7 dní v kocke: Fico sa radikálne zmenil. Korene obratu sú v roku 2022

7 dní v kocke: Fico sa radikálne zmenil. Korene obratu sú v roku 2022

7 dní v kocke: Fico sa radikálne zmenil. Korene obratu sú v roku 2022 620 330 Mr Hyde

V rubrike 7 dní v kocke Dag Daniš komentuje hlavné témy týždňa. Dnes o rozbehu Gašpara – a bödörovcov – do tajnej služby; o príčinách Ficovho divokého obratu z roku 2022; o Carlsonovom rozhovore s Putinom, v ktorom sa otvorili dôležité európske témy a o novom vedení ukrajinskej armády, ktoré poteší viac západné veľmoci ako vyčerpaných Ukrajincov.

1. Fico pritvrdil. Až za hranu

Robert Fico už nijako neskrýva, že vníma politiku ako pokračovanie vojny inými prostriedkami. A stráca pri tom posledné zábrany. Z trestne stíhaného advokáta Paru urobil svojho poradcu. Celou silou pretláča zmeny trestného práva, ktoré chránia krky oligarchov. Najnovšie posiela do vedenia tajnej služby trestne stíhaného Gašpara.

Iste, nerobí to priamo. Len cez jeho syna. Pellegrini totiž nomináciu Tibora Gašpara do SIS blokoval. Výsledok s bajpasom cez jeho syna je však ten istý. Tajná služba má patriť stíhanému Gašparovi. A tým aj stíhaným oligarchom bödörovcom, pre ktorých roky pracoval.

Tajná služba je pre bödörovcov a pre ďalšie stíhané postavy z radov „našich ľudí“ mimoriadne dôležitá. Dôvod sme videli počas vojny v polícii z roku 2021. SIS sledovala a odpočúvala vyšetrovateľov NAKA. Rozpracovala aj špeciálnu prokuratúru a niektorých sudcov (Pčolinský vo viacerých rozhovoroch sudcom odkazoval, že viacerí z nich sú monitorovaní). Spravodajské zistenia tajnej služby sa následne používali proti NAKA a špeciálnej prokuratúre. Treba priznať, že sčasti opodstatnene, čurillovci robili hrubé chyby.

Dnes hrozí, že s informáciami tajnej služby – starými aj novými – budú pracovať bödörovci a Gašpar. Partia okolo Gašpara, Krajmera, Hraška si z lavice obvinených môže presadnúť priamo do jednej z bezpečnostných služieb štátu, ktorá aktívne vstupovala do trestných konaní.

Žiada sa dodať, že stíhanie Tibora Gašpara a bödörovcov nie je nijaká neškodná formalita. Gašpar a Bödör sú stíhaní za to, že si po roku 2016 sprivatizovali vedenie polície a NAKA. Polícia patrila oligarchovi Norbertovi Bödörovi. Na poradách vedenia vystupoval ako šéf, ktorý podľa svedkov neváhal zvyšovať hlas na policajného prezidenta Gašpara. Bödörovci si z polície urobili súkromný biznis. Používali ju na ochranu svojich ľudí. Alebo na stíhanie a vydieranie rivalov. Slovom, zneužívali moc.

Je zarážajúce, že po voľbách sa Fico celkom bez rozpakov pokúšal pretlačiť stíhaného Tibora Gašpara do funkcie riaditeľa SIS. Koalícia jednou rukou odstavila z funkcií stíhaných čurillovcov – viac-menej správne. A druhou posúva do bezpečnostných služieb skupinu okolo stíhaného Gašpara. Keď Fico narazil na Hlas, skúša to cez jeho syna, ktorý na to nemá, samozrejme, nijaké predpoklady (okrem priezviska). A prezidentke odkazuje, že ak ho nevymenuje, „zbaví ju bremena“ a zmení zákon.

Drsné spôsoby Fica v personálnej politike ukazujú, ako radikálne sa za posledné roky zmenil.

Fico mal vždy tvrdý, provokačný slovník zameraný na jadro svojich voličov, no pri reálnom výkone moci bol donedávna opatrný a pragmatický. Roky bol majstrom v tlmení konfliktov a udržiavaní balansu – vo vlastnej strane, v koalícii, vo vláde a napokon aj v spoločnosti. Problémové osoby a oligarchov držal v úzadí. Keď boli podozrenia neúnosné, neváhal zakročiť (razie vo Váhostave Juraja Širokého) a zahrať sa, aspoň navonok, na principiálneho. Aby nevyvolal verejné protesty. A aby sa nerozbiehal do zrážok, ktoré by ho zbytočne oslabovali.

