Roman Martiška: EUROVOĽBY 2: HLUPÁCI A RÝPAČI

Roman Martiška: EUROVOĽBY 2: HLUPÁCI A RÝPAČI

Roman Martiška: EUROVOĽBY 2: HLUPÁCI A RÝPAČI 620 330 Mr Hyde

Po prvej televíznej diskusii k eurovoľbám vedenej moderátorom Richardom Dírerom s účastníkmi zo Smeru-SSD a Hlasu-SD proti kandidátkam z PS a SaS sa podčiarklo, že aj v týchto voľbách pôjde o veľa. Opozícia chce vnútropolitický boj preniesť do Bruselu, kde bude nasledujúce obdobie ohrozovať eurofondy, ktoré sú jedným z dôležitých lepidiel prečo ešte zotrvať v Európskej únii.

Hlupáci a rýpači, tí čo sústavne rýpu s krížikom po funuse, často splývajú do jedného celku. Jedným sa nepáči zrušenie spoločenstva Daniela Lipšica a ešte veria, že ho zachráni eurokomisia, druhí zasa idú bojovať s veternými mlynmi a hlavný cieľ kampane majú boj proti digitálnemu euru. Obe skupiny okrem virálnych videí plných špiny v Bruseli pre Slovensko neurobia nič. S jednými si ruku nepodajú ani kľučky od WC, resp. ruku nepodajú oni, lebo ide o princíp, s tými druhými si tyká väčšina súčasnej eurokomisie, čo plánujú využiť proti vláde Roberta Fica, a teda v konečnom dôsledku proti Slovensku.

Už máme skúsenosť s voľbou v štýle “bude sranda” alebo “je pekná a bude pekne reprezentovať” a výsledok tejto voľby budeme ešte pár desiatok rokov pociťovať, najbližšie v budúcom roku pri výmeroch daní z obcí a miest, lebo ani zvýšené dane za sladené nápoje štátnu kasu nedokážu naplniť tak, aby boli zasýtené aj sociálne výhody obyvateľov, aj lacné energie a spokojné samosprávy, ktoré budú ešte dlho “lízať smotanu” diletantov a lúzy, ktorá bola pri moci tri a pol roka…

Prví by najradšej všetku moc dali do rúk Bruselu, aby doma nemuseli bojovať svoje vojny v prospech cudzích štátov, druhým síce peniaze a plat z výkonu funkcie europoslanca smrdieť nebudú, ale najradšej by Európsku úniu okamžite opustili nehladiac na to, koľko by nás to stálo, resp. bez ďalšieho reálneho plánu fungovania mimo Únie. Natočiť videá o skončenom hlasovaní proti Slovensku môže každý, stačí sedieť za počítačom sledovať hlasovanie v EP a bezprostredne po ňom natočiť čo všetko zlé ostatní kolegovia odhlasovali, neodhlasovali a zdržali a ja jediný by som hlasoval proti. Čo, ale takíto hrdinovia hlasujúci proti všetkým reálne v politike dosiahli? Ešte aj tie videá natáčajú s krížikom po funuse, keď je už vyjadrenie nevôle voliča zbytočnou emóciou v politickom éteri! Prečo nehlásia možnú zradu pred hlasovaním, počas rokovania o problematickom bode, aby sa daná téma rozobrala a vyjadrila ešte opodstatnená kritika? Lebo hlasovať proti je rovnako alibistické ako sa zdržať, veď jeden hlas hore dole, ale čo zmôžu, títo rýpači, ak im má problém aj kávovar oznámiť, že došla voda a radšej im z posledných síl tú jednu kávu vypľuje?

Únia potrebuje europoslancov, ktorí budú informovať vládu o problémových bodoch programu európskej komisie, ktorej návrhy má europarlament schvaľovať. Nepotrebujeme tam mať tvorcov virálnych videí, ktorých jedinou aktivitou za mimoriadne slušný plat je tvorba ohňa a síry na všetkých dookola, lebo oni jediní vidia za horizont a štyri kroky dopredu vyňuchali diktát, ktorý nám hrozí. Kooperácia s vládou by mala byť aktuálna požiadavka na kandidátov do europarlamentu, najmä ak potrebujeme eurofondy v podstate do každej sféry života.

Posledné čo potrebujeme je vojna medzi zástupcami v Štrasburgu so zástupcami vo vláde a Národnej rade. Ak sa raz progresívcom nepáčia kroky koalície smerom ku kultúre, tak v Únii semeništi ideológií by mali byť najmä zástupcovia koalície, ktorú chcú poraziť aspoň do tretice, keď posledné dvoje voľby už prehrali. Samozrejme, sklamanie príde, ale aj v prípade europoslancov platí – politikom sa neverí, politici sa kontrolujú…

Zdroj: FB profil Roman Martiška