Akákoľvek skupina ľudí, ktorí sú údajne v slobodnej spoločnosti a ktorí majú svojho vodcu (alebo radu ľudí, ktorí vedú), povereného touto skupinou rozhodovať o spoločných záujmoch skupiny, sa musia spoliehať na svoju vlastnú reguláciu“ nad rámec vlády lídrov, aby prežili.
Toto je nevyhnutné ako kritérium „kontroly a rovnováhy“ pre zdravú spoločnosť.
Vo väčšine demokratických spoločností sa to deje prostredníctvom volebného procesu. Ľudia sa dostávajú k moci a v prípade potreby odnímajú od moci prostredníctvom volieb, t.j. ľudového hlasovania. Ľudia musia pozorne sledovať, čo sa deje v ich komunitách, na miestnej úrovni a v ich národoch na národnej úrovni. A, samozrejme, musia venovať náležitú pozornosť aj globálnemu dianiu. Len tak budú vedieť, koho voliť, aby to najlepšie slúžilo ich komunite.
Takto máme kontrolu, aj keď niekedy nedostatočnú, nad našou vládou. Prostredníctvom volebného procesu máme malú kontrolu nad mimovládnymi organizáciami (MVO). Ale máme kontrolu, opäť do určitej miery, nad spoločenskými normami, morálkou, hodnotami a inými vecami, ktoré môžu odporovať našim vlastným „štandardom komunity“ ako masy, prostredníctvom protestov a iných požiadaviek na zodpovednosť. V tomto ohľade je naša spoločnosť do istej miery držaná pod kontrolou ústavnými požiadavkami národa, ako aj naším osobným tvrdením o tom, čo je „správne“ a čo „nesprávne“.
Ľudské bytosti boli tradične na rovnakej vlne s niektorými z týchto veľmi základných princípov. Napríklad existuje len veľmi málo kultúr, ak vôbec nejaké, ktoré obhajujú vraždu ako základnú zásadu. Veľmi málo, ak vôbec nejaké, obhajuje sexuálne zneužívanie detí alebo fyzické zneužívanie (samozrejme, to, čo určuje jednu z týchto vecí, môže byť skôr subjektívne.)
Bez ohľadu na odľahlé hodnoty, ktoré sú vždy prítomné pri podávaní rozsiahlych vyhlásení (ktoré určite existujú a diskusia o týchto odľahlých hodnotách by si vyžiadala enormný čas a pozornosť), ľudské bytosti zdieľajú mnohé základné princípy „dobrej ľudskosti“.
Ak ich, samozrejme, neodtlačí od týchto základných princípov nejaká vonkajšia sila – skorumpovaná vláda, podvodníci, zlo…Satan. Niektorí povedia, že máme prirodzenú tendenciu obrátiť sa na nemorálne spôsoby (spomeňme si, že Mojžiš na chvíľu vystúpil, aby zozbieral desať prikázaní a čo potom nasledovalo).
Ako už bolo povedané, čo sa stane, keď kultúra vo všeobecnosti zažije v rámci tejto kultúry niečo, čo sa výrazne odchyľuje od týchto zásad? Výskyt takejto odchýlky môže pochádzať priamo od vlády alebo od kolektívu (alebo v našej súčasnej situácii sa zdá, že pochádza od kolektívu, ale v skutočnosti ide o úmyselnú odchýlku vytvorenú agendou.)
Odpoveď na prvú otázku v ideálnych časoch znie: Kultúra na tom nestojí. Dávajú jasne najavo svoju nespokojnosť a búria sa, alebo prinajmenšom nedodržiavajú program. Hovoria: „Zbláznim sa z toho a toto už neznesiem!“
Žiaľ, doba, kedy naša spoločnosť prejavovala takúto samoreguláciu, je už dávno minulosťou. Jeho posledné zvyšky sme videli počas vietnamskej éry v Spojených štátoch – a to len od určitej demografickej skupiny spoločnosti – a určite nie tak úspešne.
Odvtedy sa vláda alebo ktokoľvek, kto stojí za týmto pochodom do zabudnutia, uistil, že takáto „nespokojnosť s politikou“ vládnucej frakcie nebola spochybňovaná, a ak áno, vypočúvanie osoby alebo skupiny je prísne potrestané. Jedným z veľmi šikovných krokov k tejto chytľavej kontrole mysle bolo, že sa všetci prilepili na obrazovku mobilného telefónu. Ako to „oni“ urobili, a nie je to len prirodzený vývoj technológie, to by si vyžadovalo knihu.