Dnes to už neplatí. Skompromitované a trestne stíhané postavy nápadne vysunul na volebnú kandidátku strany, po voľbách do tímu poradcov a do vysokých štátnych funkcií. Hra na dvojakú tvár sa na tomto fronte skončila. Fico spolu s trestne stíhanými zástupcami oligarchov prepisuje pravidlá hry. A nijako to neskrýva.

2. Aj voliči pritvrdili

Dôvody tohto obratu sú dva.

Prvý je osobný a postarali sa oň Matovičovi a Lipšicovi ľudia v roku 2022. Vládna moc, špeciálna prokuratúra a ich politická úderka, známa ako čurillovci, usúdili, že treba plniť sľuby a posadiť Fica za mreže. Prišiel návrh na väzobné stíhanie Fica. Lenže – nebolo to ani za korupciu, ani za rozkrádanie štátnych financií. Na vyšetrenie týchto podozrení Lipšic ani čurillovci nemali schopnosti.

Išli na to hlúpou skratkou. Fico mal ísť do väzby len za to, že sa zaujímal o Kiskovu daňovú kauzu, ktorá vraj bola podľa špeciálnej prokuratúry vykonštruovaná. Aby bolo možné Fica stíhať väzobne, vymyslela sa legenda o „zločineckej skupine“ zameranej na Kisku.

Jednoducho: Fico mal ísť do väzby za to, čo robili aj Matovič a jeho ľudia. Za to, že ako premiér sa zaujímal o kauzy opozície a ich vyšetrovanie.

Nakoniec sa ukázalo, že vykonštruovaná nebola kauza Kisku (súd uznal jeho vinu). Vykonštruované boli dôvody na väzobné stíhanie Fica. Prokuratúra musela stíhanie zrušiť.

Matovičovi ľudia a Lipšic urobili hrubú chybu. Buď mali lídrov Smeru stíhať za korupciu a rozkrádanie štátneho majetku, alebo, ak to nevedeli vyšetriť, nemali sa hrať na kovbojov. Plány na väzobné stíhanie Fica za Kiskovu kauzu boli vlastne plány na ukončenie politického boja so Smerom nástrojmi trestného práva. S tým, že tieto nástroje boli hrubo zneužité. Bola to vysoko riskantná hra, na ktorú ani Matovič, ani Lipšic jednoducho nemali. Otočilo sa to proti nim. Spolu s verejnou mienkou a voľbami.

Pre Fica je od roku 2022 politický boj zároveň existenčný boj. Preto po voľbách zahodil masku. Naplno zariaďuje ochranu pre seba a svojich ľudí.

Druhý dôvod Ficovho obratu je spoločenský. Alebo v širšom zmysle politický. Zradikalizovaný nie je len Fico. Zradikalizovala sa aj druhá strana. Konkrétne progresívci alebo Obyčajní.

A nakoniec – čo je najdôležitejšie – zradikalizovali sa aj voliči. Spoločnosť. A na oboch koncoch spektra. V oboch táboroch, vládnom aj opozičnom, majú hlavné slovo fanatici.

Dokonca by sa dalo povedať, že veľká časť spoločnosti sa na oboch stranách zradikalizovala a sfanatizovala až tak, že stráca schopnosť kriticky myslieť, rozlišovať, pomenovať chyby „vlastných“.

Videli sme to za bývalých vlád, keď si tábor progresívcov či OĽaNO celkom zakrýval oči pred hrubým zneužívaním trestného práva na politický zápas. Vôbec im neprekážalo, že trestne stíhaní čurillovci ostali vo funkciách. Podozrenia, že zneužívali policajnú moc a účelovo, s vykonštruovanými obvineniami hnali opozíciu za mreže, išli nabok. Pre voličov bolo dôležité, že čurillovci bijú Smer alias zlo. A či to robia zákonne, alebo len s vymyslenými dôvodmi väzby? Koho to zaujímalo? Ak na to občas niekto upozornil, vypískali ho ako agenta Smeru.

Podobný fanatizmus vidíme to aj v tábore koaličných strán. A na voličoch Smeru. Neprekáža im, že trestne stíhané osoby ohýbajú trestné právo podľa vlastných potrieb. Čím vlastne priznávajú vinu a strach zo súdnych procesov (dokonca za Ficovej vlády). Pre voličov Fica a Gašpara je dôležité, že sa bijú s progresívcami a Obyčajnými alias zlom.

