Bude budúci pápež Maďar?

Bude budúci pápež Maďar? Určite existujú dobré dôvody domnievať sa, že bude Európanom.

Pápež František má 87 rokov. Po dvoch operáciách za posledné tri roky, niekoľkých lekárskych návštevách (niektoré zverejnené, iné nie) a zrušení cesty do Dubaja na COP 28 z dôvodu bronchitídy sa zdravie pápeža stalo ústredným záujmom na najvyššej úrovni. úrovne Cirkvi.

Pápežov zdravotný stav nevyhnutne vytvára špekulácie o tom, ako bude vyzerať ďalšie konkláve a kto by mohol byť nástupcom pápeža Františka.

Bude Európanom?

Po mnohých storočiach talianskych a dvoch netalianskych, ale európskych pápežov si kardináli po prvý raz vybrali pápeža z Latinskej Ameriky. Boli tam napríklad pápeži z afrického kontinentu alebo Ázie, ale nikdy nie z Latinskej Ameriky.

Zvolenie pápeža Františka prinieslo do srdca Cirkvi kontinent, ktorý sa túžil oslobodiť od svojej koloniálnej minulosti a v konečnom dôsledku chcel prekonať pocit podriadenosti európskemu kontinentu.

Významnými inováciami latinskoamerického kontinentu v teologickej oblasti sú odvodeniny západného filozofického myslenia. Slávna, či neslávne známa teológia oslobodenia preberá marxistické kategórie priamo z európskych univerzít vo Francúzsku a Nemecku, kam chodili študovať zakladatelia týchto prúdov ako Gustavo Gutierrez alebo Leonardo Boff.

Môže po jedenástich rokoch pontifikátu pápeža Františka nájsť európsky kontinent nový impulz v rámci katolíckej cirkvi?

Pozrime sa na čísla. Pápež František zvolal za jedenásť rokov deväť konzistórií na vytvorenie nových kardinálov, koľko ich za 27 rokov pontifikátu zvolal Ján Pavol II.

Pápež František vytvoril 142 kardinálov, z ktorých 113 môže voliť v konkláve – pápeža môžu voliť len kardináli do 80 rokov.

Červené klobúky vytvorené pápežom Františkom pochádzajú zo 70 rôznych národov, z ktorých 22 nikdy predtým nemalo kardinála.

Ak by sme dnes vstúpili do konkláve, bolo by tam 94 kardinálov voličov vytvorených pápežom Františkom v porovnaní s 27, ktoré vytvoril Benedikt XVI. a ôsmimi, ktoré vytvoril Ján Pavol II. Na zvolenie pápeža by bol potrebný blok 86 hlasov (dve tretiny zhromaždenia). Kardináli, ktorých dosadil pápež František, tvoria viac ako dve tretiny.

Čísla naznačujú oveľa pestrejšie kolégium kardinálov ako v minulosti; územná zložka musí ustúpiť rôznym úvahám.

Európska zložka je stále významná. Aj keď je to menej ako predtým, Európa je stále najviac zastúpeným kontinentom medzi hlavnými voličmi s 52 voličmi.

Druhá v tomto rebríčku je neuveriteľne Ázia s 22 voličmi. Severná Amerika má 17 kardinálov, ako Afrika, zatiaľ čo Stredná Amerika má štyroch a Južná Amerika 14.

Do konca roka 2024 stratí právo voliť v konkláve ďalších desať kardinálov. Ak by teda pápež František nezvolal na konci roka nové konzistórium, klesol by opäť pod hranicu 120 kardinálov voličov, ktorú stanovil Pavol VI. Toto nebolo nikdy zrušené.

V snahe zistiť, čo sa môže stať, sa človek ocitne v zradnom teréne s neustále sa meniacimi konfiguráciami.

Veci sú ešte nepredvídateľnejšie, pretože pápež František len zriedka zvolával konzistóriá, aby diskutovali o všeobecných otázkach (urobil tak v rokoch 2014, 2015 a 2022).

V dôsledku toho sa kardináli, hoci sa to môže zdať neuveriteľné, nepoznajú. A v konkláve osobná znalosť kandidáta ovplyvňuje výber veľmi významným spôsobom.

