Nemecký magazín Welt am Sonntag zverejnil podrobnosti z návrhu mierovej dohody medzi Ukrajinou a Ruskom (marec 2022). Tvrdí, že Ukrajina mala hneď na začiatku vojny veľmi blízko k mierovému riešeniu. A za veľmi výhodných podmienok. Lenže – blízko k mierovému riešeniu vtedy nemal Západ. Dnes, po dvoch rokoch bojov a územných ziskov Rusov, je preukázané, že stratégia Západu bola chybná.
Boris Johnson. Foto: TASR/AP
Je dobré, že nemecké médiá sa opakovane vracajú k zlomovým udalostiam z marca a apríla 2022. Nastavujú tým zrkadlo Británii a Spojeným štátom – a napokon všetkým jastrabom, ktorí trvali na vojenskom riešení a na vylúčení akýchkoľvek rokovaní s Ruskom.
Dnes, v apríli 2024, je dokázané, že sa mýlili. Rozdiel medzi ich pôvodnými očakávaniami a výslednou realitou je drastický.
Očakávania: Ukrajina mala s podporou Západu vojensky poraziť Rusko a obnoviť svoju suverenitu v hraniciach spred roka 2014. Alebo aspoň v hraniciach spred februára 2022.
Realita: Rusko dobylo Mariupol, Bachmut, Avdijivku… Anektovalo štyri ruskojazyčné regióny z východu Ukrajiny. Cez víkend opäť prelomilo front na viacerých miestach, ukrajinské velenie priznáva, že situácia je kritická. A hlavne: torzo Ukrajiny po dvoch rokoch vojny, utečeneckých krízach a prepade HDP prestalo existovať ako suverénny štát. Kyjev je úplne závislý od vojenskej aj finančnej pomoci Západu. Bez desiatok miliárd z EÚ a Spojených štátov by Ukrajina okamžite skolabovala.
Rovnako zle vyzerajú prognózy. Ráta sa s ďalším postupom ruských síl. Ukrajinská obrana sa buď prelomí, alebo v lepšom prípade len spomalí ruský postup.
Jednoducho: politika vojnových jastrabov, ktorí chceli konflikt vyriešiť silou, zlyhala. Ukázalo sa, že pravdu mali realisti, ktorí navrhovali krízu riešiť dohodami. A radili to už od roku 2014, keď ukrajinská armáda útočila proti rebelujúcim ruskojazyčným regiónom z Donbasu.
Mimochodom, okrem výročia potopenia mierových rokovaní (apríl 2022) tu máme aj jedno ďalšie výročie. Obe úzko súvisia.
Pred desiatimi rokmi, v apríli 2014, vycestoval do Kyjeva šéf CIA John Brennan. Návšteva sa konala presne v tom čase, keď ukrajinská vláda pripravovala „protiteroristickú operáciu“ (ATO) namierenú na rebelujúce regióny Doneck a Luhansk.
V apríli 2014, krátko po návšteve šéfa CIA v Kyjeve, sa začala ukrajinská „protiteroristická operácia“ a vojna o Donbas. Z pohľadu Kyjeva išlo o potlačenie separatistov vojenskou silou. Z pohľadu Moskvy išlo o občiansku vojnu, respektíve o útok ukrajinskej armády proti ruským menšinám z východu Ukrajiny.
Slovom, potom, čo do Kyjeva vycestoval šéf CIA, konflikt začal eskalovať. Nijaké rokovania Kyjeva so separatistami z Donecka. Boj.
Vojna ukrajinskej armády a doneckých separatistov podporovaných Ruskom si v rokoch 2014 a 2015 vyžiadala tisíce obetí a viac ako milión utečencov.
V decembri 2021 a v januári 2022 Rusko žiadalo rokovania o nových bezpečnostných dohodách NATO – Rusko v Európe. A v rámci toho rokovania o neutralite Ukrajiny a garanciách pre ruské menšiny na východe Ukrajiny. Odpoveď bola strohá: no way. Vo februári 2022 do vojny o Donbas priamo vstúpilo Rusko – vojenským útokom na Ukrajinu, čiže porušením medzinárodného práva. Súbežne s tým si Rusko nechávalo priestor aj na rokovania a prípadné bezpečnostné dohody o štatúte Ukrajiny.
Pokus o rýchlu mierovú dohodu Ukrajiny a Ruska sprostredkoval Izrael. Spočiatku pomerne úspešne. Ukrajinskí a ruskí vyjednávači mali v apríli 2022 hotový 17-stranový návrh mierovej dohody. O návrhu mali rokovať prezidenti Zelenskyj a Putin. Sporné ostávali limity pre ukrajinskú armádu alebo postavenie ruštiny ako jedného z úradných jazykov na Ukrajine.
Nakoniec z toho nič nebolo.
