Politický boj o RTVS predbehlo niečo iné – politický boj o televíziu Markíza. Progresívci a ich médiá sú už niekoľko týždňov nervózne. Dnes to zachádza až do hystérie a vykrikovania bludov o „konci demokracie na Slovensku“. Pochopiteľne. Markíza nerobila nestrannú žurnalistiku. Robila neskrývaný politický aktivizmus. A robila to tak intenzívne, že ju progresívci milujú – a ich rivali ju zas neznášajú.
V skratke sa stalo toto: Fico po voľbách odkázal Markíze, že štát a štátne firmy nebudú nalievať do reklamy v Markíze milióny eur, keďže televízia sa správa k vláde agresívne a nepriateľsky. Akcionár Markízy – CME a český holding PPF – zas dostal odkaz, že vláda prehodnocuje mýtny systém, na ktorom PPF zarába milióny eur ročne.
Ficov postoj môže pôsobiť manipulatívne, v konečnom dôsledku je však celkom prirodzený. Od nijakej vlády nemôžeme očakávať, že bude finančne podporovať tie médiá, ktoré jej vyhlasujú vojnu. Existenčnú vojnu.
Následky prišli pomerne rýchlo. Vedenie Markízy sa rozlúčilo so šéfom spravodajstva Henrichom Krejčom. A zástupcom akcionára v televízii sa stal Vladimír Mužík, ktorý od roku 2014 viedol Babišovo vydavateľstvo Mafra Slovakia.
Je zjavné, že Markíza sa snaží aspoň o malé zmeny a korigovanie starej aktivistickej línie. Keďže sa to deje po zmene vlády a po boji médií s Ficom a Fica s médiami, mohli by sme spozornieť. Zápas o Markízu by určite nemal zájsť tak ďaleko, aby hrozila cenzúra v televízii. Alebo jej umlčanie. Novinári predsa majú byť k vláde – ku každej vláde – zdravo kritickí.
Jadro problému je však v tom, že Markíza nebola zdravo kritická. A už vôbec nie ku každej vláde a ku každej forme moci. Markíza bola roky chorobne zaujatá. Podobala sa na Denník N, Sme a Aktuality, ktoré robili a robia namiesto kritickej žurnalistiky jednosmerný politický aktivizmus. Jednosmerný znamená, že produkujú zúrivé, nenávistné kampane proti Smeru a jeho spojencom. A neskrývane, servilne podporujú progresívcov a ich spojencov: od Čaputovej cez Kolíkovú po Naďa s Káčerom.
Ak by to robili normálnym spôsobom, nemohol by nikto namietať. Sú to súkromné médiá, ktoré majú v slobodnej spoločnosti právo na názor. No ak zachádzajú do spôsobov, ktoré sú kampaňové, a ak robia namiesto žurnalistiky politiku a propagandu, nutne narazia na odpor.
Platí to špeciálne o televíziách, ktoré majú byť podľa zákona o vysielaní aj podľa licenčných podmienok nestranné a objektívne. Televízie, na rozdiel od Denníka N, nesmú pracovať ako mediálna divízia politickej strany.
Mimochodom, politickú zaujatosť Markízy potvrdili aj progresívci, aj keď nechtiac a nepriamo. Ešte predtým, ako sa v Markíze prejavili akékoľvek viditeľné zmeny, spustili hysterický krik, ktorý má blízko k strate príčetnosti. Komentátori Denníka N varujú majiteľov Markízy, že zmenami si môžu zničiť majetok.
Ich český kolega Erik Tabery priamo v Česku vyzýva spoločnosť PPF, aby nepodľahla tlaku. Slovenská demokracia je podľa neho v rukách českej skupiny PPF. Áno, vidíte dobre. Takto tupo, ako v leporele, to vidí Tabery. Kedysi novinár, dnes silne progresívny a silne atlantický politický aktivista…
Takže v PPF sa vraj rozhodne o tom, či sa na Slovensku zachráni demokracia, alebo príde skaza. Tieto hysterické a alarmistické kecy o boji dobra so zlom sa už mimo progresívneho tábora nedajú brať ani sekundu vážne. To už nie je žurnalistika pre dospelých čitateľov, ale diagnóza.
