Európske impériá nezvyknú prežiť: toto je niečo, čo sa Európska komisia ešte musí naučiť
Európska únia sa bude musieť rozhodnúť: Chce sa podvoliť alebo odolať pokušeniu zmeniť sa na impérium?
Nič netrvá večne: rakúsko-uhorský cisár František Jozef I. víta svojich poddaných (Foto: Culture Club/Getty Images)
Zdá sa, že nedávne kroky Bruselu proti Maďarsku naznačujú prvé, a to by sa mohlo stať problémom pre celú udržateľnosť Únie. Jednotný európsky superštát nikdy nevznikne a čím viac budú chcieť európske orgány tlačiť na členské štáty týmto smerom, tým väčší bude ich odpor.
Zadržiavanie finančných prostriedkov alebo vylúčenie maďarských študentov z účasti na študentských výmenných programoch nie je politikou federalistickej únie s rovnocennými členmi, ale pripomína trestnú výpravu imperiálneho jadra na jeho perifériu.
Bruselskí byrokrati zabúdajú, že celý projekt EÚ potrebuje súhlas a podporu každého jedného členského štátu, čo znamená, že krajiny si musia zachovať svoju suverenitu v kľúčových oblastiach, inak sa budú snažiť ísť samy.
Zdá sa, že významná časť vedenia EÚ si stále neuvedomila, že s expanziou v roku 2004 na východ sa pravidlá hry zmenili.
Národy strednej a východnej Európy žili dostatočne dlho ako periféria moskovského impéria, takže v skutočnosti nie je chuť napodobniť podobnú situáciu, keď Brusel hrá úlohu bývalého sovietskeho hlavného mesta. Aby bolo jasné, nikto sa nebojí, že EÚ zabaví belgické tanky a zaútočí v Budapešti ako Červená armáda v roku 1956.
Napriek tomu imperializmus nie vždy prichádza na tankových dráhach a Brusel sa pokúša zdokonaliť umenie toho, čo by som nazval „manažérsky“ alebo „byrokratický“ imperializmus: Nie sú to rozmiestnené jednotky, ale nariadenia alebo zadržiavanie financií – s cieľom vnútiť vôľu byrokratickej triedy členskému štátu, ktorý sa stane cieľom.
Impérium vo svojej najzákladnejšej forme je politické usporiadanie, ktoré sa snaží zjednotiť rôzne komunity pod centralizovanú autoritu, aj keď tieto komunity by uprednostňovali nezávislosť.
Rusko je napríklad stále impérium: Moskva potrebuje použiť silu, aby si udržala kontrolu nad rôznymi separatistickými hnutiami, od Dagestanu po Čečensko.
Na druhej strane Spojené štáty majú viac ako dvojnásobnú populáciu ako Ruská federácia (331 miliónov v porovnaní so 143 miliónmi), ale Washington nemusí používať imperiálne metódy na domáce vládnutie.
(Žeby bol Texas prvou lastovičkou?!)
Od skončenia občianskej vojny v roku 1865 boli Spojené štáty schopné formovať národnú identitu dostatočne silnú na to, aby udržala krajinu pokope mierovými a decentralizovanými prostriedkami. Iné krajiny boli v tomto úsilí tiež úspešné, často až do takej miery, že zabúdame, aké mladé sú niektoré národy.
Začiatkom 70. rokov 19. storočia sa Nemecko zjednotilo, pričom odlišné identity Bavorov, Sasov, Prusov a iných nahradili pannemeckou identitou. V roku 1871 takzvané „Risorgimento“ zrodilo jednu z najpopulárnejších krajín modernej éry: Taliansko.
Berlín ani Rím v roku 2024 sa nemusia báť, že ich krajiny roztrhá separatistické hnutie: Dokonca aj Matteo Salvini, líder populistickej Lega Nord a súčasný minister infraštruktúry a dopravy sa s kedysi populárnou myšlienkou zmenil na starého nacionalistu Lega, ktorá vytvorila nezávislý štát Severné Taliansko, väčšinou zanikla.
Iní však majú menej úspešné výsledky: Rakúsko zlyhalo vo svojich pokusoch udržať multietnickú ríšu pohromade; v Latinskej Amerike Simón Bolívar videl, ako sa jeho Gran Kolumbia najskôr rozplynula v chaose a potom v nezávislých štátoch Kolumbia, Ekvádor a Venezuela.
Súčasné vedenie EÚ by si malo z času na čas prečítať historickú knihu a rozhodnúť sa, akým smerom sa chce uberať.
Prísľub „stále užšej únie“ nebude dosiahnuteľný, ak sa budú presadzovať politiky, ktoré neustále odcudzujú členské štáty a znižujú ich ochotu zostať v Únii len na ekonomické záujmy.
Hoci Európa určite existuje ako historická a kultúrna entita, politické zjednotenie bude vždy narážať na múr rôznych historických skúseností.
V istom zmysle je celý kontinent konglomerátom jedincov s posttraumatickou stresovou poruchou z vojen (horúcich aj studených), ktorí sa teraz snažia vytvoriť funkčnú rodinu. Bude si to vyžadovať čas a dôkladnú kalibráciu národných záujmov a záujmov EÚ, ktorá zabezpečí aktívnu účasť a integráciu národov, ktoré majú dvojitú identitu vďaka svojej národnej a európskej histórii.
Ako musel zistiť každý dobyvateľ od Karola Veľkého cez Napoleona až po Hitlera, Európe nemožno vládnuť ako impériu. Pre EÚ by bolo múdre neopakovať ich chyby, bez ohľadu na to, ako dobre to mysleli.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.