Robert Fico: Zmenil som sa. Porada u Macrona bola zahrávanie sa s ohňom

Kým Spojené štáty ostávajú zdržanlivé, v európskej debate čoraz viac silnejú hlasy za vyslanie vojakov na Ukrajinu, čo môže mať pre Európu vážne následky. Konflikt by sa mal riešiť politickou cestou, mierovou dohodou. A to bez rokovaní s Ruskom nebude možné. V rozhovore pre Štandard to tvrdí predseda vlády Robert Fico. Väčšiu časť rozhovoru ale venujeme domácim témam, napríklad tomu, ako sa Robert Fico zmenil a čo nazýva problémom RTVS, ktorý ide vláda riešiť.

Keď sme s vami robili rozhovor naposledy, začiatkom roka 2023, povedali ste, že si želáte, aby bol na Slovensku konečne elementárny pokoj. Nejako vám to nevychádza. Zabudli ste na tieto plány?

Vôbec si nemyslím, že by sme sa nesnažili o pokoj. Keby ste išli s nami von medzi ľudí, počuli by ste, čo od nás chcú. Kedy ich pozatvárate? Kedy im to vrátite? Kedy povyhadzujete polovicu RTVS? Tí ľudia stáli pri nás v ťažkých časoch a očakávajú od nás obrovský revanš. Lenže my sme tou cestou nešli. V tom je obrovský rozdiel… My sme sa rozhodli ísť cestou zmeny zákona. A nemôžem brániť opozícii, ak chce zvolávať mítingy. Takže, nedeje sa nič nedemokratické, nikto nikoho nezatvára bez dôkazov, nikto nezomiera vo výkone väzby, nikto nezatvára opozičných politikov pred organizovaním protestov, nikto neruší referendá o voľbách. Chápeme ale, že opozícia je frustrovaná.

Budem konkrétnejší: vyčítajú vám, že ste dnes celkom iný Robert Fico ako Robert Fico v roku 2016, ktorý sa ponáhľal do pevného jadra EÚ.

Viete, v čom som iný? Ja sa ráno zobudím a netrasiem sa, či budem piatykrát premiér, verte mi. To je prvá vec. Druhá vec, úplne som zmenil štýl práce.

To sme si všimli.

Zmenil som ho v tom zmysle, že ruším nepodstatné stretnutia, nepodstatné veci, nenechám sa otravovať mobilným telefónom. Sústreďujem sa len na veľké veci. Už sa nesnažím až tak podrobne vidieť do všetkých detailov; zaujímajú ma, ale už nie tak ako v minulosti. Zmenil som sa v tom, že sa cítim slobodnejší, hovorím si ešte slobodnejšie, čo chcem a čo si myslím, a som sústredenejší na dôležité veci. Nie som pomstychtivý, chcem len urobiť, ak to bude možné, v najbližších rokoch zopár dôležitých rozhodnutí.

Nemyslíte si, že ste radikálnejší ako v minulosti?

Niekedy vás núti doba, aby ste boli tvrdší. Pred chvíľou som mal zaujímavý rozhovor so srbskou televíziou, kde sa ma pýtali, či vyhrá voľby do europarlamentu pravica alebo ľavica. Odpovedal som, že vôbec nepôjde o posuny doprava alebo doľava. Uspeje ten, kto bude zdravo a pravdivo odpovedať na hlavné výzvy: na migráciu, na snahy zobrať členským štátom právo veta, na otázku dovozov poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny. Doba je vážna. Je tu vojna. Máme tu opozíciu, ktorá sa neštíti ničoho. V tejto atmosfére tú otvorenosť a slobodu vyjadrovania, ktorú prejavujem v ešte väčšej miere než v minulosti, môže niekto vnímať ako radikalizáciu, ale keby som bol naozaj zradikalizovaný, tak dnes už desiati sedia vo väzbe ako za vlády Matoviča. No nič také sa nedeje ani sa diať nebude.

Jedna vec, ktorá sa až tak nemení na vašej politike je istý stupeň dvojtvárnosti. V oblasti bezpečnostnej politiky ste tvrdo kritizovali vojenskú dohodu so Spojenými štátmi ako „zradcovskú zmluvu“, ktorú vraj treba vyrokovať nanovo. Realita: nedávno váš minister Kaliňák priamo vo Washingtone vojenskú dohodu so Spojenými štátmi chválil.

Nedávno to vystihol môj bývalý kolega Marek Maďarič, keď povedal, že ak ideme kupovať zbrane, ktoré potrebujeme, tak je normálne, že kupujeme také zbrane, ktoré sú kompatibilné so systémami spojencov z NATO. A potom, ako pri stíhačkách F-16, nás obviňujú, že vraj zrádzame vlastných voličov, keď kupujeme americké zbrane. Alebo potom, keď sa stretne minister Blanár s ministrom Lavrovom, tak nás kritizujú, že otáčame zahraničnopolitickú orientáciu Slovenska.