Napriek základným dôvodom, prečo sa ako spoločnosť neregulujeme, jednoduchým faktom je, že už neregulujeme. Boli časy, v galaxii ďaleko, ďaleko, keď kultúra stanovila tieto hranice (ak by to bolo slobodné), a hoci sa vládnuca trieda pokúsila prekročiť ich, často zlyhali. Dnes je oveľa pravdepodobnejšie, že hranice sa dajú prekračovať bez toho, aby sa masy čo i len pozreli. Dnes im zobeme z rúk.
Uvediem niekoľko príkladov: Kde je celospoločenské pobúrenie, keď sú ľudia nútení vpichovať si do tela relatívne neznámu látku? Aj keď program uvádzal „dobrý dôvod“ pre takúto vec, kde boli dôkazy za týmto dôvodom? Ak sa objavil nejaký dôkaz, ktorý by bol v rozpore s predstavou, že smrtiaci vírus zabíja svet a vakcína vyvinutá za osem mesiacov je „bezpečná a účinná“, mocnosti to rýchlo potlačili a vyhlásili za „dezinformácie“ a „nebezpečné“.
Kde je to spoločenské pobúrenie, keď tisíce mladých ľudí zrazu hľadajú operáciu a lieky, aby podporili mýtus, ktorý sa „nesprávne identifikovali“ na základe toho, čo sa im hovorí, že je to lož o ich biologickej identite? Kde je to „Som blázon“, keď „autorita“ určí, že oni sú konečnými arbitrami pravdy nad deťmi a ich rodičia môžu jednoducho ísť do pekla?
Kde je to spoločenské pobúrenie, keď nám zrazu povedali, že už nebudeme môcť používať hotovosť, alebo že musíme nosiť digitálny identifikátor, ktorý zásadne zničí akýkoľvek nárok na osobnú autonómiu, nehovoriac o úplnom zničení osobného súkromia? ?
Kde je spoločenské pobúrenie, keď vláda utráca miliardy dolárov na podporu zabíjania ľudských bytostí vo „vojne“ na polceste po celom svete bez iného dôvodu, než aby podporila akékoľvek hanebné a jednostranné ciele, ktoré vláda má?
Kde je to spoločenské pobúrenie, keď sa veľké frakcie nevolených „ľudí“ rozhodnú prevziať vládu nad svetom od vznešených a dobre financovaných inštitúcií, ako sú OSN, WHO, WEF, NATO a lokálne FDA a CDC? ?
Kde je to spoločenské pobúrenie, keď vláda krajiny povolí nelegálne prisťahovalectvo stovkám tisícov ľudí bez akejkoľvek previerky?
Uvádzame len niekoľko príkladov. Tento článok by mal sto strán, keby som pomenoval čo i len polovicu týchto „pohoršení“.
Aký je dôvod, že sa z okien nekričí: „Sme šialení!!“? Existuje mnoho dôvodov, jeden pochádza zo spoločného úsilia tých, ktorí majú moc realizovať takéto úsilie. Ide o vymývanie mozgov spoločnosti, aby bola v súlade.
Prečítajte si tento článok, aby ste získali malý náhľad do tohto úsilia alebo aspoň jednej možnosti, Ghost Words from the Past. Je to ako keby sme boli všetci zhypnotizovaní, a kedykoľvek program aktivuje časť svojho plánu, strieborné kyvadlo sa vysunie a zakýva nám pred očami, sprevádzané upokojujúcim hlasom, ktorý hovorí: „Všetko je v poriadku, toto je dobré pre teba.“
Netreba dodávať, že ten hlas by mohol tiež mrmlať: „Neočkovaní sú zlí, nenávidieť každého, kto šíri dezinformácie, Putin je stelesnený diabol, nenávidieť ho treba z celého srdca.“
Kvôli tomuto druhu podmieňovania, medzi mnohými inými technikami, sme ako spoločnosť stratili takmer všetko kritické myslenie – a v dôsledku toho sa už nemôžeme ako kultúra samoregulovať.
Bez ohľadu na to, aký nelogický je čin, ak si povieme, že je to v poriadku, alebo ak je zarámovaný nejakým konkrétnym spôsobom (ako napríklad formulovať túžbu 10-ročného dieťaťa zmeniť svoje biologické pohlavie ako neodňateľné „právo“). skočíme priamo k plánu programu – zvyčajne bez rozmýšľania. „2+2=5, 2+2=5,“ toto sa nám vnucuje znova a znova a nakoniec tomu uveríme a potom to treba povedať len raz.
Čoskoro to bude „2+2=6“ a opäť väčšina z nás vyhovie a už na to ani nepomyslíme.
Zdroj: https://off-guardian.org/2024/03/09/societal-self-regulation/
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.