Z WHO – Svetovej zdravotníckej organizácie – prišli celkom dobré správy. Tzv. pandemická zmluva, ktorá má vyzbrojiť WHO mimoriadne silnými právomocami pri diktovaní pandemickej politiky, sa zasekla. Schvaľovanie vysoko kontroverznej dohody sa odkladá.
Nepostaralo sa o to Slovensko, ktoré avizovalo, že zmeny nepodporí. Výhrady mali aj oveľa silnejší hráči – Veľká Británia a Holandsko. Teda krajiny, ktoré storočia vyrastali na ochrane slobody a voľného obchodu. A na obmedzení moci politických autorít.
Výhrady Británie viedli k odkladu rozhodovania o pandemickej zmluve. Májový termín padol.
Na oslavy je však priskoro. Vo WHO nedošlo k nijakému obratu. Je to len zdržanie rozbehnutých procesov. Téma ostáva na pracovnom stole WHO ďalej.
A to je a bude problém. Hlavné dôvody sú dva.
Tým prvým je samotná WHO. Povesť tejto hybridnej organizácie (financovanej štátmi aj oligarchami) je otrasná. Presnejšie: otrasné boli skúsenosti s jej pandemickou politikou. Experti WHO spolu s mediálnymi a politickými autoritami presadzovali opatrenia, ktoré boli v rozpore s vedou a medicínou. A nemohli v boji s pandémiou fungovať.
Uvedieme len jeden príklad z mnohých: kampaň „vakcína je sloboda“ (z ktorej sa lekári a vedci chytali za hlavu). Stála na očkovacej segregácii. Vzorne zaočkovaní ľudia mali počas tretej vlny pandémie pomerne slobodný režim. Neočkovaní boli zavretí doma, respektíve mali tvrdo obmedzený pohyb. Logika tohto opatrenia bola zhubná, pretože sezónne očkovanie nedokázalo brániť ochoreniu ani šíreniu vírusu. Voľný režim pre očkovaných, ktorí ďalej šírili infekciu, bol celkom nezmyselný.
Upozorňovali na to viacerí vedci aj lekári, ale márne. Hlavné slovo mali médiá, politické autority a nimi vyberané celebrity. Akože expertné (na Slovensku to boli Čekan, Mistrík, Sabaka, Mikas…).
Dnes už vieme, že politika plošného sezónneho očkovania bola neudržateľná. Potichu sa zrútila. Hlúpe heslo „vakcína je sloboda” ostane dlho vo vedeckej komunite na smiech. Počas pandémie sa však týmto zaklínadlom riadila takmer celá spoločnosť. A veľmi tvrdo.
Odvtedy sa už WHO a ďalším pandemickým jastrabom nedá veriť. Viaceré z ich „bezpečnostných opatrení“ boli šialené.
Navyše, môžeme mať silné podozrenie, že počas pandemických a vakcinačných manévrov nešlo len o boj s vírusom, ale aj o boj v hybridnej vojne.
Jeden z vysokopostavených členov vlády povedal toto: „Je zjavné, že táto vakcína nie je len vakcínou, ale je to nástroj v hybridnej vojne. Chcem, aby sme to pomenovali pravými slovami“. Ten niekto nebol nijaký dezolát. Bol to Ivan Korčok. Povedal to ako minister v marci 2021 o zlej ruskej vakcíne. Nie o dobrej britskej či americkej. Čo to ale mení na podstate povedaného?
Druhý dôvod, prečo je pandemická zmluva WHO neprijateľná, nájdeme priamo v jej obsahu.
Jadrom problému sú mimoriadne silné právomoci pre WHO. Už nemá len navrhovať a koordinovať svetovú pandemickú politiku – čo by mohlo byť užitočné, pandémie si vyžadujú spoločný postup. WHO má pandemickú politiku nariaďovať.
Zmluvné strany (štáty) budú povinné vykonať rozhodnutia WHO. Také niečo by pritom nezasahovalo len do suverenity národných vlád. Zasahovalo by aj do ľudských práv. Povedzme pri prípadnej očkovacej povinnosti vybraných skupín. Alebo pri vynucovaní „digitálneho zdravia“.
Tento termín môže znamenať obdobu „pandemických dokladov“ – covid pasov. Súčasťou osobných dokladov by boli záznamy o očkovaní, testovaní, prekonaní ochorenia, užívaní predpísaných liekov… Kto by mal s dokladmi problém, ten by mohol skončiť mimo systému. V ilegalite.
Sporným návrhom je aj spoločný boj s tzv. infodémiou. WHO v rámci globálnej pandemickej politiky určí, čo je informácia a čo je dezinformácia. Povinnosťou vlád bude to, čo sa vyhlási za dezinformáciu, potláčať.
V ideálnom svete by to fungovalo ideálne. V praxi to však bude fungovať tak, ako za pandémie nového koronavírusu – manipulatívne.
Možno si spomínate na tvrdenia, že vakcíny AstraZeneca môžu spôsobiť tromby a následne pľúcne embólie, infarkty a mozgové porážky. V marci 2022 to bola dezinformácia. Po apríli 2022 to bola informácia, ktorú pod tlakom vlny sťažností a verejnej kritiky potvrdila Európska lieková agentúra (EMA).
Teraz si predstavme, že v novom svete budú údajné dezinformácie tvrdo potláčané a trestané. Následok: kritika vakcín a diskusia o ich vedľajších účinkoch by bola tabu. V EMA by sa alarm spustil možno o dva roky neskôr. Ak vôbec.
Ďalej: podľa návrhu pandemickej zmluvy majú vlády „pri tvorbe opatrení proti pandémii“ spolupracovať s medzinárodnými a lokálnymi mimovládnymi organizáciami. Teda so sieťami, ktoré financujú tí istí oligarchovia, ktorí financujú WHO.
A nakoniec, vysoko sporné je aj to, že text pandemickej zmluvy má byť priebežne dopĺňaný. Vlády a parlamenty majú schváliť a ratifikovať základný text, do ktorého sa majú následne dopisovať nové pravidlá. A tie sa už v parlamentoch schvaľovať nebudú. Stačí, ak prejdú väčšinovým hlasovaním cez nejakú radu zmluvných strán, ktorú budú tvoriť desiatky mikasov.
Ak si to všetko zhrnieme, svet a ľudstvo sa majú podriadiť rozhodnutiam centrálnej autority, ktorá bude vyhlasovať pandémie a následne diktovať prípadné lockdowny, očkovacie preukazy, zákazy vychádzania, postihovanie „dezinformácií“ (čiže kritických hlasov), podmienky pre priepustky na slobodu… Pričom tou centrálnou autoritou má byť WHO, ktorá počas pandémie 2020 – 2022 hlásala nezmysly bez opory vo vede a medicíne.
A tento chorý prístup má viesť k „univerzálnemu zdraviu“.
Nie, toto nemôže byť veľký krok ku globálnej bezpečnosti a zdraviu. To môže byť len skok ku globálnej kontrole.
Dag Daniš / Denník Štandard
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.