Pokiaľ ide o obrannú dohodu s USA, tá je desať rokov nevypovedateľná. Myslím si však, že ju môžeme zmeniť, keď na tom bude zhoda partnerov. Chceme dohodu dostať na taký štandard, aký má, povedzme, Česká republika napríklad v otázke trestnej zodpovednosti vojakov, vojenských kolón, kde by mali byť pravidlá a limity… Zastávam stanovisko, že s americkými partnermi treba hovoriť o úprave dohody, aby obsahovala aj to, čo v nej potrebujeme doriešiť.

Problém je však v tom, že minister Kaliňák túto otázku vo Washingtone s partnermi neotvoril, dohodu len pochválil a ubezpečil ich, že sa bude dodržiavať.

S americkými partnermi sme už o tom opakovane hovorili, vedia o našich výhradách a budú sa hľadať riešenia na základne obojstrannej dohody. A tá dvojtvárnosť… Všetci boli dlho naučení, že na všetko dôležité má byť jeden správny názor, nič iné nemôže existovať. A my…

A vy máte zrazu na jednu vec dva názory.

To nie sú dva názory. Nedávno to vyšlo úplne náhodne, že Robert Kaliňák išiel na rokovania do Spojených štátov a išiel tam riešiť technické problémy s nakupovanými zbraňami, a v tom istom čase nás ruská strana požiadala v rámci samitu v Turecku o stretnutie medzi Blanárom a Lavrovom. A vtedy som povedal, že presne takto má vyzerať politika. Veď my predsa nikoho nezrádzame, ani nemeníme zahraničnopolitickú orientáciu Slovenska len preto, že sa stretnú ministri zahraničných vecí Slovenska a Ruska a rokujú. Robíme to, čo sme sľúbili, plníme si záväzky voči partnerom, ale v politike sme otvorení rokovaniam na štyri svetové strany. Nech sa všetci roztrhnú, idem do Zvolena položiť vence k pamätníku ruských vojakov a k pamätníku rumunských vojakov, ktorí zomreli pri oslobodzovaní Slovenska. Na druhej strane, keď treba spolupracovať s partnermi z NATO, budeme spolupracovať s partnermi z NATO. Čo je na tom dvojtvárne? V tom spočíva suverenita.

Druhý príklad spomínaného dvojtvárneho postoja sme videli v januári. Tvrdo ste kritizovali Ukrajinu a Západ za kŕmenie konfliktu zbraňami, no na stretnutí s ukrajinským premiérom ste Ukrajinu ubezpečili, že dodávky zbraní a munície zo Slovenska budú pokračovať.

Veď presne taká bola aj naša predvolebná rétorika, pokiaľ ide o komerčné aktivity, nebudeme nikomu brániť, aby normálne vyrábal a predával to, čo spojenci potrebujú. Ale pokiaľ ide o zbrane a muníciu zo skladov armády a štátneho majetku, nedáme už ani náboj. Robíme len to, čo sme hovorili.

Budem presný, pred voľbami ste hovorili, že nedovolíte, aby z územia Slovenska odchádzali zbrane a munícia pre Ukrajinu. Nakoniec sa to deje a s finančnou podporou ministerstva obrany. Štátne zbrojovky vyzbrojujú Ukrajinu a deje sa to s dotáciami z ministerstva.

Nedeje sa to, zo zásob armády nedodávame na Ukrajinu nič a pokiaľ ide o komerčné zmluvy so spojencami, tie rešpektujeme. Nerozumiem jednej veci. Prečo nás všetci chcete za každú cenu pokefovať. Za každú cenu. Pritom dobre viete, že na Slovensku sa konečne nadychujeme do suverénnych názorov, suverénnych postojov. Je tu politická reprezentácia, ktorá sa nebojí o veciach otvorene hovoriť. Pripravujeme cestu, a veľkú cestu, do Číny, chceme pomôcť Kube, lebo má problémy s potravinami. Aj pri Ukrajine máme na stole viaceré užitočné projekty, od železničného spojenia Kyjev-Košice cez elektrické prepojenie po odmínovanie Ukrajiny. A za každú cenu sa nás snažíte kritizovať. Toľko je tu problémov a zlyhaní na strane opozície, to si nikto nevšíma…

My v Štandarde si to všímame pozorne a kriticky.

Hovorím teraz všeobecne o mediálnej scéne ako takej. Vláda je tu aj s cestou niečo cez sto dní a snaží sa plniť sľuby a program, či už ide o pomoc ľuďom s hypotékami alebo dôchodky.

Doplním predchádzajúcu otázku. Minister obrany Kaliňák nalial do štátnych zbrojoviek, ktoré vyrábajú muníciu pre Ukrajinu, 100 miliónov eur zo štátnych zdrojov. Vysvetlil vám, o čo ide?

