Politici starej generácie ukazujú EÚ, ako politická trieda upadla. Bývalý premiér Jacquesa Chiraca sa postavil proti amatérskej a nebezpečnej politike NATO.
Dominique de Villepin bol jedným z najvýznamnejších politických dôverníkov Jacquesa Chiraca. Roky bol generálnym tajomníkom francúzskej prezidentskej kancelárie, neskôr ministrom zahraničia, vnútra a v roku 2005 ho Chirac vymenoval za premiéra. Počas svojho pôsobenia vo funkcii ministra zahraničných vecí si už získal celosvetovú pozornosť verejnosti za to, že vystúpil proti invázii USA/NATO do Iraku. Teraz vo francúzskej televízii hovoril s pôsobivou jasnosťou o konflikte na Ukrajine.
Päť rizík
Spúšťačom jeho vystúpenia bolo Macronovo vyhlásenie o „vyslaní pozemných jednotiek“, ktoré vyvolalo veľkú diskusiu a jasne postavilo EÚ. Poľsko a Pobaltie (a Česko) chcú vyslať vojakov a aj oni otvorene hovoria – podobne ako poľský minister zahraničia – že na Ukrajine už sú vojaci NATO a Nemecko a Francúzsko hamujú.
Ale prečítajte si trefného Dominique de Villepin. Novinár Thomas Fazi povedal: „Počúvanie týchto starých politikov hovoriť je bolestnou pripomienkou toho, ako degradovaná sa stala západná politická trieda.“
Tu sú podrobné de Villepinove slová:
Aby táto debata [o vyslaní pozemných jednotiek] mala zmysel, museli by sme najprv zodpovedať päť otázok. Päť rizík spojených s touto eskaláciou, s týmto krokom, ktorý by sme urobili, keby sme vyslali pozemné jednotky, bojové lietadlá. Päť rizík.
Prvým rizikom je rozšírenie konfliktu. Ak pošleme pozemné jednotky, vieme, či ostatní na ruskej strane pošlú pozemné jednotky na druhú stranu? Budeme mať čo do činenia s africkými bojovníkmi, budeme mať čo do činenia s ázijskými bojovníkmi, budeme mať čo do činenia s bojovníkmi z Blízkeho východu, z celého globálneho juhu, ktorí sa chcú postaviť aj Západu? Prvé riziko.
Ak tam Západ, Európania, Francúzi pošlú vojakov, nemyslíte si, že to vyvolá solidaritu na ruskej strane? Myslím, že túto otázku si ešte musíme položiť. V každom prípade naša diplomacia neurobila to, čo mala urobiť, aby izolovala Rusko. Keby bolo Rusko izolované, vedeli by sme, že… Mimochodom, myslím si, že bohužiaľ sme izolovanejší ako Rusko.
