Spoločnosť na Slovensku je tak rozoštvaná, že niekto chcel pre iný politický názor zabiť človeka. Kam sme sa to dostali? Volania z opozičných radov po zmieri, či po 100 dňoch pokoja a okrúhlom stole môže koalícia prijať až potom, čo nastane zhoda na odpovediach v základných otázkach.
Keďže v médiách už dávno nepôsobia len novinári, ale sú plné politických aktivistov, zhoda musí prísť aj zo strany médií. Ak opoziční politici a médiá nedokážu akceptovať skutočnosti, tak ich podaná ruka má jediný cieľ – zastaviť koalíciu pri vládnutí a neskôr zmier označiť za víťazstvo ako to bolo pri predošlých kompromisoch zo strany koalície a nebolo ich málo.
Základom rokovania k akémusi prímeriu, nie politickému, to ide proti logike deľby moci a želaniu väčšiny voličov zo septembrových volieb, musí byť vyhlásenie opozície, že rešpektujú výsledky volieb a fakt, že väčšina voličov rozhodla o smerovaní štátu. Kritika vlády nemôže byť prenášaná na ulice, kde pár tisíc ľudí “v mene štátu” a bez argumentov žiada hlavu premiéra, basu pre celú vládu a v sprievode celebrít vytvára dojem väčšiny. Treba pripomenúť, že opozícia prehru v parlamentných voľbách neuniesla a išla odvolávať ešte nevymenovaného ministra vnútra. Toto bola ukážka nerešpektovania výsledku volieb a je čas to priznať!
Štát riadi parlamentná väčšina a menšina môže prinášať kritiku, návrhy k zlepšeniu daného zákona, ale nemôže očakávať, že väčšina zrazí opätky a poslúchne. Politika, ktorej jediným argumentom je “lebo Fico” nás priviedla tam, kde dnes sme. Ani premiér Robert Fico, ani koalícia, ani budúci prezident Peter Pellegrini nie sú mafiáni, Slovensko nie je mafiánskym štátom a tento slovník by mal byť maximálne a aj to veľmi citlivo, súčasťou slovníka politických komentátorov, vôbec nie politikov a už vôbec nie súčasťou textov tváriacich sa ako investigatívny článok, či reportáž odhaľujúca politickú kauzu. Nemôže novinár večer sedieť s politikom v bare a na druhý deň o ňom písať ódy, bez toho, aby vzťah čitateľovi oznámil – tu je problém vzťahu sudkyne a novinárky, tu je problém opijášov v bare, ktoré končia podopieraním budovy v čase, keď bežný obyvateľ nesmel vychádzať z domu…
A najdôležitejšou zhodou, bez ktorej by nemala koalícia ani uvažovať o okrúhlom stole s opozíciou a politickými aktivistami, je zhoda na pomenovaní príčin, ktoré dohnali atentátnika Juraja Cintulu k streľbe. Cintula bol sfanatizovaný súčasnou opozíciou, keď od protestov v roku 2018 s názvom Za slušné Slovensko bol pravidelným účastníkom protestov, ktorých hlavným nepriateľom bol Robert Fico. Cintula, nech je jeho mentálny stav akýkoľvek, bol sfanatizovaný prívrženec opozície, ktorý bol pre politiku ochotný zabíjať. Žiadny iný Cintula ako branec, pacifista apod. neexistuje – Cintula je opozičný fanatik, ktorého čin nemožno “ľudsky pochopiť” a už vôbec do spoločnosti, ktorá sa chce nazývať slušnou, nepatrí snaha o normalizáciu strelca “veď aj on má city”, “ktovie čo chudáčik zažíva” – nie jednoznačné odsúdenie bez akéhokoľvek ale!
Bez nájdenia zhody na predošlých bodoch nemá o čom koalícia s opozíciou diskutovať, ani o symbolickom zasadnutí za jeden stôl. Bez rešpektu k realite zo strany politických aktivistov, neviem nájsť dôvod zmierniť svoj už aj tak mimoriadne slušný a často mierny slovník.
Počul niekto z radov opozície priznať si aspoň smietku chyby k tomu čo sa stalo? Lebo ja som našiel len, že na vine je Fico a voliči koalície! Na čom chcú stavať ten podľa nich “zúfalo potrebný konsenzus”?
Zdroj: FB profil Roman Martiška
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.