Všetci prokurátori zrušeného Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR, ktorí sa húfne sťažujú v progresívnych šerblíkoch na svoje nové zaradenie, sa správajú ako malé deti. Všetci mohli požiadať o preradenie na krajské prokuratúry, ak chceli pracovať na nových trestných prípadoch. Ak sa rozhodli ostať na Generálnej prokuratúre SR, museli počítať s dvoma dôsledkami.
Po prvé, prokurátori generálnej prokuratúry spravidla nevykonávajú dozor v trestných veciach, aj keď vo výnimočných prípadoch to robiť, samozrejme, môžu. Primárnou úlohou generálnej prokuratúry je vykonávať dohľad nad činnosťou podriadených prokuratúr. To znamená, že aj prokurátori GP SR zaradení na trestnom úseku vykonávajú dohľad nad činnosťou prokurátorov najmä krajských prokuratúr, vybavujú sťažnosti proti ich rozhodnutiam a podobne alebo posudzujú, či boli splnené podmienky na uzavretie dohody o vine a treste a tak ďalej a tak podobne. Takže aj zaradenie na trestný odbor by plačúcim jedincom nezaručoval, že budú vykonávať priamy dozor v novo napadnutých trestných veciach.
Po druhé, nikdy nebolo reálne, aby všetci odchádzajúci špeciálni prokurátori (cca. 30 ks) boli zaradení na trestný úsek, pretože jednoducho by ich tam bol nadbytok a nemali by okrem špárania sa v nose čo robiť. Preto je pochopiteľné, že niektorí museli byť zaradení na iné úseky. Správny, väzenský, legislatívny a podobne.
V tomto kontexte je priam neuveriteľné, že Michal Šúrek, ako sám tvrdí, ani nevedel o existencii väzenského úseku Generálnej prokuratúry SR. Hádam neexistuje veľavravnejšie vysvedčenie odbornosti tohto pána, ako sú jeho vlastné slová. Zrejme aj posledný čakateľ na prokuratúre vie, že celá sústava prokuratúr SR vykonáva dozor aj nad zákonnosťou výkonu podmienok väzby a trestu odňatia slobody. A možno Michal Šúrek zase až taký negramotný nie je, ako predstiera, len sa spolieha na to, že veci neznalá verejnosť mu skočí na lep a bude o to hlasnejšie pokrikovať na protestoch organizovaných progresívnou opozíciou.
Mimochodom, práca na legislatívnom úseku prokuratúry, na správnom útvare, ale aj na spomínanom väzenskom referáte je z pohľadu dohľadu nad zákonnosťou rovnako dôležitá ako práca na trestnom odbore. Napríklad Matovičov Himmler Lipšic sa bude môcť blysnúť na odbore legislatívy, stratégie a ústavného práva pri zabezpečovaní vyjadrení Generálnej prokuratúry SR ku konaniam pred Ústavným súdom SR alebo pripravovať podklady k návrhom zákonov alebo podieľať sa na analytickej činnosti v oblasti vývoja trendov rôznych typov kriminality.
Inak, keď už je reč o Lipšicovi, vôbec nie je prekvapujúce, že generálny prokurátor ho nechce na trestnom úseku, keďže ide o najukecanejšieho prokurátora v nielen v slovenských a česko-slovenských, ale aj rakúsko-uhorských dejinách. Všetko, čo išlo cez jeho ruky, sa vždy napokon prepieralo v médiách, aj keď z povahy veci je prípravné konanie neverejné.
Nech sú však argumenty plačiek z Lipšicovej prokuratúry akokoľvek hlasné a sugestívne, ich všetky ponosy sú zamerané len na dosiahnutie požadovaného mediálneho a politického efektu. Ak chceli naďalej vykonávať dozor v nových trestných veciach (staré im ostávajú), mali sa pýtať na krajské prokuratúry. Tam by na nich čakalo roboty požehnane. Až tak veľa, že by nemali čas trúsiť po médiách nezmysly ako koza bobky.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.