Čínske tajné miliardy kupujú dušu západných univerzít

V prejave z roku 2019 sa priekopník internetu Peter Thiel obával možnej vysokej infiltrácie amerických spoločností a univerzít Číňanmi.

Teraz, po piatich rokoch, sa zdá, že jeho obavy boli viac než oprávnené.

V roku 2020 bol zatknutý profesor Charles Lieber, predseda Katedry chémie a chemickej biológie Harvardskej univerzity. Čelil obvineniu z nepravdivých výpovedí vyšetrovateľom federálnej vlády USA.

Podľa amerického ministerstva spravodlivosti „bez vedomia Harvardskej univerzity od roku 2011 sa Lieber stal ‚strategickým vedcom‘ na Wuhan University of Technology (WUT) v Číne a bol zmluvným účastníkom čínskeho plánu tisícok talentov od roku 2012 alebo približne do 2017 […]. Podľa podmienok Lieberovej trojročnej zmluvy Thousand Talents platila WUT Lieberovi 50 000 USD mesačne, životné náklady až 1 000 000 čínskych juanov (v tom čase približne 158 000 USD) a udelila mu viac ako 1,5 milióna USD na založenie výskumného laboratória na WUT. […]. Žaloba tvrdí, že v rokoch 2018 a 2019 Lieber klamal o svojom zapojení do plánu tisícok talentov a o pridružení k WUT.

Po prevalení tohto príbehu sa ukázalo, že americké univerzity s radosťou berú miliardy dolárov z čínskych zdrojov, z ktorých mnohé sú pridružené k Čínskej komunistickej strane: „Takmer 200 amerických vysokých škôl a univerzít malo zmluvy s čínskymi podnikmi v hodnote 2,32 miliardy dolárov, medzi rokmi 2012 a 2024, podľa prehľadu zverejnených informácií poskytnutých ministerstvu školstva The Wall Street Journal. Denník zaznamenal zhruba 2900 zmlúv.

Angažovanosť Číny na univerzitách v USA sa však neobmedzuje len na výskum. Podľa Jerusalem Post Peking tiež presúva peniaze protiizraelským a propalestínskym skupinám, čím ďalej prehlbuje rozdiely, ktoré otriasajú americkou spoločnosťou.

Ale môže existovať aj iný dôvod. Marinovanie budúcich absolventov vysokých škôl v protivlasteneckých náladách môže byť pre Čínu a ostatných obrovským prínosom.

Predstavte si, že títo mladí ľudia prechádzajú do vládnych zamestnaní – mnohí z nich v citlivých oblastiach zaoberajúcich sa štátnymi tajomstvami – a značný počet z nich necíti žiadnu oddanosť svojej krajine.

Aká je pravdepodobnosť, že predajú informácie do zahraničia? Je módou napodobňovať jednotlivcov ako Chelsea Manning alebo Edward Snowden ako hrdinských informátorov, ale ak by snom každého verejného činiteľa bolo odhaliť vládu, pre ktorú namiesto jej obrany pracujú, národná obrana by sa postupne stala nemožnou.

Tieto problémy nazývame skrytými frontami kultúrnych vojen. Kultúrne vojny často vnímame ako nezhody týkajúce sa LGBT, Boha a zbraní, ktoré majú sotva priamy vplyv na možnosti zahraničnej politiky krajiny. To už však neplatí – rastúca polarizácia americkej a európskej verejnosti sa čoraz viac stáva zahraničnopolitickým problémom, ktorý sa bude len zhoršovať, ak súčasné trendy pretrvajú.

Zatiaľ čo Západ je hrdý na to, že prekonal hurá nacionalizmus 20. storočia, nahradenie čoraz viac vyzerá ako forma kolektívneho štokholmského syndrómu s hriechmi minulosti, ktoré hrajú úlohu rukojemníkov. Nikto nemusí vybieliť európsku alebo americkú históriu, ale neustále zdôrazňovanie jej temnejších stránok podkopáva cnosti, ako je vlastenectvo.

Vlastenectvo vo svojej čistej forme je intuitívny sklon podporovať vlastnú krajinu z citového pripútania, podobne ako milovať rodiča bez pohŕdania ostatnými.

Ak sa však tento sklon obráti k tomu, aby sa automaticky predpokladalo to najhoršie o vlastnej krajine, vedie to k skreslenému názoru. Rastúci trend odvolávania sa na extrémne prirovnania, ako je nacizmus, na kritiku politiky, eskaluje od kritického vlastenectva k nepriateľskej sebadeštrukcii, narúša národnú jednotu a komplikuje medzinárodné vzťahy.

Napríklad nábor ľudských spravodajských služieb pre západné spravodajské služby by mohol byť značne náročný, ak by sa tieto agentúry vnímali ako služby „najhorším zločincom na svete“. Tento sentiment by mohol odradiť potenciálnych regrútov, ktorí považujú špionáž pre Západ za morálne kompromitovanú.

Naopak, pre nepriateľské entity môže byť ľahšie nábor na Západe, ak sa zahraničná špionáž bude považovať za cnostnú, najmä ako to ukazujú tí, ktorí spolupracovali s WikiLeaks. To môže podporiť prostredie, kde sa vychvaľujú protinárodné aktivity, čo výrazne skomplikuje úsilie kontrarozviedky.

To, že sa to deje, už nemožno poprieť, ako uvádza Doomberg. Konzultačné firmy ako McKinsey, obľúbená destinácia pre špičkových západných absolventov, ktorí boli vzdelaní, aby sa zbavili akéhokoľvek zmyslu vlastenectva, boli nedávno zapletené do uprednostňovania lukratívnych príležitostí pred etickými úvahami, čo podkopáva domáce záujmy kvôli finančnému zisku.

Podľa Financial Times McKinsey radil čínskej vláde, ako najlepšie podkopať Západ v dôležitých technologických sektoroch, čo viedlo členov Kongresu k výzve na ukončenie všetkých vládnych zmlúv s poradenskou firmou.

Kombinácia chamtivosti a antipatriotických nálad je skutočným problémom národnej bezpečnosti a vzhľadom na to, čo sa v súčasnosti deje na Western College Campus, sa to tak skoro nezmení. Vo vznikajúcom boji o veľmoci medzi Čínou a Spojenými štátmi, ale aj medzi Európou a Ruskom, vlastenectvo s najväčšou pravdepodobnosťou nie je luxus, ale nevyhnutnosť.

*pozn. redakcie – pre zaujímavosť vymeňme slová čínske za americké a západné za východoeurópske…

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2024/06/chinas-secret-billions-buy-the-soul-of-western-universities/