Po atentáte na predsedu vlády je Slovensko v kríze. Teda bolo v nej dlho aj predtým, ale po udalosti v Handlovej to musia pripustiť aj tí, čo si niečo také nepripúšťali. V čase krízy a jej akútnych prejavov je potrebná predovšetkým rozvaha. Atentát na druhého najvyššieho ústavného činiteľa je v akejkoľvek politickej zostave najakútnejší z najakútnejších.
Rozvaha chýba mnohým verbálnym a písomným prejavom, čo odzneli po dnešnom atentáte. Na oboch stranách politickej aj občianskej barikády. Za všetky však vyberiem len jeden, pretože najlepšie dokumentuje, ako sa poniektoré trafené husi nielen nedokážu poučiť, ale ani nevedia využiť ponúkajúcu sa príležitosť múdro mlčať.
Šéfredaktor tlačového orgánu Miškovej strany Matúš Kostolný napísal komentár k atentátu na premiéra Roberta Fica. V texte sa dopustil mnohých zhovädilostí. Ako obyčajne. Najviac ma zaujal tento odsek:
„Politikov zabíjajú v Rusku alebo v Latinskej Amerike. Je to znak totalitných spoločností, kde sa nepohodlní súperi reálne likvidujú. Slovensko také doteraz nebolo a musíme urobiť všetko preto to, aby sa to neopakovalo.“
Kostolnému akiste náhodou uniklo, že Američania si úspešne zavraždili štyroch prezidentov: Abrahama Lincolna (1865), Jamesa G. Garfielda (1881), Williama McKinleyho (1901) a Johna F. Kennedyho (1963). Ďalší dvaja americkí prezidenti mali šťastie, že atentát prežili – Theodore Roosevelt (1912) a Ronald Reagan (1981). Teddy Roosevelt v čase atentátu už nebol prezidentom, ale opakovane kandidoval za Progresívnu stranu, útočníčka naňho nestihla vystreliť, aj keď sa o to pokúsila.
Nasleduje zoznam ďalších amerických prezidentov, ktorí sa mali stať obeťami atentátov, ale podarilo sa im predísť alebo páchatelia boli neúspešní: Andrew Jackson (1835), Abraham Lincoln (tesne pred tým, ako išiel po prvom zvolení na svoju inauguráciu 1861), William Taft (1909), Herbert Hoover(1928), Franklin D. Roosevelt (1933), Harry Truman (1947), John F. Kennedy (1960, prvý neúspešný pokus), Richard Nixon (1972), Gerald Ford (1975), Jimmy Carter (1979), George Bush starší (1993, už po uplynutí funkčného obdobia), Bill Clinton (1994), George Bush mladší (2005, už mimo funkcie 2022), Barack Obama (medzi rokmi 2008 – 2018 bolo zaevidovaných osem pokusov), Donald Trump (pred nástupom do funkcie 2016, dvakrát počas výkonu úradu v roku 2017), Joe Biden (2023).
Nedávna vražda japonského expremiéra Šinzó Abeho, aj atentáty na popredných politikov v najľudnatejšej demokracii na svete Indii (Móhandás Gándhí, Indira Gándhíová), únos a vražda talianskeho premiéra Aldoa Moroa a mnohé ďalšie sa nestali ani v Rusku, ani v Latinskej Amerike. Brutálna občianska vojna v Severnom Írsku a jej prenesenie do ulíc Londýna takisto nemali nič spoločné s Ruskom a krajinami Strednej a Južnej Ameriky.
Z toho pramení záver, že politické zriadenie štátu ani zďaleka nie je jediným a najmä nie hlavným dôvodom existencie či neexistencie politicky motivovaného násilia. Jedným z kľúčových ukazovateľov v tomto ohľade nepochybne bude civilizovanosť nielen štátnych orgánov, ale aj samotných občanov a ich schopnosť spracovávať emócie a politikou ovplyvňované frustrácie. Aj preto by bolo vhodné, ak by šéfredaktor tlačového orgánu Miškovej strany viac premýšľal a menej písal. A najmä dlho a tuho uvažoval pred tým, ako niečo vypustí do sveta.
Ukazovať v tejto mimoriadne ťažkej chvíli prstom na Rusko a Latinskú Ameriku totiž zaváňa alibizmom a odvádzaním pozornosti od nespochybniteľného faktu, že Matúš Kostolný a jeho progresívny šerblík sami nie sú schopní ovládať svoje emócie, frustráciu z prehratých volieb a s chladnou hlavou referovať o slovenskej aj svetovej politickej realite.
Zdroj: FB Profil Datel.sk
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.