Fico môže sekerou sťať špeciálnu prokuratúru aj účelovo przniť trestné právo v prospech zločincov – a verejnou podporou Smeru to veľmi nezakýva. A ako bonus si môže skokovo zvýšiť plat o štyritisíc eur – aj bez zmeny zákona. Čo by bolo pred desiatimi rokmi spoločensky neprijateľné, to si dnes strany presadia mávnutím ruky. Lebo môžu.

Slovom, zradikalizovaná politika je len horným koncom zradikalizovanej spoločnosti. Po pandemických, vojnových a dúhových kampaniach tu máme namiesto hraníc prijateľnosti len zákopy.

Ak sa vrátime k úvodu, téza o politike ako pokračovaní vojny inými prostriedkami je vlastne novou paradigmou, ktorá pretína celú spoločnosť.

Malou útechou by mohlo byť, že sa to nedeje iba na Slovensku. Únavu systému, krízu a táborovú radikalizáciu môžeme vidieť v celom západnom svete.

3. Čo povedal Putin o Európe

Cez víkend bol zverejnený rozhovor amerického novinára Tuckera Carlsona s ruským prezidentom. Treba priznať, že obaja v ňom predviedli rozpačitý výkon. Putin premeškal príležitosť stručne a presvedčivo vysvetliť západnej verejnosti, aká je ruská verzia príčin vojny. Dejepisné traktáty o Ukrajincoch ako historickej súčasti veľkého ruského národa sú mimo doby. Aj mimo reality. Nám Slovákom by mohli pripomínať staré čechoslovakistické koncepcie z 20. storočia (ktoré boli hneď od začiatku prekonané a neplatné).

Na komentovanie celého rozhovoru nie je priestor ani dôvod. Zameriame sa len na niektoré kľúčové momenty o udalostiach z 21. storočia, ktoré sú dôležité pre Európu a Európanov.

Putin sa vrátil do roku 2008 a prelomového samitu NATO v Bukurešti. Dnes už vieme, že práve vtedy sa riešila otázka, ktorá mohla viesť k vojne v Európe. Európski členovia NATO, hlavne Nemecko a Francúzsko, to tušili, preto odrazili tlak Bushovej vlády a zablokovali pozvánku na vstup Ukrajiny do NATO.

Ak by vtedy Spojené štáty rešpektovali suverénne postavenie a suverénne rozhodnutia európskych členov NATO, riziko veľkej vojny o Ukrajinu – a nepriamej zrážky NATO s Ruskom – by bolo minimálne. Lenže Spojené štáty vtedy postoj Nemecka a Francúzska nerešpektovali. Keď neprešlo rozhodnutie o pozvánke, presadili si aspoň plán budúceho rozširovania Aliancie (o Ukrajinu a Gruzínsko). A urobili chybu, z ktorej dnes len ťažko hľadajú východisko.

Putin v rozhovore tvrdil, že Spojené štáty sa v rámci NATO správajú nátlakovo, vyžadujú poslušnosť členských štátov a nerešpektujú ich rozhodnutia. Na samite NATO 2008 to tak naozaj vyzeralo. Európski členovia Aliancie povedali jasné NIE pri Ukrajine. No americký program rozširovania NATO o Ukrajinu roky nerušene pokračoval. Po Majdane a prevrate viedol k vojne Kyjeva s proruskými separatistami o východoukrajinský Donbas (2014). S tisíckami obetí a miliónom utečencov prevažne z radov ruských menšín na Ukrajine. A následne viedol aj k vojne Ruska proti Ukrajine.

Putin tiež povedal, že do udalostí na Majdane a porušovania dohôd o vytvorení dočasnej vlády zasahovali americké spravodajské služby. Európske štáty mlčali. Nasledoval program vyzbrojovania a výcviku ukrajinskej armády v réžii Spojených štátov a Británie a budovania západných základní na Ukrajine (formálne to boli výcvikové centrá krajín NATO). Cieľom malo byť posilnenie ukrajinskej armády, aby mohla definitívne vyriešiť konflikt s proruskými menšinami z Donbasu silou. Súbežne s tým Nemecko a Francúzsko formálne podporovali takzvané Minské dohody, ktoré rátali s politickým riešením konfliktu o východnú Ukrajinu. Neskôr sa ukázalo, že Minské dohody nebrali vážne ani európske štáty, ani ukrajinská vláda. Chceli len získať čas na prezbrojenie ukrajinskej armády – aby bola pripravená na vojenské riešenie Donbasu a Krymu.

