Súdna rada odvolala svojho predsedu Jána Mazáka. Už bolo načase. Mazák sa tri roky správal ako politický komisár a pravá ruka ministerky spravodlivosti Kolíkovej. Praktiky, ktoré tento bývalý komunista zaviedol proti svojim kritikom, môžeme pokojne nazvať ako eštébácke.
Mazák v utorok predviedol pozoruhodnú obrannú taktiku. Z rokovania rady ušiel. Keď ho odvolali, oznámil, že podá sťažnosť na Ústavný súd pre porušenie jeho práv, lebo sa nemohol obhajovať.
Logika ako v materskej škole…
Mazák je už dlhšie presvedčený, že snahy o jeho odvolanie mali politický motív. A dosť pri tom zavádza.
Politický motív mal predovšetkým jeho nástup do Súdnej rady. A jeho následné zvolenie za predsedu rady (rok 2020).
Bola to čisto politická akcia. Ministerka spravodlivosti Kolíková po voľbách 2020 vyzvala časť členov Súdnej rady, aby odišli, lebo nemajú dôveru vlády. Parlamentná väčšina následne poslala do rady Mazáka a jeho ľudí. Tí ako prvé žiadali odvolať predsedníčku Súdnej rady Praženkovú.
Nakoniec to nebolo treba. Šéfka rady sa v júni 2020 vzdala funkcie. S vysvetlením, že po voľbách zjavne nemá podporu väčšiny.
Novým predsedom Súdnej rady sa stal Ján Mazák – presne podľa želaní ministerky Kolíkovej. Mal na to skvelé politické predpoklady. Vždy bol zvyknutý slúžiť moci. Tej moci, ktorá bola v móde. Do roku 1989 bol Mazák komunista. Potom sa presadil v Dzurindovej vláde. Neskôr bol poradcom prezidenta Kisku (ktorý si vybral Kolíkovú do strany Za ľudí). Popri tom bol aj jeho advokát. Keď sa ukázalo, že Kiska lacno kúpil od realitných špekulantov kradnuté tatranské pozemky, Mazák vysvetľoval, že Kiska je vlastne obeť…
Mazákova misia v Súdnej rade nebola odborná, ale tvrdo politická. Mal podporovať justičný klan okolo Kolíkovej, Lipšica, Záleskej a Klimenta. A potláčať tých, ktorí sa k tejto aktivistickej skupine nepridali.
Mazák si politické úlohy plnil vzorne. Sudcovia, ktorí pokľakli pred Lipšicovou špeciálnou prokuratúrou a praktikami NAKA, boli pod ochranou. Tí druhí, ktorí sa ozvali s kritickými výhradami, končili na čiernych zoznamoch. Sudcu Šamka, ktorý verejne kritizoval sporné razie NAKA a čurillovcov, Mazák napomenul a žiadal, aby sa zdržal ďalšej kritiky.
Keď Kolíková v rámci pandemických manévrov rozbehla demoláciu základných práv a slobôd (obmedzenie pohybu, mimoriadne právomoci pre vládu, očkovacia segregácia), Mazák ako šéf Súdnej rady asistoval. Presadil, aby sa sudcovi Daliborovi Miľanovi pozastavil výkon funkcie sudcu. Dôvod: sudca Miľan odmietal pojednávať s rúškom na nose. Za tento priestupok ho nečakala pokuta, ale mimoriadne prísny trest – odstavenie od výkonu funkcie sudcu.
Mala to byť výstraha pre ostatných. Rok 2021 bol predsa rokom bezvýhradnej poslušnosti. Kto sa nepodvolil (ako dobytok) „autoritám“ typu Kolíková, Mikas či Matovič, ten bol príkladne potrestaný. Aj vďaka inkvizičnej nadpráci ľudí ako Mazák.
Pri kauzách spriaznených, aktivistických sudcov sa zas z inkvizítora Mazáka stal advokát. Videli sme to pri sudkyni Pamele Záleskej a novinárke Monike Tódovej (2023). Súdna rada žiadala vysvetlenie. Pochopiteľne. Ak má aktivistická sudkyňa blízky vzťah s aktivistickou novinárkou, žiada si to debatu o možnom konflikte záujmov. Hlavne ak sudkyňa rozhodovala vo všetkých kauzách podľa šablón Denníka N. Mazák bol kategoricky proti. Odmietal akúkoľvek diskusiu.
Neuspel. Časť Súdnej rady už mala Mazáka a jeho policajných praktík plné zuby.
Keď Mazák videl, že v Súdnej rade stráca zvyšky podpory, pritvrdil. Policajné praktiky rozšíril na eštébácke… Kritických sudcov začal lustrovať. Špeciálnu prokuratúru a NAKA žiadal o informácie o tých sudcoch, ktorí voči nemu vystupovali kriticky.
Sudcu Šamka dokonca Mazák lustroval na dva pokusy. Najskôr chcel informácie od špeciálnej prokuratúry. Keď mu odpísali, že o Šamkových prípadoch nijaké informácie nemajú, Mazák to nevzdal. Obrátil sa na políciu. Na takýto postup pritom nemal mandát od Súdnej rady.
Lustračnú bitku Mazák prehral. Sudcovia sa nenechali zastrašiť. Naopak, žiadali jeho odvolanie. Niektorí upozorňovali aj na možnú trestnoprávnu rovinu Mazákových lustračných pokusov – zneužívanie právomoci.
Vzbura sudcov proti Mazákovi nebola primárne politická. Vyzeralo to opačne – ako stavovská vzbura proti politicky dosadenému vedeniu Súdnej rady. V decembri 2023 ešte Mazák pokus o odvolanie prežil. O jeden hlas. V apríli 2024 už nie.
Pri odvolávaní Mazáka sme opäť sledovali starú chorobu slovenskej justície: dvojaký meter. A nakoniec aj pokrytectvo. Keď po voľbách 2020 Kolíková prevalcovala Súdnu radu a presadila si výmenu vedenia s Mazákom ako zástupcom novej vládnej moci, médiá boli ticho.
Keď po voľbách 2023 Súdna rada odvolala politického komisára Mazáka pre podozrenia z policajných praktík proti Súdnej rade, médiá v tom vidia neprijateľné politické zásahy do nezávislosti sudcov.
Mazák – politicky dosadený Mazák – v tom dokonca vidí porušenie svojich základných práv.
A vidí to veľmi zle. Po tom všetkom, čo tu predvádzal, môžeme Mazákovi pripomenúť akurát tak jedno právo – právo nevypovedať.
Dag Daniš / Denník Štandard
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.