V sobotu v noci, najneskôr v nedeľu ráno bude jasné, či sa stane prezidentom Peter Pellegrini alebo Ivan Korčok. Nech to dopadne akokoľvek, nebude to koniec sveta, ba dokonca ani koniec Slovenska.
Niektorí sa možno hneváte už po prečítaní druhej vety prvého odseku, napriek tomu dúfam, že si prečítate aj nasledujúce riadky.
Z viacerých dôvodov sa domnievam, že lepším prezidentom by bol Peter Pellegrini. Ak však väčšina ľudí zvolí Ivana Korčoka, nebudem z toho zúfalý. Možno niekedy bude vhodná príležitosť na to, aby som vysvetlil, prečo si myslím, že lepšou hlavou štátu by bol predseda Hlasu, tento status je však o niečom inom.
Nielen prezidentské voľby, ale aj voľby parlamentné sú na Slovensku príliš často ovplyvnené atmosférou strachu, až hrôzy z prípadného víťazstva druhej strany. Atmosféru strachu, hrôzy a všeobecného ohrozenia vytvárajú politici celého spektra aj médiá všetkých ideologických odtieňov a prúdov. V závislosti od toho, komu fandia a aké médiá čítajú, počúvajú, pozerajú a aké kanály na sociálnych sieťach sledujú, podliehajú atmosfére strachu z výsledkov volieb aj bežní konzumenti verejného diškurzu, teda radoví voliči.
Strach či hrôza z toho, že vyhrá opačná strana, sú natoľko veľké, až sa to prejavuje extrémne vybičovanými emóciami a nepriateľstvom. Samozrejme, politika je vždy spojená s emóciami a rovnako je samozrejmé, že väčšina ľudí si praje, aby vyhral ten politik alebo sa presadil taký názor, ktorému drukujú, respektíve ktorí zastávajú. Avšak aktuálne emócie spojené s politikou nie sú zdravé a sú aj škodlivé.
Preto je namieste položiť si zopár otázok. Je naozaj dôvod na to, aby sme sa nechali ovplyvňovať atmosférou strachu a žili v hrôze pri pomyslení na to, že nevyhrá nami preferovaný kandidát? Naozaj bude tak zle, až sa život stane neúnosným? Naozaj platia reči politikov a médií o tom, že ten alebo onen je „absolútne zlo“? Naozaj stojí za to investovať toľko emocionálnej energie do politiky a volieb?
Tým nechcem povedať, že napríklad šialencov režim nebol na prd. Bol úplne na hovno a je dobré, že sa skončil. Takisto je dobré, že Progresívne Slovensko nezostavilo vládu. Nie preto, lebo by nemali právo na svoje progresívne názory, ale preto, lebo ich chcú presadzovať netolerantným spôsobom a prostriedkami trestného práva či štátom sponzorovaného popierania očividných biologických faktov. Viď ich volebný program.
Na druhej strane je potrebné uvedomiť si, že nech vyhrá voľby (parlamentné, prezidentské, eurovoľby…) ktokoľvek, neprestaneme byť demokratickou republikou. S dôrazom na slovo republika. Máme dostatok inštitúcií, prostredníctvom ktorých sa môžeme brániť tyranii väčšiny alebo svojvôli hlavy štátu. Republikánske inštitúcie sú zárukou toho, že z víťazstva opačnej strany nemusíme mať strach alebo hrôzu.
Domnievam sa, že rozosievanie strachu je súčasťou premyslenej manipulácie. Čím väčšmi sa bojíme, tým viac sa primykáme k politikom, ktorým z nejakého dôvodu dôverujeme, a k médiám, ktoré z nejakého dôvodu považujeme za hodné našej pozornosti. To znamená, že čím viac sa bojíme, o to majú väčšiu istotu politici a médiá, že ich budeme voliť, čítať, počúvať a tak ďalej a tak podobne a to zase znamená, že politici majú istotu udržania sa pri moci alebo aspoň v laviciach parlamentnej opozície a médiá istotu príjmov z reklamy, predplatného a sponzorských darov.
Čím menej sa necháme ovplyvniť atmosférou strachu, o to viac budeme nezávislí tak od politikov, ako aj od médií. Na dosiahnutie tohto typu slobody si však musíme uvedomiť, že nami manipuluje nielen druhá strana, ale aj tí, ktorým z nejakého dôvodu veríme. Proste to je súčasť hry a my sa musíme naučiť túto hru čítať.
A preto celkom na záver dodávam, že dúfam vo víťazstvo Petra Pellegriniho, ale ak uspeje Ivan Korčok, celkom slobodne ho budem mať na háku a nebudem sa ničoho báť.
Zdroj: FB Profil Datel.sk
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.