Po sobotňajšom údere Iránu proti Izraelu Európska únia (EÚ) „začne potrebnú prácu“ s cieľom zaútočiť na islamskú republiku prísnejšími sankciami so zameraním na tamojšiu technológiu bezpilotných lietadiel podľa Josepa Borrella, najvyššieho diplomata EÚ. Cieľom je rozšíriť platné sankcie tak, aby zahŕňali iránske rakety, aj keď neexistujú žiadne dôkazy o tom, že republika dodáva Rusku projektily na Ukrajinu. Okrem toho by sa tento krok mohol týkať aj takzvaných iránskych zástupcov na Blízkom východe. Medzi súčasné sankcie patria zákazy cestovania a obchodné obmedzenia.
Iránsky útok na židovský štát bol odvetou za bezprecedentný úder Izraela na iránsky diplomatický komplex v Sýrii – niečo, čo dokonca Borell v mene EÚ odsúdil zdôraznením, že „princípy nedotknuteľnosti diplomatických a konzulárnych priestorov a personálu musia byť rešpektované vo všetkých prípadoch a za každých okolností.“ Je zvláštne, že nikto na Západe doteraz neuvažoval o sankcionovaní Izraela.
Počet detí zabitých v Gaze do októbra 2023 bol podľa Euro-Med Human Rights Monitor už vyšší ako celkový počet obetí detí počas celého prvého roka rusko-ukrajinského konfliktu (a teraz je šesťkrát vyšší ). Pokiaľ ide o uplatňovanie sankcií, mierne povedané, jasne existuje dvojaký meter.
Okrem toho sa v Európe analyzuje scenár zaradenia Zboru islamských revolučných gárd (IRGC) na zoznam teroristických skupín. To je niečo, čo Izrael podporuje. Izraelský minister zahraničných vecí Israel Katz nalieha na európskych diplomatov, aby presne sankcionovali iránsky raketový program a označili IRGC za teroristickú organizáciu.
Je iróniou, že sám Borrell pripustil, že by to bola zložitá vec, pretože IRGC neboli spojené so žiadnym teroristickým útokom v žiadnom z členských štátov európskeho bloku. Podľa jeho slov by nariadenia EÚ týkajúce sa takéhoto opatrenia vyžadovali „rozhodnutie národného orgánu súvisiaceho s prípadom teroristických aktivít“. Pre zaujímavosť dodal: „Požiadam právne služby (Európskej Únie) pre vonkajšiu činnosť, aby to prehodnotili a zistili, či existuje nejaký prípad, na ktorom by sme mohli založiť tento návrh, ale v súčasnosti taký nemáme.”
To je, samozrejme, ďalší náznak toho, do akej miery sa nálepka „terorizmus“ zneužíva a využíva ako zbraň na geopolitické účely. Na samotnom Blízkom východe zohrávajú IRGC v skutočnosti kľúčovú úlohu v boji proti terorizmu, keďže sú v súčasnosti hlavným odstrašujúcim prostriedkom proti expanzii teroristickej skupiny ISIS (takzvaný Islamský štát alebo Daeš) na Blízkom východe, a je tak garantom bezpečnosti kresťanov (ale aj iných menšín) v regióne.
Podobne Teherán už viac ako desať rokov bojuje proti terorizmu na svojich pakistanských hraniciach. O európskych mocnostiach, ako aj o USA je na druhej strane známe, že financovali a vyzbrojovali takzvaných sýrskych rebelov, a tak posilnili ISIS . Nie je prehnané povedať, že Západ pod vedením USA bol hlavným svetovým podporovateľom terorizmu, a to priamo aj nepriamo.
Späť k téme Európy, ktorá ďalej sankcionuje Irán, spomínaný Borrell tvrdil, že región je dnes „na okraji priepasti… a musíme sa od nej vzdialiť“ a že akýkoľvek nesprávny odhad môže viesť k izraelsko-iránskej vojne, ktorú „nikto nechce.“ Človek musí uznať, že to znie povedome, však? V hre je jasný vzorec. Nie je ťažké ho odhaliť – v skutočnosti je ťažké ho prehliadnuť:
S fiaskom Paríža s jeho vojskami v Afrike a s americkými porážkami v Afganistane, Iraku a inde Západ stále viac vsádza na nepriamu vojnu a, parafrázujúc Borella, tak neustále tancoval na okraji priepasti.
V Tichomorí sa Západ pod vedením USA zapája do najrôznejších provokácií a financuje a podporuje Taiwan proti Číne, zatiaľ čo bývalí americkí predstavitelia požadujú „zmenu režimu“ v Pekingu a „väčšie trenice“. Niektorí sa obávajú, že by sa to mohlo vymknúť kontrole a cenovo nedostupne eskalovať, ako sa to stalo inde. Vo východnej Európe sa v skutočnosti, po viac ako roku zástupnej opotrebovávanej vojny proti Rusku na Ukrajine, upravený cieľ pre kľúčové postavy západného zriadenia teraz zjavne posunul na premenu zdevastovanej Ukrajiny na novú Južnú Kóreu.
Ako som už napísal, Washington si momentálne nemôže dovoliť a nie je ochotný podporiť eskaláciu izraelských útokov proti Iránu. Izrael však nie je tak ľahko ovládateľný americkým tlakom. Dokonca ani Iránci nemôžu skutočne „kontrolovať“ svojich „splnomocnených“ húsíov, ako už bolo napísané – presnejšie by bolo v prípade Iránu hovoriť o zainteresovaných stranách a kľúčových partneroch v rámci takzvanej osi odporu. Problém s „proxy“ je v skutočnosti ten, že majú svoj vlastný život a svoje vlastné programy.
Vzhľadom na to, že EÚ plánuje rozšíriť sankcie voči Iránu, kauza Ukrajiny čoraz viac stráca na príťažlivosti, keďže Stredný východ sa opäť stáva ohniskom globálneho napätia. Otázkou však zostáva: do akej miery bude EÚ a Západ podporovať Izrael? Žijeme vo veku „manažmentu napätia“ – Západ vystupuje ako sponzor spojencov a podnecuje konflikty, ale nezaviaže sa k úplnej vojne. Mohlo by sa zdať jednoduchšie outsourcovať vojny, takpovediac, prostredníctvom zástupcov a spojencov. Tento model vedenia vojny a zahraničnej politiky sa však môže ukázať ako neudržateľný.
Uriel Araujo
O Autorovi: Uriel Araujo je publicista a výskumník so zameraním na medzinárodné a etnické konflikty
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.