Som príliš starý politický pes na to, aby ma tu niekto poúčal, a nemyslím teraz vás, o morálke a ľudských právach. Poviem to úplne na hulváta: nezarobíme my, zarobí niekto iný. V komerčnej sfére nebudem predsa oberať ľudí o robotu. Pokiaľ ide o politickú rovinu, tam opakujeme, že neveríme vo vojenské riešenie a apelujeme na všetky strany konfliktu, aby hľadali mierové riešenie.

Česká vláda vycúvala zo spoločného rokovania so slovenskou, čo je škoda, geopolitika by nemala prevažovať nad organickými regionálnymi väzbami dvoch najbližších národov. Vysvetlili vám českí partneri presné a konkrétne dôvody?

Ešte raz chcem zdôrazniť, že nemienim ohrozovať podstatu slovensko-českých vzťahov len preto, že mám iný názor na udalosť, ktorá je mimo rámca nášho spolužitia. Ani ja, ani pán premiér Fiala tu o nejaký čas nebudeme, ale národy zostanú. Premiér Fiala a jeho vláda môžu prísť na Slovensko kedykoľvek a nebudú ich vítať sfanatizovaní poloblázni, ale ľudia s kvetinami.

Informáciu o včerajšom rozhodnutí českej vlády odložiť na neurčito spoločné rokovanie vlád mi neoznámil priamo český premiér, ale mali sme sprostredkované správy cez českého veľvyslanca. Neviem, čo má slovenský pohľad na vojnu na Ukrajine spoločné s dlhoročnými dejinami spoločného spolužitia Čechov a Slovákov a už vôbec nerozumiem, v akom kontexte česká vláda hovorila o slovenských prezidentských voľbách. Veď spoločné rokovanie vlád malo byť až po prezidentských voľbách.

Vnímate spoluzodpovednosť za tento stav? Nebolo by pre budúcnosť vhodné v rámci kritiky západnej vojenskej politiky krotiť prisilný tón? Prospelo by to obsahu povedaného. Česi sa zrejme cítia urazení aj vašimi tvrdeniami, že Západ, ktorého sú súčasťou, nechce mier a podporuje politiku zabíjania Slovanov.

Keby Západ reálne chcel mier, tak by preň niečo urobil. Ale v poriadku, ja predsa neútočím na českú vládu pre jej postoj k vojne na Ukrajine. My máme iný názor a nebudem ho meniť, ak v tento názor verím, len preto, aby som sa niekomu zapáčil.

Prejdime ku kľúčovým a horúcim témam roka. Nedávno ste absolvovali rokovania v Paríži, kde sa diskutovalo o možnom nasadení európskych vojakov na Ukrajine. Ak tie rokovania neboli utajené, môžete povedať, ako to prebiehalo a kto najviac tlačil na zapojenie európskych vojakov do konfliktu?

Trochu ma vytočilo, čo pred pár dňami predviedol britský veľvyslanec, keď kritizoval vládu a tvrdil, že je prekvapený mojimi slovami, že Západ si neželá mier na Ukrajine. Tak som mu odporučil, aby radšej vysvetlil, akú úlohu zohral bývalý premiér Boris Johnson, keď krátko po vojne vplýval na ukrajinské vedenie, aby nepodpísalo návrh mierovej dohody.

Takisto som ho požiadal, aby zverejnil vystúpenie britského ministra zahraničných vecí Camerona v Paríži. Jeho vystúpenie by som označil jediným slovom: militantné. Priznám sa, že ma prekvapil. Militantné boli tie debaty v tom, že celý čas riešili, kde nájsť muníciu, zbrane, rakety, ako tam poslať systémy protivzdušnej obrany a vojakov… A vôbec sa nehovorilo o tom podstatnom, že táto stratégia zbrojenia predsa nefunguje.

Naďalej si stojím za svojimi slovami, že za odmietnutím mierových dohôd, ktoré boli na stole krátko po začatí vojny, bol záujem Západu využiť tú vojnu na oslabenie Ruska. Som presvedčený, že je lepšie desať rokov hľadať mierové riešenia, ako desať rokov podporovať vzájomné zabíjanie Slovanov. Mrzí ma, že o mierových riešeniach sa vôbec, ani okrajovo, nehovorí. Šokovalo ma, keď jeden z premiérov prišiel s tým, že v Európe môže byť ešte dosť skrytých zbraní a munície, len ich treba nájsť. Teda, či by nemala chodiť po Európe nejaká monitorovacia skupina.

Zbrojní komisári?

Niečo také, majú vraj chodiť po európskych krajinách a hľadať skryté rezervy zbraní, čo by sa poslali na Ukrajinu.

Ten muničný problém a muničný rozmer podpory Ukrajiny nie je nový, hovorí sa o ňom dva roky a výsledky tejto politiky sú zlé. Aj pre Ukrajinu. Macronov samit bol nový v tom, že sa zameriaval na otázku nasadenia európskych vojakov na Ukrajine. Kto na to tlačil a kto to blokoval?

