O tom, čo sa v skutočnosti stalo v Handlovej, toho veľa nevieme. Istí si môžeme byť len tým, že sa tam strieľalo, terčom bol predseda vlády Roberta Fica, ktorého prevážajú do nemocnice. Rozsah a vážnosť zranenia nie je zrejmý, zatiaľ sa zdá, že premiér našťastie žije. A to je asi tak všetko.
Kým sa dostaneme k ďalším úvahám o handlovskej dráme, je namieste vyjadriť emocionálnu aj morálnu podporu rodine Roberta Fica a jemu samotnému popriať, aby to všetko prežil v zdraví a bez následkov.
Až časom sa dozvieme, či bol páchateľom chorý človek alebo sfanatizovaný politický aktivista alebo či bola za atentátom organizovaná, nebodaj aj teroristická skupina. Teoreticky je možné aj to, že streľba na predsedu vlády má aj medzinárodný rozmer. Niektoré z načrtnutých aj zamlčaných možností sú pravdepodobné viac, iné menej. Žiadnu nateraz nie je možné vylúčiť.
Z hľadiska najlepších záujmov Slovenska by bolo dobré, ak by bol páchateľ psychicky narušeným človekom. Ak by sa malo ukázať, že išlo o príčetného, ale politicky sfanatizovaného jedinca, bola by to žalostná situačná správa o stave slovenskej spoločnosti.
Nech už boli motívy páchateľa (páchateľov?) akékoľvek, udalosti v Handlovej sú síce skľučujúcou, ale zároveň aj smutne vhodnou príležitosťou zamyslieť sa nad tým, ako nás ovládajú politické vášne a aký podiel majú na bičovaní negatívnych emócií nielen politici, ale aj médiá všetkého zafarbenia, druhu a prúdu.
Po doslova šialenom hone na čarodejnice vo volebnom období 2016 – 2020, po vražde Jána Kuciaka a po doslova psychotickom spôsobe vládnutia a zneužívania trestného práva v rokoch 2020 – 2023 je politicky motivovaný atentát to posledné, čo Slovensko potrebuje. Môže to byť paradoxne príležitosť vrátiť sa z kratšej cesty späť, no môže to byť aj povestný bod zlomu k ešte horším pomerom, aké sme zažívali v ostatných rokoch.
Po vražde Jána Kuciaka sa niektorí politici a notoricky známi novinári nezdráhali ukazovať prstom na každého, koho nemali radi alebo vyslovene neznášali. Niektorí intelektuálni mrzáci obviňovali vládu, že vytvorili „vhodnú atmosféru“ na vraždu novinára. Ťažko si predstaviť väčšiu podlosť ako bez akejkoľvek materiálnej spojitosti pripisovať inému spoluúčasť na takom ohavnom čine, akým je vražda. Aj dnes by bolo veľmi ľahké (a ako vidím, už to poniektorí aj robia) dopustiť sa rovnakej špinavosti v opačnom garde. Takéto konanie vtedy aj teraz môže situáciu len zhoršiť a spoločnosť ešte viac poškodiť.
Netvrdím, že progresívne médiá nevyvolávajú nenávisť. Vyvolávajú (dodnes to pociťujem aj na vlastnej koži). Ani netvrdím, že šialencov režim a jeho protagonisti nevyvolávali a nevyvolávajú nenávisť. Vyvolávali a vyvolávajú. Avšak za každý skutok (nielen trestný) môže byť vyvodzovaná iba individuálna zodpovednosť. Za to, čo sa stalo v Handlovej, nesie zodpovednosť predovšetkým a výhradne páchateľ, ak bol príčetný. Prípadne páchatelia, ak išlo o širšie sprisahanie. V tejto chvíli však nie je čas ani na špekulácie, ani na obviňovanie a ukazovanie prstom.
Dnes je potrebné priať Robertovi Ficovi a jeho blízkym, aby to všetko dobre dopadlo a Slovensku zaželať, aby bol atentát v Handlovej dôvodom na hlboké zamyslenie, nie na ešte väčšie prehlbovanie nenávisti a vášní. Sme toho schopní? Neviem, ale mám ohľadom toho určité pochybnosti.
Zdroj: FB Profil Datel.sk
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.