Môžu si Ukrajina a Izrael nárokovať sebaobranu?

Môžu si Ukrajina a Izrael nárokovať sebaobranu?

Môžu si Ukrajina a Izrael nárokovať sebaobranu? 620 330 Doktor

Ukrajina aj Izrael sa pri svojich pretrvávajúcich konfliktoch prihlásili k sebaobrane podľa Charty Organizácie Spojených národov. Toto však podľa medzinárodného práva nie je udržateľné.

Obete izraelských bombových útokov v nemocnici Al Aksá v Deir el-Balah 21. februára 2024. Mala to byť aj sebaobrana? (Obrázok Mondoweiss, Naaman Omar)

Článok 51 znie:

„Táto charta žiadnym spôsobom neovplyvňuje prirodzené právo na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu v prípade ozbrojeného útoku proti členovi Organizácie Spojených národov, kým Bezpečnostná rada neprijme také opatrenia, ktoré sú potrebné na udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Opatrenia prijaté členom pri výkone tohto práva na sebaobranu musia byť bezodkladne hlásené Bezpečnostnej rade; V žiadnom prípade neovplyvnia jeho právomoc a povinnosť podľa tejto charty prijať kedykoľvek také opatrenia, ktoré považuje za potrebné na udržanie alebo obnovenie medzinárodného mieru a bezpečnosti.“

Sebaobrana a pomoc v núdzi podľa článku 51 Charty OSN

Článok teda priznáva právo na sebaobranu v prípade ozbrojeného útoku formou sebaobrany a pomoci v núdzi. Rusko požiadalo o núdzovú pomoc (kolektívnu sebaobranu) v roku 2022 po veľkej ofenzíve proti Donecku a Luhansku, keď napadlo Ukrajinu, ktorá bola vyzbrojená na vojenskú akciu proti dvom ľudovým republikám a proti Krymu, ktorý po referende patril Ruskej federácii. Bezpečnostná rada OSN bola o tom informovaná, ako to vyžaduje článok 51 charty.

Okrem toho sa Rusko pri svojej intervencii mohlo spoľahnúť na svoju zodpovednosť za ochranu (RtoP) pre rusky hovoriace obyvateľstvo na východnej Ukrajine a na Kryme, čo je všeobecne uznávaná požiadavka podľa medzinárodného práva na predchádzanie vážnemu porušovaniu ľudských práv. Po tom, čo ukrajinská armáda, ako aj dobrovoľnícke spolky a fašistické jednotky roky ostreľovali a bombardovali ľudí v Donecku a Luhansku, pričom zabili okolo 13 000 ľudí, namiesto prílišnej polemiky a podnecovania sa malo preskúmať, či pre Rusko v r. boli zvážené jej kroky proti Kyjevskej Ukrajine podľa medzinárodného práva RtoP, ako aj článku 51 Charty OSN.

Kyjev a Izrael

Ukrajina a Izrael sa vo svojich vojnách odvolávajú aj na sebaobranu podľa článku 51 Charty OSN. Treba však vziať do úvahy, že v oboch prípadoch je naplnený trestný čin genocídy. Paragraf 6 Medzinárodného trestného zákonníka o genocíde hovorí: „Kto v úmysle zničiť národnú, rasovú, náboženskú alebo etnickú skupinu ako takú úplne alebo sčasti zabije člena skupiny, spôsobí ťažkú ​​fyzickú alebo psychickú ujmu člen skupiny, najmä druhu uvedeného v § 226 Trestného zákona, umiestni skupinu do životných podmienok, pri ktorých môže dôjsť k jej úplnému alebo čiastočnému fyzickému zničeniu… sa trestá odňatím slobody na doživotie.“

Po prevrate na Majdane v roku 2014 sa kyjevská vláda pokúsila vyriešiť vnútorný konflikt vojenskými prostriedkami, hoci Donecká a Luhanská oblasť požadovali len väčšiu autonómiu v rámci Ukrajiny. Kyjev s USA za chrbtom podpálil ruské vchodové dvere, čo viedlo k zničujúcej proxy vojne, ktorá trvá už tretí rok.

A izraelská vláda pod vedením premiéra Benjamina Netanjahua vedie vražednú vyhladzovaciu vojnu proti palestínskym územiam, ktoré okupuje. Teroristický útok Hamasu zo 7. októbra 2023 nedáva Izraelu právo konať úplne neprimeraným spôsobom proti palestínskemu obyvateľstvu, čo už má za následok desaťtisíce mŕtvych a zranených.

Berúc do úvahy tieto okolnosti a fakty, Ukrajina ani Izrael nemôžu podľa medzinárodného práva vo svojich vojnách uplatniť sebaobranu v súlade s článkom 51 Charty Organizácie Spojených národov. Politici a novinári, ktorí majú iný názor, sa vyzývajú, aby sa o tom informovali. Medzinárodné spoločenstvo musí okamžite zastaviť vojny na Ukrajine a v Gaze, aby ukončilo tieto strašné zverstvá.

Spisovateľ a novinár Dr. jur. Wolfgang Bittner žije v Göttingene. V roku 2014 vydal „Dobytie Európy USA“, „Vlasť, vojna a zlatý západ“ a „Nový konflikt západ-východ“ v roku 2019 a „Nemecko – zradené a predané“ v roku 2021. Pozadie a analýza“.

Zdroj: https://globalbridge.ch/koennen-sich-die-ukraine-und-israel-auf-selbstverteidigung-berufen/