Nie náhodou som zvolal už pred samitom bezpečnostnú radu, kde sme jasne rozhodli, že Slovensko nijakých vojakov na Ukrajinu nepošle. Pokiaľ ide o priebeh rokovaní, veľmi oceňujem postoje nemeckého kancelára Scholza. Povedal, že Nemecko nedodá Ukrajine Taurusy, strely s doletom 600 kilometrov, čo by mohlo byť namierené na ciele na ruskom území; navyše, tieto systémy zrejme potrebujú obsluhu nemeckých vojakov, ktorí by museli pôsobiť na Ukrajine. Jeho postoj bol jasný – žiadna noha nemeckého vojaka nevkročí na Ukrajinu, lebo sa sľúbilo, že to nebude vojna medzi NATO a Ruskom. O tomto bola celá porada u Macrona, viaceré európske krajiny sú presvedčené, že bez masívneho nasadenia raketových zbraní a vojakov na Ukrajinu sa priebeh vojny nedá zvrátiť. Zahrávajú sa pritom s ohňom.

Porady tohto druhu majú pokračovať. Bude sa ich Slovensko ďalej zúčastňovať?

My sme povedali, že máme záujem rokovať len vtedy, keď budeme môcť prispieť. Zbytočne budem sedieť na bojovej porade, keď nechcem prispieť, napríklad muníciou zo štátnych zásob. Ale ak budú stretnutia, kde sa bude hovoriť o pomoci napríklad v rámci odmínovania, tu sme ochotní a pripravení, máme odmínovacie zariadenia, aj pre civilné použitie, ktoré vieme dodať na Ukrajinu.

Kľúčová bude zrejme otázka prípadného nasadenia európskych vojakov na Ukrajine. Platí váš postoj aj pri téme odmínovania – myslím pri nasadení slovenských vojakov?

Po skončení konfliktu vieme pomôcť aj takto, ale počas konfliktu je to vylúčené. Stroje tam vieme dodať kedykoľvek.

Vy ste vo vašom videu pred samitom naznačili, že vojakov na Ukrajinu nepošlete, ani ak by vás to malo stáť funkciu premiéra. Vyznelo to dosť záhadne, až konšpiračne, akoby vám hrozilo politické odstránenie pre rozhodnutia. Ako ste to mysleli?

Nie, nie, vôbec to nebolo myslené takto, to by bolo zle pochopené. Chcel som len dať jasne najavo, že toto je pre mňa celkom principiálna vec, a ak by to zašlo tak ďaleko, že by sa o tom hlasovalo alebo by to niekto presadzoval, nebudem váhať spojiť túto tému s budúcnosťou a politickým prežitím vlády. Ak by to bolo nutné, svoje stanovisko by som bez váhania spojil s dôverou vláde a rizikom jej konca. Ale verím tomu, že nikto by to nechcel hnať až do hlasovania. Aj keď pri mončiči Šimečkovi by ma neprekvapilo nič. Ten chlapec je fakt čudný.

Nemyslíte si, že namiesto silných póz, ktoré občas ukazujete, by bolo užitočné, ak by sa slovenská diplomacia zamerala na celkom konkrétnu mierovú iniciatívu? Myslím mierový plán a jeho sprostredkovanie Ukrajincom, Rusom, Západu.

Konkrétne mierové riešenie je zastavenie paľby, teda rokovania o prímerí. A potom o mierovej dohode.

Myslím prepracovanú mierovú iniciatívu, akú v marci 2022 zariaďovala izraelská vláda, žiaľ, bez úspechu.

My chceme hľadať cesty. Pokúšame sa, na rozdiel od iných, udržať diplomatické linky a vzťahy. Aj preto vítam, že sa minister Blanár stretol s ministrom Lavrovom. Asi sa stretnem s ruským veľvyslancom vo Zvolene. Veľmi rád by som sa porozprával aj s ruským partnerom, čo ďalej, aké existujú východiská. Ale mám ísť do Moskvy? Viete si predstaviť, čo by nasledovalo? Základom je ukončiť zabíjanie a rokovať. Zaujímavý môže byť mierový samit vo Švajčiarsku.

Slovensko totiž má na to, aby dokázalo hovoriť aj s Ukrajincami, aj s Rusmi, aj so západnými partnermi a aby mohlo prevziať iniciatívu, alebo to aspoň skúsiť s mierovým plánom. Na druhej strane vaše časté tvrdé slová na adresu Západu tieto predpoklady, diplomatické predpoklady Slovenska, trochu zhadzujú, západní partneri vás potom menej rešpektujú a prípadné iniciatívy slovenskej diplomacie a diplomatov by málokto bral vážne. Nie je to škoda?

Ja nie som diplomat. Som politik.

Ale voláte po diplomatickom riešení konfliktu.

