Dnešný deň je tak veľmi smutný a bohatý na úmrtia (spevák Dušan Grúň, herečka Hana Brejchová, architekt Ján Bahna, spoluzakladateľ denníka Sme Jozef Weiss, mediálny mág Fedor Flašík…), že pokojne môžeme povedať, že zubatá mala žatvu. No popri tom nesmieme zabudnúť na jedno významné výročie: presne pred 300 rokmi, 22. apríla 1724, sa narodil jeden z najväčších mysliteľov všetkých čias, nemecký filozof Immanuel Kant. Jeho život nie je bohatý na udalosti. Celý život neopustil rodný Königsberg, dnešný Kaliningrad, a vyznačoval sa železnou sebadisciplínou. Jeho rozvrh dňa bol taký presný, že ľudia si mohli podľa neho naprávať hodinky. Vstával ráno o piatej a ihneď začínal pracovať. Od siedmej do deviatej prednášal na univerzite. Následne sa venoval písaniu vedeckých prác. O jednej obedoval, no ani pri jedle nestrácal čas a prijímal návštevy. O pol štvrtej vyrážal so svojím sluhom na prechádzku k lipovej aleji (dnes nazývanej Filozofická cesta), ktorú absolvoval za každého počasia. Po návrate domov sa opäť zahĺbil do štúdia a o desiatej večer si líhal spať. Paradoxné je, že popri metafyzike, logike, morálnej filozofii a antropológii prednášal aj zemepis, hoci nikdy nikde nebol. O svete rozprával tak nadšene, pútavo a vtipne, akoby to všetko prežil. Vďaka tomu bol jedným z najvyhľadávanejších rečníkov.
Na tomto mieste sa však nebudeme sústreďovať na jeho život, ani na jeho prelomové diela z oblasti poznávania či kozmológie. Pripomenieme si jeho úsilie o „večný mier“, sen mnohých idealistov od Danteho cez Komenského až po Saint-Simona. Je potrebné vedieť, že tento pojem vznikol pôvodne ako pejoratívny. Je odvodený od satirického nápisu nad cintorínom, ktorý sa objavil na vývesnom štíte jedného holandského hostinca a z ktorého si robil posmešky okrem iných aj G. W. Leibniz. Kant si však tento pojem osvojil a používal ho v pozitívnom zmysle slova. Učil, že „najväčšie zlo, ktoré dolieha na civilizované národy, pochádza z vojny, a to nielen od tej, ktorá prebieha, ale aj zo stále trvajúcej a neprestajne sa znásobujúcej prípravy na budúcu“. Na zabezpečenie trvalého mieru navrhoval založenie federácie slobodných štátov založenej na svetoobčianskom práve. Túto ideu si mnohí mýlia s vytvorením svetového štátu. Nič nebolo Kantovmu uvažovaniu vzdialenejšie. Svetový štát považoval za hrozbu tyranie. Usiloval sa však zviazať nezávislé štáty spoločnými rovnocennými pravidlami, ktoré by zamedzili vojne. Okrem iného sformuloval aj zásadu nezasahovania do vnútorných záležitostí iného štátu, svetový obchod podmienil zákazom zadlžovania sa a navrhoval rozpustenie stálych armád.
V dnešný deň treba o to viac pripomínať, že mier môže garantovať len medzinárodná bezpečnostná architektúra založená na rovnoprávnosti a spravodlivosti. Starý systém je rozbitý a nový sa rodí opäť v krvi. Je však nehorázne, ak sa priority ľudí postavia na hlavu, ak mimovládky vyberú od občanov na zbrane niekoľkokrát viac ako povedzme na Ligu proti rakovine. Dnes si zároveň pripomíname Deň Zeme, ktorý v našich končinách oslavujeme naozaj infantilne: sadením stromčekov. Je zvrátené, ak takýmto „ochrancom“ životného prostredia prekážajú autá, ale neprekážajú im vojny, ak im vadia jadrové elektrárne, ale nevadia im jadrové zbrane. Takto schizofrenicky sa dnes napríklad prezentovala poslankyňa za SaS Vladimíra Marcinková (ktorej premena na jednu z najmilitantnejších slovenských političiek ma úprimne desí), ktorá sa vytešuje zo sadenia stromčekov a na druhej strane demagogicky až fanaticky víta snahu Poľska o rozmiestnenie jadrových zbraní v strednej Európe.
Práve dnes zverejnil prestížny Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI) výročnú správu o stave globálneho zbrojenia. Vyplýva z nej, že vojenské výdavky dosiahli rekordnú úroveň a presiahli 2,44 bilióna dolárov, čo je nárast o takmer 7 percent oproti predchádzajúcemu roku. Ďalší údaj by mali pozorne počúvať všetci progresívci a extrémni centristi, ktorí sa stavajú do pózy environmentálne zodpovedných ľudí, a pritom podporujú všetky imperiálne vojny súčasnosti. K najväčším spotrebiteľom palív na svete patria armády, ktoré vyprodukujú 5,5 % svetových emisií, pričom používanie chemických látok v okolí vojenských základní znečisťuje pôdu na celé generácie. Inými slovami, Zem ohrozujú najmä náklady na vojny a vojenské výdavky. Ako zdôrazňuje organizácia Zjednotení za mier, „zníženie vojenských výdavkov je nevyhnutným prvým krokom a najlepšou príležitosťou na budovanie mieru a vytvorenie udržateľného sveta s dôstojným životom pre všetkých“. Odkaz Immanuela Kanta nás k tomu všetkých zaväzuje.
V Kaliningrade sa dodnes zachovala pekná tradícia. Do Kantovho mauzólea a k jeho hrobke dnes mnohí novomanželia prinášajú kvety. Snáď ako prosbu o večný mier k svojmu patrónovi. Kant nás vyzýval, aby sme spory riešili mierovou cestou. Niektoré z jeho myšlienok sme boli schopní aspoň čiastočne naplniť, k iným sa ešte len približujeme. Dúfajme, že je to spôsobené našou nedostatočnou vyspelosťou a snáď i veľmi chabou uvedomelosťou. Konštatujem, že sme stále nedosiahli tú budúcnosť, do ktorej Immanuel Kant mienil zasadiť svoj projekt.
Zdroj: FB profil Eduard Chmelár
pozn.: príspevok pán Chmelár napísal včera
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.