Peter Tóth: KTO TO HOVORÍ O FICOVEJ AMNESTII?

Peter Tóth: KTO TO HOVORÍ O FICOVEJ AMNESTII?

Peter Tóth: KTO TO HOVORÍ O FICOVEJ AMNESTII? 620 330 Mr Hyde

Miškov ocko, ideologický náčelník tlačového orgánu Progresívneho Slovenska, mal pred niekoľkými dňami dementné vyjadrenia na adresu Slovákov a slovenského národa. Jeho slová boli zoširoka citované a preberané, aj vyvolali náležitú odozvu. Zrejme všetci vieme, o čom píšem.

Medzi inými sa do diskusie zapojil aj písomne a audiovizuálne aktívny Eduard Chmelár. Upozornil na to, že starý Šimečka sa mohol dopustiť trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 Trestného zákona. Pozrime sa na toto ustanovenie bližšie.

V prvom odseku sa uvádza, že „kto verejne hanobí (a) niektorý národ, jeho jazyk, niektorú rasu alebo etnickú skupinu; alebo (b) skupinu osôb alebo jednotlivca pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti , etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania; potrestá sa na jeden rok až tri roky.

Druhý odsek ustanovenia § 423 Trestného zákona zase hovorí, že na dva až päť rokov sa potrestá páchateľ, ak čin uvedený v prvom odseku spácha (a) ako člen extrémistickej skupiny; (b) ako verejný činiteľ; alebo (c) z osobitného motívu.

Podľa ustanovenia § 129 odsek 3 Trestného zákona sa pod extrémistickou skupinou rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účely spáchania trestného činu extrémizmu. Podľa § 130 odsek 7 Trestného zákona sa extrémistickým materiálom rozumie písomné, grafické, obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové vyhotovenie.

Podľa § 140a Trestného zákona sú trestnými činmi extrémizmu viaceré trestné činy upravené týmto zákonom, medzi nimi aj
hanobenie, národa, rasy a presvedčenia (§ 423);
výroba extrémistického materiálu (§ 422a);
rozširovanie extrémistického materiálu (§ 422b);
prechovávanie extrémistického materiálu(§ 422c);
a podobne.

Len podotýkam, že Miškov ocko nekoná izolovane, keď šíri debilné vyjadrenia o slovenskom národe, ale koná v skupine osôb. Na webovej platforme tlačového orgánu Progresívneho Slovenska aj na účtoch sociálnych sietí tohto média zo Šimečkovho verbálneho hnoja vyrábajú písomný aj obrazovo-zvukový materiál a následne to všetko verejne rozširujú a na serveroch aj prechovávajú.
S poukazom na nedávne výroky Miškovho ocka je potrebné pripomenúť, že menovaný sa podobných výrokov dopustil nie prvýkrát, a preto v jeho konaní nie je možné vylúčiť:

po prvé: takzvaný osobitný motív konania, podľa ustanovení § 140 odsek, písmeno b) z pomsty (lebo národ nevolil podľa ockových predstáv) alebo písmeno e) z nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, pohlavie, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie alebo náboženské vyznanie;

po druhé: spáchanie trestného činu opakovane alebo pokračujúcou formou podľa ustanovení § 122 odsek 9, respektíve odsek 10, čo by muselo byť predmetom ďalšieho a hlbšieho hmotnoprávneho prieskumu.

Samozrejme, nemôžem tvrdiť, že Miškov ocko, prípadne jeho spolubesedníci spáchali trestné činy alebo zločiny, pretože to nie je v mojej kompetencii. Na objasnenie ich konania máme orgány činné v trestnom konaní a na výroky o vine a treste sú zase súdy. Mám však právo verejne upozorniť orgány činné v trestnom konaní, že by sa mali z moci a povinnosti úradnej konaním starého Šimečku a jeho svorky zaoberať a zákonne vo veci rozhodnúť. A touto formou to aj robím.

Mimochodom, progresívne šerblíky, Miškov ocko je v tomto ohľade priekopníkom, hlásajú, že novely trestných kódexov sú Ficovou amnestiou. Kto to však vlastne hlása poplašné správy a bludy o amnestii? Sú to predovšetkým Šimečka, ďalší škrabáci a táraji rádií a televízorov, čo požívajú faktickú trestnú imunitu, pretože orgány činné v trestnom konaní sa buď boja, alebo odmietajú venovať podozreniam, že svojou publikačnou činnosťou sa môžu dopúšťať nie izolovane, ale vo veľkom rozsahu a počas dlhého obdobia trestnej činnosti formou porušovania práv mnohých fyzických osôb.

Ide pritom nielen o vyššie citované ustanovenia Trestného zákona, ale napríklad aj o trestný čin ohovárania podľa § 373. Človek, ktorý nemá dostatok prostriedkov na to, aby sa proti nepravdivým a hrubo poškodzujúcim tvrdeniam médií bránil civilnou žalobou (pretože to stojí naozaj veľa peňazí), nemá inú možnosť ochrany, a preto podá trestné oznámenie. A čo urobí policajný orgán, prípadne prokuratúra? Trestné oznámenie v 99,99 percenta prípadov odmietnu s poukazom na to, že trestné právo je prostriedkom ultima ratio, teda krajný právny prostriedok.

Lenže médiá o jednej a tej istej fyzickej osobe šíria hrubo poškodzujúce klamstvá celé roky, znižujú dotyčnému kvalitu života a dokonca ničia jeho spoločenské, rodinné a ekonomické vzťahy. Z uvedeného je zrejmé, že konanie novinárov má závažné následky a prinajmenšom je potrebné preskúmať či nebol spáchaný hromadne podľa ustanovenia § 122 odsek 11 Trestného zákona. Vzhľadom na rozsah a dosah činnosti niektorých novinárov je absolútne vylúčené hovoriť o tom, že trestné právo je ultima ratio, pretože s ohľadom na okolnosti je jediným dosiahnuteľným prostriedkom ochrany práv poškodeného.

Napriek tomu orgány činné v trestnom konaní nestíhajú zjavné poškodzovanie práv fyzických osôb, stavajú sa na stranu páchateľa a z poškodených robia dvojnásobné obete. Kto teda požíva na Slovensku absolútnu imunitu a prakticky denne dostáva amnestiu zvráteného druhu? Novinári! A nie všetci novinári, ale predovšetkým škrabáci a táraji progresívno-liberálnych médií.

Na záver dodávam, že podľa § 373 Trestného zákona odsek 1 „kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa odseku 2 sa na jeden rok až päť rokov potrestá páchateľ, ktorý sa dopustí činu uvedeného v odseku 1 a (a) spôsobí ním značnú škodu; (b) z osobitného motívu; (c) verejne; alebo (d) v podnikaní závažnejším spôsobom konania. Odsek 3 hovorí o treste od troch do osem rokov, ak sa páchateľ dopustí konania v odseku 1 a (a) spôsobí tým škodu veľkého rozsahu; alebo (b) a spôsobí inému stratu zamestnania, úpadok podniku alebo rozvod manželstva.

Zdroj: https://www.facebook.com/datel.sk