Vyčítajú mi, keď poviem, že na Ukrajine je korupcia. Povedia mi: „Robert, je to pravda, ale to nie je diplomatické a politicky korektné takto hovoriť…“ Zabíjajú sa, alebo sa nezabíjajú Slovania v tomto konflikte? Zabíjajú. Podporuje Západ pokračovanie konfliktu? Podporuje. Tak prečo to nemôžem povedať. To, že pomenovávam veci svojím typicky ficovským spôsobom, ma nemôže vyraďovať z politického života.

Váš typicky ficovský spôsob môže občas škodiť diplomacii a reálnemu mierovému úsiliu, nie?

Politik môže vždy škodiť diplomacii; politik robí politiku, diplomat diplomaciu. Dôležité je dodržiavať dohody a plniť si záväzky. A zároveň otvorene pomenovávať problém, to musia robiť politici. A diplomati majú rokovať. Pripomínam, že rokovania o riešení nebudú možné bez zástupcov Ruska. To platí aj o mierovom samite vo Švajčiarsku. Aj Európa, aj západný svet časom budú musieť štandardizovať svoje vzťahy s Ruskom, bez toho bude mier nemožný. Nehovoriac o tom, že pre EÚ je Rusko životne dôležitý partner, keďže dodáva kľúčové energetické suroviny, ktoré vie Európa len ťažko v plnom rozsahu nahradiť. Niektorí premiéri európskych krajín tvrdia, že Európa by mala byť v rozhodovaní autonómnejšia, a ja s tým súhlasím.

Ktorí premiéri?

Vážim si postoje Talianska, nemeckého kancelára, rakúskeho kancelára. Rešpektujú západné partnerstvo, no vo viacerých otázkach má byť Európa autonómnejšia v rozhodovaní a má si presadzovať vlastné európske záujmy. Je vraj politicky nekorektné, aby politik hovoril pravdu, je vraj politicky nekorektné, aby európski politici rokovali s ruskými. Takto to ale predsa ďalej nepôjde. Som rád, že reprezentácia Slovenska sa dokáže pracovne stretnúť s ruskými kolegami a tiež som rád, že v tom máme v celej koalícii spoločný názor a podporu.

Poďme k domácej politike. Kedy chcete upokojiť hru?

V domácej politike máme niekoľko priorít. Jednou z hlavných bolo ukončiť zneužívanie práva na Úrade špeciálnej prokuratúry a zrušiť ju. To sa zrejme podarí. Máme pred sebou ešte problém s RTVS, nie je normálne, aby sa správala k slovenskej vláde nepriateľsky. Konkrétne nie je normálne, aby redaktorka RTVS v zahraničí, v Prahe po skončení V4, na tlačovke klamala, útočila na slovenskú vládu.

V čom podľa vás klamala?

Povedala, že slovenská vláda bude izolovaná, ak nezmení politiku…

To je len vyjadrenie obavy.

Počkajte. A pokračovala, že pri tej izolácii nech je nám výstrahou Maďarsko, ktoré vraj nebolo pozvané na samit do Paríža. A to predsa nie je pravda. Maďarsko bolo pozvané, len tam nešlo. To je celý problém. No nemôžete na medzinárodnom fóre obviniť nejakú krajinu, že nestojí Francúzsku za to, aby ju pozvala. To bolo klamstvo, len aby posilnila tie svoje tvrdenia na adresu slovenskej vlády. My takto pôjdeme ďalej, myslím zahraničnú aj domácu politiku, voliči si potom musia vyhodnotiť, či to chceli, alebo nechceli. Teraz sa láme chlieb, ľudia to buď akceptujú, alebo povedia toto nechceme, chceme niečo iné.

Musíme vyriešiť veľa praktických priorít, napríklad rozšírenie jadrových elektrární v Jaslovských Bohuniciach, tam je mojou ambíciou presadiť zásadné rozhodnutia, treba popri tom konsolidovať financie. Z citlivejších tém tu bude rozhodnutie o RTVS, ministerka kultúry pripravuje návrhy zmien.

Pôjde o výmenu vedenia, rozdelenie a prechod z verejnoprávneho modelu na model štátnej televízie a štátneho rozhlasu? To môže byť politicky sporné, médiá predsa nemajú byť priamo podriadené štátu, respektíve vláde.

Nemusí to byť delenie RTVS ani model štátnej televízie, skôr by išlo o model štátnej akciovej spoločnosti, ktorú bude spravovať ministerstvo financií, keďže RTVS dnes v plnom rozsahu financuje štát; za predchádzajúcej vlády sa predsa zrušili koncesionárske poplatky a vlastné príjmy RTVS. Takisto treba sprísniť kontrolné mechanizmy. Lebo to, čo sa deje v RTVS, je nevídané. Nám je úplne jedno, čo robí Markíza alebo iné súkromné televízie, lebo to na našich voličov nemá nijaký vplyv, no štátom financovaná televízia sa nemôže správať ako súkromná, to nejde. Asi to spôsobí opozícii ďalšiu traumu, ale v RTVS to nemôže ostať tak ako doteraz. Potom prídu na rad aj praktické témy a investície, možno budete prekvapení, čo chystáme v investíciách do zdravotníctva.

