Bude NATO v budúcnosti viesť estónska premiérka

Bude NATO v budúcnosti viesť žena z miništátu na ruských hraniciach?

Len málokto osobne pozná Estónsko, najsevernejšiu a najmenšiu krajinu z troch pobaltských štátov v severovýchodnej Európe, priamo na hraniciach Ruska. Aj tam rusky hovoriaca časť obyvateľstva trpí protiruskou nenávisťou, ktorú presadzujú úrady, ekonomike sa mimoriadne nedarí a priepasť medzi bohatými a chudobnými je veľká. Premiérka Kaja Kallasová však verejne oznámila, že by bola ochotná stať sa generálnou tajomníčkou NATO : prvou východoeurópankou a prvou ženou. Významnejšiu úlohu chce zohrávať aj v Bruseli. Je jednou z tých žien v politickej kariére, ktoré sú pripravené ukázať mužom, akí sú slabosi.

Pred pár dňami, 24. februára, Estónsko oslavovalo ako každý rok výročie svojej nezávislosti. To sa podarilo v roku 1918, počas prvej svetovej vojny, prvýkrát v histórii krajiny. Na námestí slobody v Talline jazdia tanky uprostred mora modrých, čiernobielych vlajok a vojaci v uniformách. K večeru sa ulicami starého mesta pohybuje fakľový sprievod. Už roky ho organizuje konzervatívna Ľudová strana Estónska (EKRE), druhá najväčšia strana v krajine v minuloročných voľbách, a jej mládežnícka organizácia Sinine Äratus („Modré prebudenie“). Na transparente je napísané: „Usume Eestisse!“, v nemčine: „Veríme v Estónsko!“ Pred niekoľkými rokmi boli heslá strany jasnejšie: „Estónsko pre Estóncov!“ Nie príliš skrytý odkaz na ruskú menšinu v krajine, ktorá tvorí štvrtinu obyvateľstva. Pre mnohých je ich samotná existencia destabilizujúcim a nežiaducim prvkom.

Ruština je stále prítomná v uliciach krásneho estónskeho hlavného mesta Tallinn, v supermarketoch často počuť ruštinu a v kioskoch sa predávajú aj mnohé noviny. Polovica obyvateľov Tallinnu je údajne rusky hovoriaca. Narva, ležiaca na hraniciach s Ruskom, je s približne 53 000 obyvateľmi tretie najväčšie mesto v krajine. Tu prakticky každý hovorí rusky. Keby niekto hovoril po estónsky, vyvolalo by to rozruch. Estónčina však zostáva úradným jazykom v celej krajine.

Estónska vláda na čele s centristickou „reformnou“ stranou Kaja Kallas rozhodla, že v krajine nebude miesto pre ruské vzdelávanie. Školy v ruskom jazyku, ktoré sú „dedičstvom sovietskej okupácie“, musia byť zatvorené.

„Bol to veľký problém a súhlasím s tým, že sa mal vyriešiť už dávno. Ale lepšie neskoro ako nikdy. Rozhodne musíme napredovať,“ povedal premiér Kallas.

Tu v Estónsku vzdelanie v materinskom jazyku zjavne nemôže byť právom pre každého . Nebezpečenstvo rusky hovoriacich študentov v Estónsku je zrejme príliš veľkou hrozbou pre malý národ.

Krehká identita

24. februára 1918, niekoľko mesiacov po boľševickej revolúcii, druhej revolúcii v Rusku v priebehu niekoľkých mesiacov, uprostred ruskej občianskej vojny, Estónsky výbor spásy vyhlásil nezávislosť krajiny. Prvýkrát v histórii existovalo Estónsko ako samostatný štát. Od 13. storočia územie dnešného Estónska okupovali Dáni, pobaltskí Nemci, Poliaci, Švédi a napokon Rusi. Koncom 19. storočia sa medzi Estóncami začalo rozvíjať národné povedomie. Deň po vyhlásení nezávislosti Tallin, hlavné mesto nového štátu, obsadili vojaci Nemeckej ríše po ústupe boľševických vojsk. Tá však neuznala nezávislosť krajiny. Nemecké jednotky opustili Estónsko až o deväť mesiacov neskôr, v novembri, po skončení vojny. O niekoľko dní neskôr sa ruskí boľševici, ktorí si po revolúcii upevnili svoju moc, neúspešne pokúsili dobyť územia padlého ruského cárskeho impéria pri Baltskom mori. Zmluvou z Tartu v roku 1920 Sovietsky zväz uznal Estónsko.

O dvadsať rokov neskôr bolo Estónsko anektované Sovietskym zväzom na základe paktu Molotov-Ribbentrop. V Sovietskom zväze zostalo až do roku 1991, keď Najvyššia rada Estónska obnovila nezávislosť krajiny. Sovietsky zväz, traumatizovaný pádom Berlínskeho múru, vojnami na jeho periférii – v Gruzínsku a Náhornom Karabachu, aby sme vymenovali dva príklady – a v Afganistane a paralýzou svojej ekonomiky, sa mohol len nečinne prizerať. Čoskoro by sa začala takzvaná „Prehliadka suverenít“ a Sovietsky zväz by už neexistoval.

