Švajčiarsky samit o Ukrajine stroskotal ešte skôr, ako sa začal. Po Rusku potvrdila neúčasť aj Čína. Nechystá sa ani americký prezident Biden, ktorý vraj uprednostní stretnutie so sponzormi kampane. Ukrajinský prezident Zelenskyj je nahnevaný a sklamaný. Pritom to bol aj on, kto mierovú konferenciu v zárodku utopil.
Ešte v máji, mesiac pred švajčiarskym samitom, Zelenskyj rozbehol malú diplomatickú ofenzívu. Naliehal na účasť amerického aj čínskeho prezidenta – a na to, aby sa pokúsili presadiť východiská pre „skutočný mier“.
S realistickým mierovým plánom to zrejme myslel úprimne. Ukrajine sa míňa živá sila a hrozí jej strata ďalších území. Problémom ukrajinskej armády nie je len nedostatok munície, ale hlavne nedostatok dobre vycvičených vojakov. Straty elitných jednotiek boli priveľké. A bez toho, aby Ukrajina zadržala ruský postup.
Zelenskyj však neuspel. Biden mu odpovedal vyhýbavo. A Čína nakoniec oznámila, že sa nezúčastní.
Zelenskyj sa totiž prebral neskoro. Veľmi neskoro. Krach mierového samitu je predovšetkým jeho chyba.
Stala sa hneď na začiatku. Keď sa minulý rok rodil plán na švajčiarsky mierový samit, Zelenskyj mal bojovú náladu. Trval na tom, aby na rokovania neboli pozvaní ruskí lídri. Pretože s agresormi sa nevyjednáva. To bola prvá a zásadná konštrukčná chyba „mierovej konferencie“. Úvodzovky sú dôležité, lebo akékoľvek mierové rokovania, samity a konferencie bez Ruska sú absurdné.
Zelenskyj si pôvodne mierovú konferenciu predstavoval ako slabšiu obdobu Norimberského procesu. Očakával, že „svet“ na samite vo Švajčiarsku odsúdi agresiu. Takisto očakával výzvy na stiahnutie Ruska a na potrestanie vojnových zločinov. Lebo tak vyzerali Zelenského podmienky pre prípadné mierové riešenie.
Švajčiarski organizátori konferencie, samozrejme, chápali, že rokovania nebudú mať zmysel bez účasti Ruska. Pokúšali sa presvedčiť ruskú vládu, aby poslala aspoň nižšie postavených zástupcov. A Ukrajinu žiadali, aby to akceptovala. Výsledky boli nulové. Rusko odkázalo, že o „mierovú konferenciu“, ktorá bude v réžii Spojených štátov a Ukrajiny, nemá záujem.
Ukrajina sa ešte minulý rok mohla cítiť ako diplomatický víťaz. Jej principiálna podmienka – nerokovať s Ruskom – sa pred samitom napĺňala. Slovom, švajčiarska konferencia mala byť ďalšou z akcií, na ktorých sa „medzinárodné spoločenstvo“ postaví za Ukrajinu – a pritlačí na izolované Rusko. Východiskom pre mierové riešenia by potom boli pomerne tvrdé podmienky ukrajinského vedenia. Pre Rusko de facto kapitulačné…
Od minulého roka sa však veľa zmenilo. Víťazný bojový zápal Ukrajincov sa po neúspechu „veľkej protiofenzívy“ a strate Avdijivky vyčerpal. Míňajú sa im bojové zálohy. Západní spojenci Ukrajiny narážajú na nedostatok muničných zásob. Za víťaza konfliktu sa začína považovať Rusko. A jeho tichí spojenci.
Zelenskyj bol nútený pred „mierovou konferenciou“ na poslednú chvíľu zmeniť prístup. Ukrajina vypustila viaceré nerealistické požiadavky – stiahnutie ruských síl z Ukrajiny, kompenzácie za škody či stíhanie ruských veliteľov za údajné vojnové zločiny. Po novom už Ukrajina žiada len garancie jadrovej bezpečnosti, voľnú plavbu v Čiernom a Azovskom mori, návrat evakuovaných obyvateľov a výmenu všetkých vojnových zajatcov.
Zelenskyj to považuje za minimalistický scenár, ktorý by na konferencii mohla aspoň formálne podporiť aj Čína. Ukrajinský prezident po neúspechoch ukrajinskej armády a stratách ďalších území zúfalo potrebuje potvrdenie globálnej podpory. Aspoň politickej a diplomatickej.
Čína však namiesto vyjednávania so Zelenským a podpory „mierovej konferencie“ oznámila, že nepríde. Vysvetlila, že má iný názor na svetový poriadok ako Ukrajina a Spojené štáty. Zrejme narážala na dvojtvárnosť americkej politiky, ktorá na jednej strane hlása nezávislosť, suverenitu a územnú integritu štátov, na druhej strane masívne vyzbrojuje separatistov na Taiwane. A výhrady Číny, ktorej tento ostrov patrí, ignoruje.
Podobný odkaz ako z Číny prišiel aj zo Saudskej Arábie. India, Brazília a desiatky ďalších krajín zas avizovali, že na švajčiarskom samite sa zúčastnia len na nižšej úrovni. Dôvod: „mierovú konferenciu“ bez Ruska považujú za úsmevnú.
Chvíľu to vyzeralo tak, že švajčiarsky samit bude napokon zastupovať len západný klub. Čo sme tu mali v rôznych podobách už ikskrát…
No nakoniec je silne otázny ešte aj tento mimoriadne skromný scenár. Účasť amerického prezidenta Bidena je neistá. A tým je neisté aj deklarovanie sily a odhodlania západných spojencov Ukrajiny.
Ak si to zhrnieme, dlho očakávaný švajčiarsky samit nakoniec nebude ani mierovou konferenciou (bez Ruska to nejde), ani akciou na globálnu podporu Ukrajiny a medzinárodného poriadku (lebo to zas nejde bez Číny). A možno nebude ani samitom spojencov Ukrajiny.
Je to škoda.
Švajčiarsko ako neutrálny štát malo dobré predpoklady na to, aby zorganizovalo skutočnú mierovú konferenciu. S Ukrajinou, s Ruskom a s ďalšími silnými hráčmi. Výsledkom mohli byť mantinely pre ďalšie rokovania, ktoré by mohli časom prerásť do dohody o prímerí.
Problém bol celý čas v tom, že o to, čo mala táto udalosť v názve – o mierovú konferenciu – nemala záujem ani Ukrajina, ani jej západní spojenci. Namiesto realistického mierového rokovania chceli mať vo Švajčiarsku pompézne globálne fórum pod ukrajinskou vlajkou. So zámerom mobilizovať sily pre pokračovanie konfliktu. A keďže víťazstvo Ukrajiny je už ilúziou, v konflikte má ísť predovšetkým o dlhodobé oslabovanie Ruska. Aj za cenu vykrvácania ukrajinskej armády.
Už vopred, pár dní pred samitom, je isté, že ukrajinské a západné predstavy stroskotali. Švajčiarska konferencia sa rozpadla. Z demonštrácie sily po boku Ukrajiny bude demonštrácia bezradnosti.
Jedným z hlavných dôvodov je to, že vojnovému aktivizmu čoraz viac protirečí tvrdá realita. Vojenská, diplomatická, geopolitická…
Zelenskyj a jeho spojenci si pôvodne nahovárali, že na samit prídu so silným politickým heslom „všetko alebo nič“.
Naplnilo sa. Akurát z opačného konca.
Dag Daniš / Denník Štandard
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.