Myslíte nové nemocnice?

Myslím novú nemocnicu a rekonštrukciu viacerých regionálnych.

V ktorých mestách a z čoho sa zaplatia?

Nateraz nemôžem povedať viac o novej metóde financovania. Uvažuje sa o veľkej novej koncovej nemocnici na východnom Slovensku a potom sú to rekonštrukcie nemocníc v Rimavskej Sobote a ďalších mestách v regiónoch.

Vrátim sa k upokojeniu hry. Narážal som hlavne na ten váš tlak na zásadné zmeny v trestnom práve. Tie zmeny sú, použijem váš obľúbený výraz, nevídané. Nie je normálne, aby trestne stíhaní advokáti menili trestné právo podľa vlastných potrieb a podľa potrieb svojich klientov. Takisto nie je normálne, ak nám pred voľbami poviete, že nikto nechce rušiť špeciálnu prokuratúru, stačí výmena Lipšica a nakoniec bez debaty a zrýchlene otočíte…

Neotočili sme. Boli tri návrhy. Jedna strana tvrdila, že treba zrušiť špeciálnu prokuratúru aj Špecializovaný trestný súd, ďalší tvrdili, že stačí výmena Lipšica, a bola aj strana, ktorá tvrdila, že treba zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) a zachovať Špecializovaný trestný súd.

Tvrdíte, že zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry je výsledkom kompromisu? Žartujete?

Bol to kompromis. Ja sa nevyhováram, ja som rád. Keď som otváral tému výmeny Lipšica, ešte aj vtedy som sa obával, že to môže byť problém pre časť novej vlády. Môj minimalistický cieľ bolo vymeniť Lipšica. Nakoniec vítam zhodu koalície a rozhodnutie parlamentnej väčšiny, že Úrad špeciálnej prokuratúry má byť zrušený. Všetci plačete a neviem nad čím, je to len zložka generálnej prokuratúry.

Riešenie špeciálnej prokuratúry je v kompetencii vlády a parlamentu, v tom sa nehádam. Druhá a citlivejšia vec boli vysoko sporné zmeny v trestnom práve, lebo nie je normálne, aby stíhané osoby diktovali, ako má vyzerať trestné právo a aby ho menili v záujme svojej stíhanej klientely.

To máte koho na mysli?

Mám na mysli advokátov Lindtnera a Paru, presnejšie, upodozrievam vás, že ste si v tomto od nich nechali radiť, presvedčili vás, že výmena Lipšica nestačí. Sú to vaši poradcovia, hoci sú trestne stíhaní.

Na zmenách v trestnom práve sa podieľali všetky zložky, ktoré sa podieľajú na trestnom systéme. Počnúc vyšetrovateľmi, prokurátormi až po sudcov. Zmiernili sme prísnosť trestov, lebo boli v minulosti neprimerane vysoko nastavené, posilňujeme reparatívnosť, teda odškodňovanie obetí a nevideli sme nič zlé na tom, aby sa premlčacie lehoty vrátili tam, kde boli v minulosti.

Bolo by to možno normálne, ak by to v tomto nastavení nenahrávalo ľuďom, ktorí sú stíhaní vo veľkých kauzách, myslím pána Haščáka, Výboha, Kočnera.

Ale prosím vás, ako by sa toto dotklo Kočnera?

Hovorím o jeho starších majetkových kauzách.

Máme iný pohľad na trestnú politiku štátu, to je všetko, netreba v tom hneď hľadať problém.

Problém je to aj preto, že vám v tejto veci radia poradcovia, ktorí sú sami stíhaní a nemali by ovplyvňovať právne normy.

Ale veď všetci okolo mňa sú trestne stíhaní, ja pomaly nemám kolegu, ktorý by nebol trestne stíhaný. Buď boli pozatváraní, alebo sú stíhaní. Neboli stíhaní zákonne, ale za vymyslené veci. Para bol stíhaný za vymyslené veci, ďalší tiež. Kaliňákovi sa štát musel ospravedlniť za nezákonné väzobné stíhanie. Skoro všetci okolo mňa boli nezákonne stíhaní a aj ja som bol štyrikrát stíhaný, veď to nebolo normálne, čo sa tu dialo. Tak s kým mám teraz spolupracovať?

Porovnal by som to s čurillovcami. Asi bolo správne, že boli odstavení od funkcií v NAKA, lebo sú stíhaní. No keď sa vzápätí po ich odstavení obklopíte poradcami, ktorí sú tiež stíhaní, vyzerá to ako dvojaký meter.

