.
A keď sa uzavrie dohoda o prímerí a rukojemníkoch, odomkne to možnosť oveľa väčšieho pokroku, vrátane pokoja pozdĺž severnej hranice Izraela s Libanonom,“ povedal Biden počas svojho prejavu.

Vysokí predstavitelia Bidenovej administratívy odvtedy zopakovali nádeje amerického vodcu na usporiadanie, ktoré by prinieslo stabilitu Gaze aj izraelsko-libanonskej hranici. Predstavitelia Hamasu a Izraela však vyvolali problémy s Bidenovým plánom a tvrdili, že existujú nezrovnalosti medzi tým, ako bol plán prezentovaný a ako sa objavil na papieri.
Napriek tomu v zákulisí pokračujú snahy vyhnúť sa potenciálne nekontrolovateľnej eskalácii. Meir, bývalý vedúci oddelenia pre kontrolu zbraní IDF na oddelení strategického plánovania, na tento účel odkázal na správy o „spätných kanáloch nepretržitej komunikácie medzi Iránom a USA cez švajčiarske veľvyslanectvo v Teheráne a tajné stretnutia v Ománe“.

„Ukazuje sa, že USA a Irán majú spoločný cieľ,“ povedal Meir, „obmedziť a obmedziť vojnu na libanonskej hranici, aby sa zabránilo eskalácii s nezamýšľanými a neželanými výsledkami.“
Vysokí predstavitelia OSN nedávno pre Newsweek informovali o vysokých stávkach spojených so zastavením cesty k ďalšej izraelsko-libanonskej vojne a o ich úsilí uľahčiť dialóg, aby tak urobili. Pri pohľade na smrť a skazu spôsobenú vojnou v Gaze sú libanonskí predstavitelia obzvlášť opatrní aj v súvislosti s možnými nákladmi konfliktu na ich pôde, ktorý by mohol mať ďalekosiahlejšie dôsledky pre Blízky východ.

Jeden libanonský predstaviteľ povedal Newsweek pod podmienkou anonymity, že „sme hlboko znepokojení akýmkoľvek nesprávnym výpočtom, ktorý by mohol stiahnuť región do priepasti.“

Naše úsilie sa osobitne zameralo na odvrátenie tohto konfliktu,“ povedali, „vyzývajúc všetky zainteresované strany, aby odolali izraelským provokáciám, ktorých cieľom je rozšíriť vojnu – vojnu, ktorá, ak by k nej došlo, by bola bezprecedentná, so širším geografickým rozsahom, viacnásobným frontoch a rozsiahlej cezhraničnej angažovanosti“.

Zdroj: https://www.newsweek.com/next-israel-hezbollah-war-greater-catastrophe-gaza-1909373