Stáva sa Nemecko závislým od Číny? Najmocnejší národ Európy sa stále viac spolieha na Peking.
Čínsky prezident Si Ťin-pching víta nemeckého kancelára Olafa Scholza vo východnej sále Veľkej ľudovej sály v Pekingu, Čína, 4. novembra 2022. EPA-EFE/KAY NIETFELD
S HDP presahujúcim 4 bilióny dolárov sa Nemecko môže pochváliť jednou z najväčších ekonomík na svete. Je to nepochybne najmocnejšia krajina v Európe. Čo spôsobuje, že jeho závislosť od Číny je taká znepokojujúca.
Podľa najnovšieho China Index, iniciatívy spustenej Doublethink Lab, mimovládnou organizáciou (MVO), ktorá sa venuje výskumu negatívnych dopadov autoritárstva, má Čína má Nemecko pevné v hrsti.
V skutočnosti je zo všetkých analyzovaných európskych krajín Nemecko najviac ovplyvnené Pekingom.
V extrémnom prípade sa hodnotenie indexu vypočítava sčítaním štandardizovaných odpovedí na 99 indikátorov, z ktorých každý skúma zreteľný výskyt vplyvu Číny. Tieto indikátory sú rovnomerne rozdelené do deviatich oblastí: médiá, akademická obec, hospodárstvo, spoločnosť, armáda, technológia, presadzovanie práva, miestna politika a zahraničná politika.
Z 82 krajín uvedených v správe je Nemecko na 6. mieste v klastri ideológie, ktorý zahŕňa akademickú obec, médiá a spoločnosť. To, ako naznačuje správa, naznačuje zámerné úsilie Komunistickej strany Číny (ČKS) ovplyvňovať dôležité segmenty nemeckej spoločnosti.
Hoci nemecký minister školstva hovoril o potrebe obmedziť vplyv Číny, v celej Európe stále funguje 19 Konfuciových inštitútov.
Pre nezasvätených, hoci sú tieto inštitúty predávané ako centrá kultúrnej výmeny, sú obsadené ČKS a v podstate fungujú ako trójske kone pre čínsku vládu, čo jej umožňuje vykonávať hanebnú formu mäkkej sily.
Navyše, ako zdôraznil výskumník a spisovateľ David Missal, spolupráci nemeckých výskumných inštitúcií s ich čínskymi náprotivkami chýba akýkoľvek druh transparentnosti. Keď boli požiadaní o zverejnenie informácií o ich prepojení s čínskymi inštitúciami, zaviazali k tomu sa iba tri z 55 nemeckých výskumných ústavov a univerzít. Hlavným dôvodom tohto nedostatku transparentnosti, ako uvádza Missal, je absencia zákonných povinností pre univerzity a výskumné ústavy zverejňovať informácie o ich spolupráci so subjektmi z autoritárskych krajín.
Pokiaľ ide o predpisy, Nemecko nemá špecifické zákony upravujúce akademickú spoluprácu so subjektmi v Číne alebo iných autoritatívnych štátoch.
„No a čo,“ povedia niektorí, „koho zaujíma, aby partia výskumníkov spolupracovala a publikovala spolu niekoľko článkov?“
Toto je naivný pohľad na intímny vzťah medzi nemeckými a čínskymi akademikmi.
Ako vo svojom príspevku zdôraznil Missal, nemecké výskumné inštitúcie sa zapojili do spolupráce s mnohými čínskymi subjektmi, ktoré ASPI China Defence University Tracker označil za vysoko alebo veľmi vysoko rizikové. Šokujúce je, že zo 784 analyzovaných výskumných prepojení bolo 90 s čínskymi inštitúciami označenými ako vysokorizikové, zatiaľ čo 127 bolo označených ako veľmi vysokorizikové.
Okrem toho bolo nadviazaných 40 spojení s univerzitami patriacimi do skupiny „Sedem synov národnej obrany“, ktorá je zbierkou verejných univerzít spojených s Ministerstvom priemyslu a informačných technológií Číny. „Sedem synov“ udržiava silné vedecké väzby s Ľudovou oslobodzovacou armádou (PLA).