Čurillovci neboli len formálne stíhaní. Sú stíhaní za to, že robili v NAKA gaunerské veci. Sú preukázané. Pokiaľ ide o zmeny v trestnom práve, ústavný súd expresne zasiahol a pozastavil účinnosť. Bavil som sa, keď predseda ústavného súdu Fiačan priznal, že pri úniku informácií do vybraných médií došlo k chybe a ospravedlnil sa. Ja si myslím, že mal za to odísť z funkcie. On tvrdí, že vytvoril pracovnú skupinu, ktorá preverí porušenie zákona.

Ani toto nevyzerá ako upokojenie hry alebo návrat k „elementárnemu pokoju“, ak premiér, zástupca výkonnej moci, vyzýva šéfa Ústavného súdu SR, aby odišiel.

Mám právo povedať svoj názor na chyby ústavného súdu a na to, ako by mali vyzerať následky; aj nás x-krát pre chyby vyzývali na odchod z funkcií. Pripomínam ale, že vláda bola v tejto veci pred ústavným súdom účastník konania, jedna zo strán sporu, a ak ústavný súd pochybil, mám právo sa k tomu vyjadriť. A áno, ak unikajú rozhodnutia súdu do niektorých médií ako Markíza a Denník N, mám právo povedať, že by to malo mať následky. To som ešte nezažil, aby ústavný súd dal svoje rozhodnutie v predstihu niektorým médiám a až potom účastníkom konania. Nevyvoláva to podozrenie, že ústavný súd rozhodoval pod tlakom týchto médií? Nevyvoláva to podozrenie, že rozhodoval pod tlakom poradcov prezidentky? Áno, myslím si, že je to zodpovednosť predsedu Ústavného súdu SR a mal by skončiť a vrátiť sa medzi rádových sudcov ústavného súdu. Veď ho nikto neposiela do väzenia, ako posielali za kadečo mňa a nikto sa ma nezastal. Tak nebuďte všetci takí úzkoprsí.

Keď vás s pochybnými argumentmi hnali do väzby, tak sme namietali, že takýto postup je neprimeraný a neprijateľný.

Nešlo len o väzbu, vzali ma na políciu aj v čase pandémie, keď som organizoval míting. Polícia si prišla pre opozičného poslanca a znemožnila mu verejne protestovať proti politike vlády. Kto sa vtedy ozval, že to nie je normálne? Viete si predstaviť, že by toto urobila polícia za mojej vlády Šimečkovi? Že by ho odviedla z mítingu a vypočúvala? Opakujem, ja som bol ako opozičný poslanec štyrikrát obvinený. Keď toto hovorím svojim kolegom, tak reagujú: „Robert, ty si vymýšľaš.“ Robert si nevymýšľa. Mal som ísť do väzby preto, že som robil tlačové konferencie.

S utajenými informáciami z daňových spisov o prezidentovi.

Viete, že to bolo celé vymyslené. To malo iné súvislosti… Mám zbrojný preukaz, to nie je žiadne tajomstvo. Dlhé roky…

Ale nechodíte ozbrojený?

Nechodím ozbrojený. K tomu preukazu prislúchali aj nejaké ručné zbrane. Oni došli za mnou, povedali, že som nebezpečný zločinec a legálne držané zbrane mi zobrali. Viete si to predstaviť, čo sa tu dialo v tomto štáte?

Kedy sa to stalo?

Keď ma obvinili. Obvinili ma z obzvlášť nebezpečného zločinu a zo zakladania organizovanej skupiny, ktorá sa zaoberala Kiskom.

Spomínali ste, že budete riešiť RTVS. To je v kompetencii vlády a parlamentu. Sú tu však aj podozrenia, že by ste chceli „riešiť“ aj televíziu Markíza. Konkrétne, že sa pokúšate o dohody s českým akcionárom televízie PPF.

Ja som tu už pomaly zodpovedný asi za všetko. Tak my vysvetlite, ako tieto podozrenia vznikli?

Objavili sa informácie, že by ste mohli skupine PPF ponechať miliónové výnosy z mýtneho systému, ak sa prestane správať nepriateľsky cez televíziu Markíza.

My sme povedali niečo iné. Povedali sme, a verejne, že nebudeme kŕmiť nepriateľské médiá cez inzerciu zo štátnych peňazí. To bolo celé. A to vyvolalo z druhej strany nejakú reakciu, lebo im sa bez peňazí od štátu ťažšie žije. Nikto tu s nikým o ničom nerozhodoval. Dali sme otvorené, verejné vyhlásenia, nič viac.

Opýtam sa inak. Viete pri prehodnotení mýtneho systému garantovať, že výnosy sa vrátia do slovenských rúk, alebo z nich bude ďalej profitovať aj PPF?

To je otázka na ministra dopravy. Neviem a neriešim to, sme vo vláde krátko a o týchto veciach som s nikým nerokoval ani som ich neriešil. Tu sa tak ľahko vyrábajú podozrenia. „Šíria sa informácie, že…“. Prásk. Nie, pokiaľ ide o Markízu, oni si musia povedať, či chcú robiť ďalej aktivizmus, alebo chcú pracovať korektne. Máte pocit, že potrebujem k politickému úspechu médiá?