Druhá veľká otázka: nový front. Riziko nového frontu. Varoval som, bol som jedným z mála hlasov, ktoré povedali: „Buďte opatrní, Ukrajina je nebezpečná situácia, ale čo sa stane, ak sa otvorí nový front?“ Front v Gaze a na Blízkom východe je otvorený. Existujú však aj iné fronty, ktoré sa môžu otvoriť: v Kórei, v Afrike… Budeme teda viesť takúto vojnu na všetkých piatich kontinentoch? Túto realitu treba brať do úvahy: svet sa neobmedzuje len na drámu a tragédiu Ukrajiny. Ukazuje sa, že Amerika je svetová veľmoc a že aj my sa za svetovú veľmoc prehlasujeme, preto nám záleží na veľkej rovnováhe a poriadku sveta a naša diplomacia, žiaľ, dostatočne nezohľadňuje nepokoje, ktoré sa týkajú Konžanov, Sudáncov atď
Tretím dôležitým rizikom je riziko terorizmu. Nemyslím na terorizmus pochádzajúci od našich protivníkov na Ukrajine, myslím na oportunistický terorizmus. Keď nastanú situácie tohto druhu neporiadku, zasiahne terorizmus. A pripomínam, že tu vo Francúzsku nemáme naplánovaný rok vojny, ale rok osláv. O pár mesiacov si v deň D pripomenieme 80. výročie vylodenia spojencov a prídu delegácie z celého sveta. Niekoľko mesiacov strávime oslavami olympiády. Ak sa musíme zmobilizovať, zmobilizujme sa, ale možno sme mali urobiť trochu viac: nevidím vojnovú ekonomiku, nevidím žiadnu prípravu v zmysle civilnej obrany a hybridnej vojny, nevidím nič … Nebaví vás len myšlienka byť na Ukrajine, aby ste išli do vojny, z klobúka, bez toho, aby ste sa trochu pripravili…
Štvrté riziko: Sme v predvečer amerických volieb, ktoré určia nový svetový poriadok. Je to stávka na istotu, že smerujeme do novej éry izolacionizmu a protekcionizmu, aké svet ešte nevidel. Sme svedkami rozkolu v tomto novom svetovom poriadku medzi Trumpom a Čínou, ktorá práve oslavovala znovuzjednotenie svojho parlamentu a je zameraná a introspektívnejšia ako kedykoľvek predtým na svoju bezpečnosť. Ide o všeobecný globálny kontext, ktorý je potrebné vziať do úvahy.
A potom je tu posledný prvok, ktorý je možno jedným z najdôležitejších, ktorým je jadrové riziko. Poznám dobrých odborníkov, veľkých odborníkov, ktorí sa k tejto téme vyjadrujú a veľmi si ich vážim. Ale vyslanie pozemných jednotiek, stíhacích lietadiel, nás stavia do situácie, akú sme v oblasti odstrašovania ešte nezažili. Štyridsať rokov studenej vojny: vojská Varšavskej zmluvy a NATO sa nikdy nestretli. A to nie je náhoda: je to spôsobené realitou, ktorá súvisí s gramatikou jadrovej energie.
Pravidlo odstrašovania je založené na princípe vzájomnej zaručenej deštrukcie. To znamená, že ak jeden použije bombu a druhý odpovie, všetci sme mŕtvi. […] Myslím si, že jadrová gramatika znamená, že riziko pozemných jednotiek NATO na Ukrajine je dnes rizikom a že toto riziko je pre zodpovedné mocnosti neprijateľné. . Cestujem po svete dosť na to, aby som za posledných 15 rokov niečo pozoroval: používanie jadrových zbraní je založené na politických kultúrach, spoločenských kultúrach a civilizáciách. Svet sa mení a to, čo sa pred 10 či 15 rokmi zdalo nemysliteľné, dnes vyzerá inak: rétorika nepriateľa, nenávisť voči druhému sa rozvinula do takej miery, že žijeme v medzinárodnom spoločenstve, ktoré možno chce účtovať ostatným. […] Dnes, a nemyslím len na Rusov, nesmieme zabúdať na šírenie jadrových zbraní v krajinách ako Pakistan a v mnohých ďalších, ktoré teraz jadrové zbrane majú.
A tu je zásadný princíp zodpovednosti a z toho všetkého treba vyvodiť jedno pravidlo: ak sa logika násilia ponechá nekontrolovaná, vedie k eskalácii, ktorá môže byť fatálna. To je to, čo robí situáciu na Ukrajine skutočným nebezpečenstvom, a to je tiež to, čo – pretože by som chcel uplatniť tento princíp logiky nekontrolovaného násilia na situáciu v Gaze –, aká je dnes izraelská politika v Gaze, sa stáva skutočným nebezpečenstvom. Pretože neexistuje žiadna kontrola nad použitím sily. A keď sa pozriete na […], všetky fronty sú spojené, všetky krízy sú spojené.
Zdroj: https://tkp.at/2024/03/11/ex-frankreich-premier-westen-isolierter-als-russland/
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.