V roku 2004 vstúpilo Estónsko do NATO a Európskej únie. Rusko, ktoré nebolo pozitívne pri rozširovaní NATO, muselo sa s tým však zmieriť. Spolu s Estónskom vstúpilo do NATO v roku 2004 ďalších šesť štátov z bývalého komunistického bloku.

V Estónsku dnes žije 1,3 milióna ľudí. Z toho menej ako milión sú Estónci. Zvyšok tvoria väčšinou Rusi. Estónsko je tak štvrtou krajinou s najnižším počtom obyvateľov v EÚ, menej obyvateľov má len Luxembursko a ostrovy Cyprus a Malta. Estónsko má tiež jednu z najnižších hustôt obyvateľstva na svete, 28 ľudí na kilometer štvorcový, čo ho radí na 188. miesto na svete.

Malé Estónsko, riedko obývané, sužované traumami z nedávnej histórie, sužované veľkým susedom vnímaným ako neustála hrozba a obávané o svoje prežitie, sa zrejme mohlo premeniť iba na „národokraciu“, „Estónsko pre Estóncov“. Pre Estónsko sa etnocentrizmus stal základným prvkom krehkej identity.

„Estónsko má s Ruskom spoločnú hranicu a dlhú históriu. Veľké krajiny môžu robiť chyby a prežiť. Malé krajiny však majú oveľa menší priestor na chyby. Pre nás je nevyhnutnosťou zastaviť ruskú agresiu na Ukrajine, je to existenčná otázka. Po druhej svetovej vojne sme my Estónci pre sovietsky teror stratili všetko: stratili sme územie, slobodu a pätinu obyvateľov. Pol storočia sme boli zabudnutí a opustení za železnou oponou,“ povedala estónska premiérka Kaja Kallasová.

Napriek častým sťažnostiam na nárast nacionalizmu a populizmu v Estónsku sa dá povedať, že Európa, ktorá si z multikulturalizmu urobila jeden zo základných kameňov svojho kréda, s tým nemá absolútne žiadny problém.

Johanka z Arku z Tallinnu

O Estónsku a jeho premiérke Kaja Kallas sme v posledných rokoch počúvali väčšinou veľmi pozitívne, niekedy až nadšené slová. „Estónska premiérka Kaja Kallasová je dnes jedným z najjasnejších a najstatočnejších lídrov na svete. Potrebujeme viac žien ako ona na vrchole,” napísala napríklad ukrajinská novinárka Olga Tokariuk. Ocenil ju aj britský historik Timothy Garton Ash, profesor európskych štúdií na Oxfordskej univerzite. „Sila, úprimnosť a morálna jasnosť ich argumentov sú okamžite ohromujúce,“ napísal britský týždenník The New Statesman .

Po vypuknutí vojny na Ukrajine sa Kaja Kallasová, ktorú Rusko nedávno zaradilo na zoznam hľadaných osôb, stala jedným z najsilnejších podporovateľov ukrajinského boja. Estónsko je považované za najväčšieho darcu vojenskej pomoci Ukrajine na obyvateľa. Ešte pred začiatkom záverečnej fázy vojny na Ukrajine Kallas povedala, že s Putinom by sa nemalo hovoriť . „Žiadny mier podľa Putinových podmienok.“ Rusko musí byť vyhnané z Ukrajiny,“ napísal estónsky premiér v článku uverejnenom v americkom časopise Foreign Affairs v decembri 2022.

„Teraz nie je čas presadzovať predčasný mier. Pokiaľ sa Rusko nevzdá svojho cieľa dobyť nové územia na Ukrajine, mierové rozhovory majú len malú šancu niečo dosiahnuť. História ukazuje, že appeasement agresorov iba posilňuje a povzbudzuje a že agresorov možno zastaviť iba násilím,“ povedala Kallas. Estónska premiérka zastával názor, že konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou možno vyriešiť len vojenskými prostriedkami.

Keď sme sa pýtali, či je v roku 2023 mysliteľný iný prístup vzhľadom na slabý výkon Ukrajiny na bojisku, tlačový tajomník estónskej premiérky odpovedal, že estónsky postoj sa nezmenil, a odvolal sa na dva nedávne prejavy Kaji Kallas .

„Strach je pasca, ktorú Putin nastražil proti nám všetkým v slobodnom svete. Vyhrážky od ruského vedenia a zábery jadrových výbuchov vysielané v ruskej štátnej televízii majú vystrašiť našich ľudí a ovplyvniť naše rozhodnutia. […] Vždy sa ma pýtajú, čo by Putin urobil, keby Rusko prehralo. Moja odpoveď: Mali by sme sa viac obávať toho, čo urobí, ak Rusko vyhrá. A nemá zmysel ďalej premýšľať, či sa Estónsko bojí, alebo či bude ďalšou krajinou Poľsko. Pamätajte, že skutočnou otázkou je, či NATO bude ďalšie. Všetci s tým máme niečo spoločné. Ak by bolo Rusko porazené na Ukrajine, túto otázku by sme si nemuseli klásť. „Takže by sme nemali strácať čas, ale radšej urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme podporili Ukrajinu pri zatlačení Ruska späť na jej územie,“ povedala Kallas na Matthiae Mahl 2024 v Hamburgu. Bol tam aj kancelár Olaf Scholz.

