Eduard Chmelár: ČO TO, PREBOHA, ROBÍTE?!

Eduard Chmelár: ČO TO, PREBOHA, ROBÍTE?!

Eduard Chmelár: ČO TO, PREBOHA, ROBÍTE?! 620 330 Mr Hyde

Pri sledovaní dnešnej relácie Na telo mi takpovediac vybilo poistky, keď sa TV Markíza pochválila, že urobila prieskum, v ktorom sa pýtala ľudí, aké by mali byť podľa nich tresty za krádež. Robiť z takejto závažnej veci anketovú otázku je čistý hyenizmus, je to návrat do stredoveku, v ktorom rev davu určoval, či odsúdenca stačí iba sťať alebo rozštvrtiť. Napokon, som si istý, že keby sa ľudí spýtali, či treba obnoviť trest smrti, nadšene by súhlasili, pravdepodobne aj s telesnými trestami a mučením, no keby ste to nechali na ich fantáziu, istotne by sa objavilo aj vyrezanie jazyka, lámanie prstov či upálenie. Pritom minimálne od biblických čias vieme, že ak si má ľud vybrať, vyberie si oslobodenie lotra a ukrižovanie Ježiša. Takéto zneužívanie emócií je popretím definície spravodlivosti, ktorú majú v právnom štáte vykonávať súdy, nie rozvášnený dav.

Zdá sa, že opozícia stratila akékoľvek zábrany, akýkoľvek pocit zodpovednosti za vývoj patologicky rozbitej spoločnosti, ktorá už dnes sedí na sude s pušným prachom. Pamätáte sa, keď som vás upozorňoval, že zrušenie špeciálnej prokuratúry je len zámienka, že to mohla byť akákoľvek téma, lebo scenár nepokojov bol už vopred pripravený? Máte to tu. Keď zistili, že so zrušením špeciálnej prokuratúry súhlasí nielen väčšina odbornej obce, ale aj celej spoločnosti, začali hľadať inú, emotívnejšiu tému, a zdá sa, že udreli na ten najcitlivejší bod. Veď kto príčetný by súhlasil s tým, aby sa uľahčilo znásilňovanie vašich žien, sestier a dcér? Je to ten najohavnejší blud, ale opozícia, neštítiaca sa ničoho, tentoraz trafila presne. Z toho, ako dokážu zneužiť politický boj o moc, je mi až fyzicky nevoľno, ale usilujem sa ovládať, lebo niekomu tu musí zostať triezvy rozum (ako som už povedal, mala by to byť hlava štátu, ale tá už tak otvorene a zlomyseľne kope za opozíciu, že tu sa arbitra spravodlivosti a stability nedovoláme).

Musím povedať, že vládna trojka urobila obrovskú taktickú chybu. Namiesto toho, aby sa zamerala na to podstatné (čo bolo v tomto prípade zrušenie špeciálnej prokuratúry), každý si v novele trestného zákona riešil nejakú svoju záležitosť a výsledok je komunikačný chaos, ktorý už nevedia obhajovať ani niektorí poslanci koalície. Pri tom obrovskom tlaku zo všetkých strán (opozícia, médiá, mimovládky, Brusel, Washington, Berlín) si nedali povedať, keď som varoval, že na všetkých frontoch naraz sa vyhrať nedá. Tá postupnosť je dôležitá nie preto, aby ste šetrili protivníkov, ale preto, aby tomu mali šancu porozumieť bežní ľudia. S opozíciou vyzametať môžete, ale ak to nepochopia vaši vlastní voliči, strácate body.

To isté sa týka aj zvyšovania vládnych platov. Ja tomu rozumiem. Všetci, ktorých to rozčuľuje, by si mali položiť ruku na srdce, či považujú za normálne, že nejaký parlamentný táraj typu Pročko alebo Galko má vyšší plat ako minister financií, ktorý pracuje 12 hodín denne, má obrovskú zodpovednosť a závisí od neho, či tento štát neskrachuje. To nie je o tom, že by som si nevážil prácu upratovačky, ale pre najvyššie manažérske posty by ste mali vedieť získať tých najkvalitnejších ľudí, ktorých musíte dokázať motivovať, lebo v súkromnom sektore si dokážu zarobiť oveľa viac.

Napriek tomu sa toto konanie členov vlády vysvetľuje ťažko. Či by som to urobil na ich mieste? Neurobil. Nie v tomto čase. Ale aj keď mi bol vždy najsympatickejší „najchudobnejší prezident na svete“, prezident Uruguaja José Mujica, ktorý poberal len priemerný plat, jazdil na starej bugatke a žil v malom ošarpanom domčeku – nezabúdajme, že to bolo jeho vlastné rozhodnutie a nemožno lídrov tohto štátu nútiť, aby zarábali ako pomocní robotníci a už vôbec nie zneužívať túto tému na lacné útoky. Lebo ak sa pani Kolíkovej nepáči zvyšovanie vládnych platov, prosím, môžeme to urobiť aj naopak – nech si poslanci NR SR platy znížia, aby neboli vyššie ako odmeny ministrov. Čakám na ich iniciatívu. Môžeme sa staviť o hocičo, že nijaká nepríde. Tak ako neprišla, keď prezidentke stúpol plat na 16 000 eur a nikomu nepripadá zvláštne, za čo táto osoba poberá viac ako trojnásobnú výplatu ministra. Za to, že do seba tlačí šišky na fašiangových slávnostiach a zneužíva cudzie deti na imidžové fotečky?

Prestaňme si závidieť, je to obludná demagógia. Ak budú členovia vlády šetriť na svojich platoch, rozhodne to slovenskú ekonomiku, ktorú zničili predchádzajúce matovičovsko-hegerovsko-čaputovské kabinety, nespasí. Ale to neznamená, že v čase, keď dve tretiny obyvateľov tohto štátu majú problém vyjsť s výplatou, že nepotrebujeme aj symbolické gestá. Tí, ktorí vládnu, by mali preukázať, že na prvom mieste sú občania Slovenskej republiky, a nie pohodlie a bezpečie papalášov. Ľudia to potrebujú nielen počuť, ale aj vidieť a cítiť.
A my všetci by sme si mali uvedomiť, že Slovensko je naša spoločná vlasť, naša spoločná loď v čoraz rozbúrenejších svetových vodách. Ak si neurčíme nejaké mantinely, ak nebudeme mať aspoň základné povedomie, čo nám všetkým škodí a začneme si do tej lode zlomyseľne navŕtavať diery, potopíme sa všetci. A mne sa vidí, že niektorí politici dnes rozohrali úplne samovražednú hru, ktorá môže v konečnom dôsledku tento štát zničiť. Je to neskúsenosť? Hlúposť? Zámer? Odpovedzte si sami.

Zdroj: FB profil Eduard Chmelár



Ďakujeme, že ste nášimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.