Osem rokov po misii Brennanovej CIA v Kyjeve, v apríli 2022, totiž do Kyjeva vycestoval britský premiér Boris Johnson. Ukrajine poradil, aby s Rusmi nerokovala, ale bojovala. Pretože „kolektívny Západ“, za ktorý sa vyhlásil britský premiér, nie je pripravený na nijaké dohody s Ruskom.
Vycúvanie z rokovaní o mierovej dohode sa minulý rok považovalo za chybu ukrajinského vedenia. Nakoniec sa však ukazuje, že to bola skôr zodpovednosť a chyba Británie, Spojených štátov a Francúzska.
Návrh mierovej dohody 2022, o ktorej v nedeľu informoval Welt, stál na dvoch základných predpokladoch. Prvým bola vojenská neutralita Ukrajiny. Nielen formálna. Reálna. Ukrajina mala garantovať, že jej územie nebudú používať ozbrojené sily iných krajín. Ruské sily sa mali výmenou za neutralitu Ukrajiny stiahnuť na línie spred vojny. S tým, že otázka Krymu a časti Donbasu by ostala otvorená pre špeciálne rokovania.
Druhým predpokladom dohody boli bezpečnostné záruky pre neutrálnu Ukrajinu. Ako to v takýchto prípadoch chodí, neutralitu Ukrajiny mali rešpektovať a garantovať obe súperiace strany. Rusko aj Západ.
Ukrajina v návrhu dohody žiadala z jednej strany garancie Ruska a Číny, z druhej strany garancie Spojených štátov, Británie a Francúzska (ako západných stálych členov Bezpečnostnej rady OSN).
Na bezpečnostných zárukách pre neutrálnu Ukrajinu sa teda mali podieľať Rusko aj západné jadrové mocnosti. Záruky mali mať podobu medzinárodnej zmluvy, ktorú by ratifikovali všetky zúčastnené krajiny.
Západ to však ústami britského premiéra Johnsona odmietol. Johnson v apríli 2022 ukrajinskú vládu informoval, že ak sa dohodne s Ruskom na mierovom riešení, tak to bude bez záruk Západu pre Ukrajinu.
Z dohody tým vypadla jedna z nosných častí. Tá, bez ktorej by tá prvá (vojenská neutralita) nemala reálne krytie.
Ukrajinský prezident Zelenskyj asi nemal veľmi na výber. Ak by pristúpil na dohody s Ruskom proti vôli západných spojencov, z Ukrajiny by bol de facto protektorát Ruska (bez protektorov zo Západu). Nie preto, že by si Rusko vynucovalo takéto neprijateľné podmienky. Jednoducho preto, že Západ odmietol mierové dohody o vojenskej neutralite Ukrajiny. A trval na vyriešení konfliktu silou.
A čo je zarážajúce – Západ trvá na tom istom aj dnes, keď sa ukazuje, že stratégia tvrdej línie stroskotala a obrala Ukrajinu o ďalšie územia.
Škoda, že zrkadlo, ktoré nemecké médiá vystavujú zodpovedným, ostáva bez odozvy. V Británii aj Spojených štátoch sa táto téma buď nerieši, alebo sa odbíja obvinením, že mierové rokovania potopili Rusi – masakrou v Buči. Toto vysvetlenie pritom kríva na obe nohy. Ukrajinské obvinenia o masakre v Buči Rusko odmieta. Tragédia v tom čase, v apríli 2022, vôbec nebola vyšetrená. A nie je definitívne objasnená a vyšetrená dodnes (ako mnohé iné poburujúce incidenty na Ukrajine).
Zato je čoraz lepšie zdokumentované to, ako prebiehali mierové rokovania, ako vyzeral predbežný návrh dohody medzi Ukrajinou a Ruskom a ako mierovú dohodu odmietol britský premiér. S prísľubom, že Západ dodá Ukrajine vojenskú pomoc potrebnú na porážku Ruska…
Žiaľ, po dvoch rokoch sa do bodky naplnilo to, pred čím varoval ukrajinského prezidenta Zelenského izraelský premiér Bennett. V marci 2022 mu povedal, že Ukrajina sa môže spoliehať len na vlastné sily a podľa toho má konať, teda rokovať s Ruskom o čo najrýchlejšom konci vojny. Pretože Západ podľa neho v konečnom dôsledku nebude Ukrajinu zachraňovať. Bude ju len využívať na konfrontáciu s Ruskom.
Lekcie izraelského premiéra boli presné a realistické.
Hovorí sa, že mier nebude možný bez dohôd s Ruskom. To sedí. Treba len dodať to, čo v rovnici od začiatku, teda od roku 2014, chýba: že mier nebude možný ani bez širších dohôd Ukrajiny a Ruska s Britániou a Spojenými štátmi. S najčastejšími návštevníkmi Kyjeva.
Ak sa to nepodarí, konflikt sa vyrieši podľa receptu západných jastrabov: silou. No pravdepodobne s takým výsledkom, po ktorom sa budú doživotne vyhýbať zrkadlám.
Dag Daniš / Denník Štandard
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.