To znamená, že kardináli sa nebudú cítiť povinní voliť pápeža s podobným profilom ako má pápež František. Po prvej Latinskej Amerike bude asi nepríjemné mať opäť pápeža, ktorý pochádza z rovnakého kontinentu.

Existuje však možnosť európskeho pápeža? Vo všeobecnosti je odpoveď áno, a to z niekoľkých dôvodov.

Prvým je, že sa hovorí o potrebe pápežského zákonodarcu, ktorý by nahradil pápeža Františka, a európski kardináli by priniesli právne a sociálne zmýšľanie, ktoré by umožnilo „vrátiť poriadok“ do niektorých administratívnych záležitostí.

Jedným z kandidátov, na ktorých si každý myslí, je Péter Erdő, arcibiskup z Ostrihomu-Budapešti, odborný kanonista a skutočne človek oboznámený s inštitúciami.

Jeho hviezda zažiarila pred dvoma rokmi počas Medzinárodného eucharistického kongresu v Budapešti. Chcel upriamiť pozornosť na Európu, pretože bol dve funkčné obdobia predsedom Rady biskupských konferencií Európy.

Druhým dôvodom, prečo by bol európsky pápež možný, je to, že európski kardináli sú „naturalizovaní“ v misijných krajinách.

Jedným z nich je kardinál Cristobal Lopez, arcibiskup z Rabatu v Maroku. Španiel, naturalizovaný Paraguajčan počas rokov svojej misie v Latinskej Amerike, kardinál Lopez má profil ako „evanjelizátor“. Je vysoko charizmatický a schopný priniesť inštitucionálne povedomie, ktoré sa veľmi dobre rozvinul počas rokov, keď bol arcibiskupom v Maroku a pravidelne sa stretával s moslimským kráľom.

Tretím dôvodom, prečo by bol európsky pápež možný, je to, že po skúsenostiach z Latinskej Ameriky by sa kardináli chceli vrátiť k usporiadanejšiemu štýlu vlády a európski pápeži to už predtým garantovali.

Treba povedať, že dezorganizáciu alebo, inak povedané, autoritárstvo, s ktorým pápež František operoval – zákonodarstvo mimoriadnymi dokumentmi, ako je takzvané motu proprio – možno pripísať aj tomu, že pápež František je jezuita.

Aj keď to môže byť len predsudok, môže to byť rozhodujúci predsudok pre nezvolenie pápeža kardinála Jeana-Clauda Hollericha, luxemburského arcibiskupa, podpredsedu Rady biskupských konferencií Európy a bývalého predsedu Komisie biskupských konferencií Európska únia. Jeho vymenovanie by riskovalo replikáciu Francisovho modelu vládnutia.

Štvrtým dôvodom, prečo očakávať európskeho pápeža, je jednoducho kolektívna reakcia, ako keby odrazu, na pápeža Františka. Pri voľbe Františka mali severoamerickí kardináli a potom tí, ktorí pôsobili v Rímskej kúrii, rozhodujúci vplyv na presun hlasov potrebných na zaručenie jeho zvolenia.

Severoameričania by sa mohli pozrieť do Európy práve preto, že chcú diskontinuitu od tohto pontifikátu.

Stojí za zmienku, že minulý mesiac bol vydaný dokument Demos II – odkazujúci na prvý dokument Demos o situácii Cirkvi. Tá vyšla v roku 2022 a jej autorom bol kardinál George Pell, aj keď to bolo odhalené až po smrti austrálskeho kardinála 10. januára 2023.

Zdá sa, že Demos II zjavne pochádza z anglosaského sveta a kritizuje súčasný pontifikát (za jeho štýl vlády a riadenie doktrinálnych otázok v praxi). Aj to by mohlo zvýhodniť európskeho kandidáta.

Vzdelaný odhad by naznačoval, že budúci pápež bude Európan. Toto je však zatiaľ len kvalifikovaný odhad.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2024/03/will-the-next-pope-be-hungarian-there-are-certainly-good-reasons-to-think-he-will-be-european/