Tým, že politický boj sa vyostruje a radikalizuje, a z oboch strán, tak sú tu obavy aj z toho, čo to urobí s nezávislosťou médií a slobodou novinárov.

Kto sa tu dotýka slobody médií? Nikto im neubližuje. Ja som len oznámil, že so štyrmi médiami nekomunikujem, sú to Denník N, Sme, Aktuality a Markíza. Inak im nerobíme nič.

Pokiaľ ide o hriechy a minulosť Smeru, tie sa preskúmali dosť zoširoka, mediálne aj na úrovni vyšetrovania. Je tu však aj druhá strana problému. Za pandémie sa tu robili protiprávne rozhodnutia, bola tu nehorázna očkovacia segregácia, potom sa tu vypínali médiá, rozdával sa armádny majetok, protiústavne sa rozhodlo o migoch… Nebolo by dobré tieto problémy preskúmať a informovať o výsledkoch verejnosť? Nejde o odvetu či tresty, ale o poznanie a informovanie.

Samozrejme, to by bolo správne, ale tých kapacít nie je toľko, aby sme to teraz všetko zvládli, chce to čas. S veľkou úľavou som prijal pochopenie koaličného partnera, keď som vymenoval pána Kotlára za splnomocnenca pre vyšetrovanie pandémie. Bolo by správne, ak by sa sústredil na ekonomickú stránku pandémie, tu sa míňali milióny na nezmysly. Preveriť treba aj migy a iné otázky. Verejnosť si zaslúži bližšie informácie aj o predvolebnej ceste úradníkov do Bruselu, kde žiadali o zásah hybridných tímov NATO do slovenských volieb. Rozprávali strašné veci. Dnes slovenskí europoslanci žiadajú zastavenie eurofondov pre Slovensko. To všetko si zaslúži informovanie verejnosti. Nehovorím o stíhaní, ale o informovaní, nech sa o tom vie.

Pýtam sa na to hlavne preto, že ľudia s kritickým názorom na tieto veci boli tri roky odsudzovaní ako dezoláti a konšpirátori, hoci v mnohom mali pravdu a bolo by pre nich zadosťučinením, ak by úrady potvrdili, že za pandémie alebo pri vyzbrojovaní Ukrajiny sa porušovali pravidlá.

To bude. Na to bol menovaný pán splnomocnenec pre vyšetrenie protipandemických opatrení, budú správy, analýzy, odporúčania. Počkajme si.

Posledná otázka bude osobná. Viackrát ste sa pokúšali uniknúť zo straníckej politiky. V roku 2014 to boli prezidentské voľby. Nevyšlo. V roku 2018 úvahy a prestupe na ústavný súd. Ani to vám nevyšlo. Viackrát ste hovorili, že sa do vysokej politiky netlačíte a viete, kedy treba odísť, nakoniec ste opäť premiérom. Nevnímate to v konečnom dôsledku ako neúspech – že vás to stále vracia tam, odkiaľ ste sa chceli už od roku 2014 s úľavou stiahnuť?

Je normálne, že každý počas pracovného života rozmýšľa, ako ďalej. Dnes mám však v jednej veci celkom jasno. To, že som štvrtýkrát premiér, ma neuveriteľne oslobodilo, necítim tlaky, nestretávam sa so žiadnymi podnikateľmi, robím celkom štandardnú politiku. Dnes sa už dá povedať, že Smer je najúspešnejší politický projekt na Slovensku.

Mám jasno. Jasno v tom, že akékoľvek úvahy o odbočke z tejto politiky musia skončiť. Mám jasno v tom, že skončím svoj profesionálny život ako profesionálny politik. Mám jasné predstavy v tom, že chcem Smer dotiahnuť do ďalších parlamentných volieb. Ako líder strany.

Čiže nové je to, že už nehľadáte osobné exit plány a ste zmierený s tým, že vaším osudom je stranícka politika?

Áno, presne tak. Som s tým stotožnený, nič ma nevyrušuje, teším sa každé ráno do práce. A teší ma aj to, že máme dobrú kvalitu vzťahov v koalícii.

Ak sa vrátime na začiatok rozhovoru, ten „elementárny pokoj“ na Slovensku za vašej vlády očakávate kedy?

Predpokladám, že to príde do prázdnin. Do leta chceme ešte stihnúť spomínanú RTVS, zrejme aj doladenie trestného práva po rozhodnutí ústavného súdu a potom by už mohla prísť pokojnejšia práca.

Čiže po lete sa polepšíte? (Smiech.)

Ja budem stále rovnaký, dynamický. Viete, keď si idete každé ráno zašportovať, máte potom dostatok energie.

Dag Daniš / Denník Štandard