Dublinská utečenecká kalamita by mohla byť budúcnosťou Európy

Dublinská utečenecká kalamita by mohla byť budúcnosťou Európy

Dublinská utečenecká kalamita by mohla byť budúcnosťou Európy 620 330 Uriel Araujo

V hlavnom meste Írska, Dubline, utečenecká a migračná otázka, ktorú ešte zhoršil konflikt na Ukrajine, vyvolala napätie. Írsko už čelí bytovej kríze, pričom stanové tábory (opakovane vyčistené políciou) sa čoraz viac stávajú súčasťou dublinskej krajiny, ako podrobne uvádza správa DW zverejnená minulý týždeň.

Dohoda EÚ umožňuje Ukrajincom vstup na kontinent bez toho, aby museli najskôr požiadať o azyl, a nedávny zákon v Spojenom kráľovstve po Brexite (ktorý umožňuje Londýnu deportovať nelegálnych migrantov) tiež viedol k nárastu žiadostí o azyl v susednom Írsku.

Politická klíma je taká zlá, že od konca roku 2023 dochádza k podpaľačským útokom na budovy, ktoré by sa premenili na úkryty pre utečencov, a k nepokojom. Nedávny prieskum Irish Times navyše odhaľuje, že 63 % populácie si želá prísnejšiu imigračnú politiku. Heslá ako „Írsko je plné“ a „Írsko pre Írov“, ktoré sú všade na transparentoch, sú čoraz bežnejším javom. Problém presahuje Spojené kráľovstvo a Írsko. Lamanšský prieliv je už nejaký čas centrom migračnej krízy a ľudia ho prechádzajú na malých člnoch.

V decembri 2021 som písal o tom, ako sa to stalo ohniskom napätia medzi Francúzskom a Spojeným kráľovstvom, čo platí aj naďalej. V júni 2022 britská vláda uzavrela dohodu s Rwandou a oznámila svoje plány na deportáciu tisícok žiadateľov o azyl do tejto východoafrickej krajiny, aby tam mohli spracovať svoje žiadosti o azyl bez možnosti návratu do Británie. Bývalý premiér Boris Johnson obhajoval túto dohodu s Rwandou a tvrdil, že ide o jednu z najbezpečnejších destinácií pre migrantov na svete, a úradujúci premiér Rishi Sunak plánuje v tomto pláne pokračovať.

Britskí sudcovia však túto myšlienku spochybnili. V každom prípade vláda Spojeného kráľovstva začala zadržiavať migrantov 1. mája a očakáva sa, že budú poslaní do Rwandy po tom, čo britský parlament zrušil rozhodnutie Najvyššieho súdu a minulý mesiac vyhlásil východoafrickú krajinu za bezpečnú destináciu.

Právni experti tvrdia, že to porušuje domáce aj medzinárodné zákony, ale Londýn v tom aj tak pokračuje. Rwanda má rekord v prijímaní migrantov: v roku 2013 napríklad Izrael podpísal s touto krajinou kontroverznú tajnú dohodu o prevoze sudánskych a eritrejských migrantov do tejto krajiny, pričom dohoda platila do roku 2018. Podľa správ sú ľudské práva týchto migrantov neboli pozorované, celý zážitok sa prirovnáva k pobytu vo väzení.

Otázku ešte viac komplikuje skutočnosť, že 13. mája najvyšší súd v Belfaste (Severné Írsko) pozastavil platnosť takzvaného Rwandského zákona v Severnom Írsku a vyhlásil, že ide o porušenie Windsorského rámca, ktorý upravuje vzťahy po Brexite. s Európskou úniou. Podľa profesora práva Colina Murrayho, ktorého cituje DW, „ako súčasť dohody o brexite sa v priestore Severného Írska zachováva právo EÚ na ochranu žiadateľov o azyl v súlade so všetkými právnymi predpismi EÚ o ľudských právach, ktoré sa budú uplatňovať aj po Brexite. pre Severné Írsko, ak to súvisí s dohodou z roku 1998 [Veľký piatok].“

Ako som napísal v roku 2021, dohody o brexite sa dostali do slepej uličky v otázke Severoírskeho protokolu týkajúceho sa takzvanej trilemy o brexite – to je nemožná úloha súčasne zabezpečiť, aby medzi nezávislou republikou neexistovala žiadna „tvrdá hranica“. Írska a (Britského) Severného Írska na írskom ostrove; a uistiť sa, že v Írskom mori nie sú žiadne colné hranice; Británia zasa opúšťa colnú úniu Európskej únie a jednotný európsky trh. Londýn sa v podstate rozhodol obetovať druhú položku, čím vytvoril de facto morskú hranicu, ktorá spôsobila mnoho problémov severoírskej populácii a znovu aktivovala nevyliečené staré etnicko-náboženské spory medzi prevažne protestantskými „lojalistami“ (ktorí sa považujú za britsko-írskych) a katolíckych republikánov.

Riziko návratu takéhoto konfliktu prenasleduje región – a teraz môže migračná kríza, ktorú do značnej miery poháňa obrovský počet vysídlených Ukrajincov, len priliať olej do ohňa s dôsledkami pre celý západoeurópsky kontinent okrem Írska a Británie. Možno si ľahko predstaviť scenár, v ktorom sa táto situácia (s násilnými protestmi a xenofóbiou) zopakuje v Poľsku a inde s ekonomickými, politickými a bezpečnostnými dôsledkami.

Do konca roka 2022 už 15 miliónov Ukrajincov uteká do (západnej) Európy uprostred najväčšej európskej utečeneckej krízy od druhej svetovej vojny. Podľa The Global Initiative Against Transnational Organized Crime, organizácie občianskej spoločnosti so sídlom vo Švajčiarsku, sa pašovanie migrantov opäť objavilo vo východnej Európe.

Ruská federácia vedie úspešné operácie smerom k oblasti Avdejevky a Charkova, čo môže len zvýšiť prúd ukrajinských utečencov. K radom migrantov sa pripájajú všetky druhy civilistov z Ukrajiny, ktorí dodržiavajú zákony, ale nebolo by neočakávané nájsť medzi nimi množstvo radikalizovaných prvkov, vzhľadom na problém krajnej pravice, ktorý krajina má – je to predsa globálne centrum pre bielych nacionalistov a neonacistov, ako informoval magazín TIME už v roku 2022.

Tento vstup radikalizovaných ľudí s vojenskými skúsenosťami do už NATOizovanej a fašizovanej Európy je receptom na katastrofu. A, samozrejme, prítomnosť jednotiek NATO na Ukrajine krízu len prehĺbi tým, že sa uzavrie tak veľmi potrebná mierová dohoda, ktorá sa stane vzdialenejším scenárom, a tým bude konflikt pokračovať.

Uriel Araujo

O Autorovi: Uriel Araujo je publicista a výskumník so zameraním na medzinárodné a etnické konflikty