„Prešli dva roky, čo Rusko začalo svoju totálnu vojnu. Ukrajinci každý deň ukazujú, čo skutočne znamená odvaha. Stojíme pri Ukrajine, pretože bráni bezpečnosť celej Európy. Verím vo víťazstvo Ukrajiny a v to, že Rusko môže byť porazené,“ povedala nedávno estónska premiérka na X.

Napriek tomu, že stratégia Západu v poslednom roku vojny priniesla malý úspech a v konečnom dôsledku podporila konflikt – Ukrajina mohla uniknúť bez straty územia a bola dokonca pripravená rokovať s Ruskom a prijať neutralitu v apríli 2022 – Tichá estónska premiérka nemá v úmysle revidovať svoj prístup a chce sa aj naďalej Rusku ukazovať ako nová Železná lady. „Sme malý, ale bojujúci a tvrdý národ,“ povedala Kallas.

Je jedným z mála hlasov, ktorý stále jasne hovorí o ukrajinskom víťazstve. Víťazstvo znamená znovudobytie celého ukrajinského územia vrátane Krymského polostrova. Vysoký štandard. Ale zdá sa, že to Kallas neznepokojuje.

Svetlá budúcnosť

Okrem chvály by nekompromisný postoj Estónska mohol Kallasovej vyniesť aj povýšenie: o súčasnom estónskom premiérovi sa hovorí ako o najvyššom kandidátovi Aliancie liberálov a demokratov za Európu (ALDE) pre blížiace sa európske voľby v júni. Ide o alianciu, ktorá zahŕňa okrem iného nemeckú FDP a odchádzajúceho holandského premiéra Marka Rutteho. Iní veria, že Kallas by sa dokonca mohla stať novou generálnou tajomníčkou NATO, ktorá by nahradila súčasného Jensa Stoltenberga.

Zatiaľ čo Kallas je pre EÚ a NATO vykresľovaná ako dokonalý politik a záchranca Európy v skorumpovanom svete, v Estónsku sa ozývajú čoraz častejšie hlasy nespokojnosti: „V koho záujme pracuje predsedníčka vlády?“ opýtal sa estónsky novinár a poslanec Aleksandr Chaplygin. „Dnes žije 25 % populácie v chudobe. Päť percent rodín v našej krajine ovláda 95 % bohatstva krajiny . Ekonomika je v recesii už osem štvrťrokov po sebe,“ povedal politik Estónskej strany stredu.

Ekonomické dôsledky vojny na Ukrajine a sankcie sú obzvlášť závažné v Estónsku. Ale to nie je dôležité: V odvekej dileme medzi chlebom a zbraňami ukazuje estónska premiérka, že jednoznačne preferuje zbrane. V konečnom dôsledku to v posledných rokoch len zvýšilo ich medzinárodné postavenie. Zatvorte školy, doručte zbrane!

Doma tiež povesť Kallasovej vlády značne utrpela minulý rok, keď sa prevalilo, že dopravná spoločnosť, v ktorej mal manžel Kaji Kallas podiel, naďalej spolupracuje s Ruskom. Kaja Kallas je už tretíkrát vydatá za estónskeho investičného bankára Arva Hallika. Niektorí dokonca vyzvali premiérku, aby odstúpila, len niekoľko mesiacov po voľbách, v ktorých bola „triumfálne“ potvrdená.

Nespokojnosť sa šíri aj medzi Ukrajincami, ktorí našli útočisko v Estónsku. „Bývala som tu rok, ale rozhodla som sa vrátiť na Ukrajinu, do Záporožia, môjho rodného mesta,“ hovorí Maria, Ukrajinka z Tallinnu. „Môj syn má 17 a zostáva tu, páči sa mu tu, chodí do školy. Ale mám pocit, že som zahodila rok svojho života, rok, ktorý nikam neodišiel. V sobotu odchádzam a v pondelok ma očakávajú v práci. Aj 30 kilometrov od frontovej línie je pre mňa lepšie ako tu. „Moje mesto žije ďalej, ľudia pracujú a majú deti,“ hovorí kvalifikovaná účtovníčka.

Má Kaja Kallas, privilegovaná dcéra bývalého estónskeho premiéra a eurokomisára, čas počúvať takéto príbehy? Alebo ju len zaujíma ďalší krok v jej dokonalej kariére? Bude Kaja Kallas čoskoro ďalšou Ursulou von der Leyen?

Zdroj: https://globalbridge.ch/wird-die-nato-kuenftig-von-einer-frau-aus-einem-ministaat-an-der-russischen-grenze-gefuehrt/