Záchvaty progresívcov vlastne nepriamo potvrdzujú, že Markízu považujú za svoju zbraň. Ak im ju berú, od zlosti strácajú vedomie. A varujú majiteľa televízie pred odvetou. Ich logika je rovnako jednoduchá ako oni sami: oni sú demokracia, dobro, pravda a láska. Ich rivali sú autokracia, zlo, dezinformátori… To isté platí o ich médiách. Sú vraj piliermi demokracie a pravdy. „Logicky“. A musí to tak ostať. Inak progresívci a ich mediálna mašinéria vyhlásia vojnu nielen Smeru, ale aj holdingu PPF. Tak nech si to českí investori rozmyslia…
Pokiaľ ide o doterajšie zmeny v Markíze, tie nie sú ani zďaleka také vážne, ako vresk v progresívnom tábore. A môžeme predpokladať, že korigovanie starého kurzu nepovedie k tomu, aby bola Markíza televíziou Smeru. Jednak to nie je možné, neprešlo by to cez novinárov v televízii (a bez nich to nepôjde). A potom to ani nemôže byť v záujme akcionára, ktorý by riskoval rozvrat celého televízneho tímu. A nakoniec to asi nie je ani cieľ Fica. Fico nepotrebuje propagandistické médiá (ako ich na prežitie potrebuje PS). Škodilo by mu to. Na to, aby sa politicky presadil, mu celkom stačí aspoň trochu korektné mediálne prostredie.
Ambíciou nového vedenia Markízy a Mužíka zrejme bude potlačiť politický aktivizmus v televízii a vrátiť sa k bežnému spravodajstvu a publicistike, ktorá nebude mať – aspoň za Ficovej vlády – dvojaký meter. Jeden na hriechy Smeru a celkom iný, až žiadny, na chyby prezidentky či opozície. Tvrdšie zmeny a cenzúra sú veľmi nepravdepodobné. A ak k nim dôjde, budeme to v Štandarde kritizovať. Cenzúra – a to v akýchkoľvek farbách – je odporná.
Povedané na rovinu: Markíze nezaškodí, ak nové vedenie pribrzdí jej bojový pokrik a politickú nadprácu v spravodajstve.
V posledných rokoch to totiž zašlo priďaleko. Markíza robila (spolu s ďalšími progresívnymi médiami) besné pandemické a očkovacie kampane. Ľudí z protestov – aj tých väčších, na ktorých bolo v novembri 2020 až 25-tisíc Slovákov – neprávom vykresľovala ako okrajovú skupinu dezolátov a luzu. Nepripúšťala kritiku a slobodnú diskusiu. Po ruskej invázii na Ukrajinu informovala o vojne tendenčne, jednostranne a manipulatívne. Slovom, správala sa ako zbraň v hybridnej vojne. Vôbec neprekvapuje, že na sociálnych sieťach si vyslúžila prezývku TV Narkóza.
Ospravedlnenie, že aktivizmus a služba progresívcom sú v móde medzi (takmer) všetkými novinármi a Markíza len podľahla tlakom doby, neobstojí. Posadnutosť médií nadprácou pre tú vyvolenú stranu a štvavými kampaňami proti tým druhým musí mať svoje hranice. Profesionálne hranice.
Ak chýbajú, potom po tlakoch „majiteľov pravdy“ prídu protitlaky novej vlády – aby sa televízia prestala správať ako kanón PS.
Komsomolec Tabery sa škaredo mýli, keď tvrdí, že zmeny v Markíze sú hrozbou pre demokraciu. Hrozbou pre demokraciu boli staré domáce úlohy pre progresívnych „novinárov“: zničiť víťaza volieb. Aby uvoľnil miesto tým, ktorí by bez mediálneho dopingu navždy sedeli v kúte.
Dag Daniš / Denník Štandard
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.