Problémy s reláciou Na telo sa skončili tak, ako sa to dalo čakať. Vybuchla. A nie, nie je za tým „lebo Fico“. Aj keď udalosti nabrali rýchly spád práve po atentáte na predsedu vlády. Relácia narazila preto, že moderátor to preháňal s jednostranným politickým aktivizmom.
Michal Šimečka a Michal Kovačič. Foto: Markíza/Na telo.
Na úvod treba priznať, že pokračovanie „diskusnej“ relácie v najsledovanejšej televízii bolo neudržateľné. Nešlo to. Nebola to už otvorená politická diskusia, ale jej karikatúra. Koaličné strany odmietali spolupracovať s televíziou Markíza a špeciálne s jej reláciou Na telo. Dôvod: nedôverovali progresívnemu moderátorovi Michalovi Kovačičovi. A nedôverovali ani zástupu jeho aktivistických kolegov, ktorí si mýlili žurnalistiku s politickými kampaňami.
Toto „uvedomelé“ (woke) nastavenie redakcie umožnil ešte bývalý šéf spravodajstva Markízy Henrich Krejča. Po konfliktoch s Ficovou vládou v televízii skončil. Následne sa mu o novú prácu postaral tím predsedu SAV Pavla Šajgalíka. Ten je okrem iného aj členom správnej rady Nadácie Eset.
Od prestupu dlhoročného reportéra Krejču do kancelárie akadémie vied sa vedenie televízie pokúšalo okresať aktivistické nastavenie redakcie spravodajstva. A presadiť komerčný prístup. Markíza je predsa súkromná televízia a jej úlohou nie je bojovať po boku progresívcov proti vláde. Hlavne, ak časť jej príjmov tvorí inzercia zo štátnych zdrojov.
Jedným z horúcich problémov televízie bola relácia Na telo, v ktorej odmietali diskutovať lídri a ministri koaličných strán. Problém moderátora so zabezpečovaním hostí prerástol do problému celej televízie, ktorá namiesto politických duelov vysielala riekanky „expertov“. A popritom monológy Šimečku, Kolíkovej, Čaputovej…
Spory o budúcnosť relácie Na telo nabrali dramatický spád po atentáte na predsedu vlády. Moderátor sa pokúšal do relácie dostať ministra vnútra Šutaja Eštoka. Nakoniec neúspešne. Koalícia Markízu bojkotuje. Následne sa moderátor rozhodol, že v relácii Na telo bude komentovať atentát na predsedu vlády líder PS Michal Šimečka. Sám, bez oponenta.
Okolnosti, ktoré k tomu viedli, neboli normálne. Veď posúďte sami.
Moderátor sa najskôr dohodol s lídrom PS Šimečkom. A až potom o tom hovoril s vedením centra spravodajstva. Teda robil presne to, čo sa mu vyčítalo. Obsadenie relácie riešil najskôr s lídrom politickej strany, nie s vedením, ktoré zodpovedá za obsah.
Šéf spravodajstva mal s účasťou Šimečku v relácii Na telo problém. Jednak preto, že Šimečka bol v relácii Na telo pred pár týždňami (a týždeň na to prezidentka Čaputová). A potom preto, že témou týždňa bol atentát na Roberta Fica – a pôsobilo by naozaj zvláštne, ak by mal túto udalosť komentovať líder Progresívneho Slovenska. Bez oponenta.
Po výhradách vedenia sa účasť Šimečku v relácii zrušila. O atentáte rečnili dvaja obľúbenci progresívnych médií, kazateľ Pastirčák a psychológ Heretik.
Následné spory medzi moderátorom a vedením televízie viedli k rozhodnutiu Markízy, že relácia sa po eurovoľbách pozastaví a jej budúcnosť sa prehodnotí.
Krátko na to urobil posledný ťah moderátor Kovačič. V nedeľu na záver relácie obvinil vedenie televízie z cenzúry. Posťažoval sa, že sa tu vedie boj o orbanizáciu Slovenska. A štylizoval sa do úlohy bojovníka za demokraciu a novinársku nezávislosť.
Fajn. Ak sa progresívny moderátor zahrá na bojovníka za demokraciu a nezávislosť médií, netreba ho v tom rušiť. Každý sa môže hrať, na čo len chce.
Jeho slová však môžeme vnímať ako obľúbenú pózu väčšiny progresívnych aktivistov. Oni všetci sa cítia podobne. Ako záchrancovia slobody, demokracie a nezávislosti médií… Lebo demokracia, to sú oni. Nie víťazi volieb. Tých chcú zhodiť a izolovať ako hrozbu pre demokratický svet.
Jednoducho, ich pocity a pózy sú krivé. A v rozpore s realitou. Tá je celkom iná, ako to hlásajú.
Skutočnou hrozbou pre slobodu sú práve progresivistické hnutia, ktoré neznesú iný názor ako svoj.
Skutočnou hrozbou pre demokraciu sú progresivistické strany a ich satelity, ktoré neznesú iného víťaza volieb ako svojho.
A skutočnou hrozbou pre nezávislosť médií sú aktivistickí novinári, ktorí si privatizujú verejný priestor pre seba. A pre svoju politickú (a geopolitickú) bublinu.
Nie, vážení, Slovensku nehrozí nijaká orbanizácia. Ani riadenie Markízy z centrály Smeru. Hrozí len to, že mediálna spartakiáda už nebude taká mohutná a vzorne jednofarebná, ako by si to želali jej dirigenti.
Dag Daniš / Denník Štandard
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.