Putin tvrdí, že vojenský úder na ruské menšiny z východu Ukrajiny a následný vstup Ukrajiny do NATO Rusko nemohlo pripustiť.

Nakoniec Putin zašiel ešte ďalej a obvinil americkú CIA zo zodpovednosti za útok na plynovody Nord Stream (september 2022). Európske štáty vtedy opäť ostali ticho. Hoci išlo o Nemecko a nemecko-ruskú investíciu do európskej energetickej infraštruktúry.

Slovom, Putin v rozhovore s Carlsonom tvrdil, že rozhodnutia o usporiadaní Európy nie sú v rukách Európanov, ale Američanov. Európske krajiny sú podľa neho nútené poslušne nasledovať Spojené štáty. Dokonca aj pri takej politike NATO, ktorá viedla k rizikám vojny v Európe.

Putin nepochybne v mnohom preháňal a provokoval. No téma suverenity európskych štátov, respektíve otázka rešpektovania ich slova v otázkach bezpečnostného usporiadania v Európe by si zaslúžila hlbšiu debatu. Hlavne medzi nami Európanmi.

Ak bude Európa naďalej buď ticho, alebo bude len pritakávať Američanom a Britom, ťažko presvedčí, že si zaslúži rešpekt. A postavenie suverénneho hráča.

Mimochodom, mocenské postavenie Francúzska a Nemecka je dnes, v ére hybridnej vojny, násobne nižšie, ako bolo v roku 2008, keď sa pokúšali zastaviť program rozširovania NATO. A keď chceli z EÚ veľmoc postavenú na kontinentálnom voľnom obchode.

4. Herec a jeho vojaci

V prehľade ešte stručne spomenieme výmenu vrchného velenia ozbrojených síl Ukrajiny. V skratke: ukrajinského nacionalistu Zalužného vystriedal poslušný Zelenského pešiak. Syrskyj.

Je to dobrá správa pre ukrajinského prezidenta Zelenského a pre jeho západných spojencov. A pomerne zlá správa pre Ukrajincov. Heslom Zalužného bolo, trumpovsky povedané, „Ukrajina na prvom mieste“. Zalužnyj šetril živou silou (vojakmi). Odmietal držať Bachmut. Navrhoval ústup z Avdijivky. Korigoval plány na veľkú protiofenzívu, pretože by mohla zlomiť chrbtovú kosť ukrajinskej armády. Zalužnyj chcel vyčerpávať Rusov strategickou obranou a sabotážnymi útokmi na ruskom území. Jeho vojenská politika smerovala k zamrznutému konfliktu.

Naopak, Západ a Zelenskyj tlačili na rýchle a epické výsledky. Aj za cenu masívnych strát na životoch vojakov. Dôvody neboli vojenské, ale skôr informačné (propaganda) a politické. Zelenskyj v marci 2022 pod tlakom britského premiéra Johnsona odmietol rokovania s Ruskom o mieri. Uveril sľubom, že s pomocou Západu môže Ukrajina vyriešiť konflikt silou. Vojenskou porážkou Ruska.

Po takmer dvoch rokoch vojny sa ukázalo, že táto cesta presadzovaná aktivistami sa rozbila o realitu. Vojenskú realitu. Ukrajina má ďalšie vojenské aj územné straty. Rusko napreduje a tlačí na celej línii frontu.

Reakcia Zelenského? Zalužného, ktorý priznal patový stav a zmrazenie konfliktu, odvolal. Na jeho miesto dosadil Syrského, ktorého prezývajú mäsiar. Prezývajú ho tak preto, že sa neobťažuje šetriť živú silu. Nezaujímajú ho rozsiahle straty vojakov. Zaujímajú ho príkazy zhora. Syrskyj údajne vyniká vo vynucovaní disciplíny – až brutálnom – a v plnení rozkazov, ktoré dostáva.

Armáde bude de facto veliť Zelenskyj. Syrskyj bude jeho pravá ruka.

Západ, ktorý tlačí na pokračovanie vojny a plnenie bojových plánov za akúkoľvek cenu (aj za cenu vykrvácania Ukrajiny), môže byť so zmenou spokojný. Vojenské operácie, vrátane tých márnych, už nebude riadiť vzdorovitý vojak a nacionalista Zalužnyj.

Bude ich riadiť herec.

Dag Daniš