Okrem toho, varoval Missal, v poslednom čase sa vyskytlo najmenej 141 prípadov, keď nemecké inštitúcie spolupracovali so subjektmi spojenými s ČKS zapojenými do ekonomickej špionáže alebo neetického správania. Oblasti spolupráce sa evidentne zameriavajú na strategicky dôležité oblasti vrátane počítačových vied, ekonómie, aerodynamiky, medicíny, mechaniky tekutín, chémie, fyziky, matematiky, strojárstva a materiálových vied.
V spomínanom čínskom indexe je Nemecko na 6. mieste (z 82 krajín) v akademickej oblasti, čo odráža významné prepojenia medzi nemeckými univerzitami a čínskymi výskumnými inštitúciami v kritických technologických a vojenských oblastiach.
ČKS tiež využíva nemecké médiá na utkanie veľmi zvláštnej siete. Je to tak už roky. DW, nemecká obdoba World Service, diskutovala o náraste mediálneho obsahu sponzorovaného Pekingom, ktorý zdieľajú nemecké spravodajské zdroje. Zdá sa, že Čína využíva nemecké médiá na presadzovanie svojej vlastnej agendy. Presnejšie povedané, podporovať priaznivý obraz ČKS a čínskeho vplyvu.
Celkom vtipne, v septembri minulého roku Global Times, známy hovorca ČKS, pomohli zorganizovať čínsko-nemecké mediálne fórum. V Pekingu sa zástupcovia médií z oboch krajín zapojili do diskusií o rôznych témach vrátane potreby boja proti dezinformáciám. Pamätajte, že toto je rovnaký výstup, ktorý navrhol, aby sa Covid objavil v Spojených štátoch predtým, ako sa objavil vo Wu-chane. Global Times podľa analýzy amerického ministerstva zahraničia vyniká vo vytváraní a šírení dezinformácií.
Je smutné, že ako narkoman závislý na silnej droge sa zdá, že Nemecko je závislé – príliš závislé – na podpore Číny. V súčasnosti Nemecko tvrdo pracuje na tom, aby sa oddelilo od ďalšieho kontroverzného hráča, Ruska. S Čínou sa to však nepodarí – každopádne nie bez veľkého množstva bolesti.
V januári tohto roku zverejnila Deutsche Bundesbank, centrálna banka Nemecka a najväčšia centrálna banka v Európe, správu, ktorá dokazuje práve túto skutočnosť. Nemecko je hlboko investované v Číne a naopak. Peking v podstate kontroluje najdôležitejší nemecký prístav, ktorý sa nachádza v Hamburgu.
Okrem toho by oddelenie od druhej najväčšej svetovej ekonomiky otriaslo odvetviami ako automobilový priemysel, strojárstvo, elektronika a elektrotechnika, pretože všetky štyri sa výrazne spoliehajú na čínsky dopyt.
Okrem toho väčšia skupina nemeckých spoločností priamo alebo nepriamo závisí od kritických medzivstupov z Číny. Patria sem batérie, zariadenia na skladovanie energie a určité suroviny, ako sú napríklad vzácne zeminy.
Ak by došlo k prerušeniu dodávok týchto vstupov, podľa správy by Nemecko mohlo čeliť značným výrobným stratám. Je neuveriteľné, že zhruba polovica firiem výrobného sektora v Nemecku priamo alebo nepriamo získava kritické medzivstupy z Číny.
Inými slovami, prerušenie vzťahov s Čínou by pravdepodobne zrazilo Nemecko na kolená. Nemecká kancelárka tento fakt nestráca. Keď toto píšem, Olaf Scholz pripravuje trojdňovú návštevu Pekingu. Jeho cieľ je jednoduchý: ďalej upevniť už aj tak všemocné puto s Čínou.
Ďakujeme, že ste nášimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.