Keď som mal 17 rokov, čítal som Marxov a Engelsov Komunistický manifest a dostal som za to trest. V skutočnosti som dostal trest za to, že som to čítal na hodine, a potom som dostal prednášku za to, že som sa zaujímal o jeho podvratný neamerický obsah od zástupcu riaditeľa, keď som bol na treste. Podrobnosti sú irelevantné. Nečítal som to, pretože som bol fanúšikom Marxa, čítal som to len preto, lebo som vedel, že je to podvratné. Mein Kampf som čítal o pár rokov neskôr z rovnakého dôvodu. Vďaka tomu som sa nestal fanúšikom Hitlera, ale naučil som sa veľa o ňom a národnom socializme a na strednej škole po prečítaní Manifestu som sa naučil niečo o komunizme.
Pamätám si, že na mňa zapôsobil slávny citát „Od každého podľa jeho schopností, každému podľa jeho potrieb“ (citát Marx, ale z iného spisu). Vtedy som nechápal jeho dôsledky. Znelo to pekne bez toho, aby som kopal príliš hlboko. Zdá sa, že sme oklamaní myšlienkou „znieť pekne“, keď prvýkrát počujeme o niečom, ako sú CBDC, UBI alebo digitálne identifikátory, „to znie celkom dobre, čo?“ Zdá sa, že nikto sa nepozerá na dôsledky – my, samozrejme, áno, ale väčšina oviec nie.
Áno, pekné, kradnúť bohatým a dávať chudobným. Všetci milovali Robina Hooda. . . bol jedným z dobrých ľudí. Každý predpokladá, že ktokoľvek, kto má peniaze, ich získal krádežou od chudobných! Iste, niektorí to tak robia, ale pravdepodobne to nie je také bežné v jednoduchej starosvetskej kapitalistickej krajine (aspoň nie priamo) a pravdepodobne oveľa bežnejšie v komunistickej (okradnutie chudobných, okradnutie všetkých) a určite názov hry v nadchádzajúcej ekonomike GloboCap (vypožičaný termín CJ Hopkinsa). „Jedného dňa nebudeš nič vlastniť a budeš šťastný.“ Som si istý prvou časťou tejto vety a nie som si istý druhou časťou.
Nielenže koncept „každému podľa jeho schopností, každému podľa jeho potrieb“ jednoducho nefunguje, ale každý systém založený na takýchto veciach je široko otvorený korupcii. Nebudem zachádzať do žiadnych podrobností o tom, prečo je komunizmus, ako ho navrhol Marx, prekliaty systém, na túto tému existuje veľa kníh. Chcem sa vyjadriť k tomu, prečo toľko ľudí neverí, že je to chybné. Ukážte liberálovi tú Marxovu vetu a stavím sa, že povedia: „Jasné, prečo nie? Áno, určite sa im páči tá myšlienka, kým nepríde štát a nezačne ich ohoľovať a distribuovať tým, o ktorých si myslia, že by ich mali dostať namiesto nich, „podľa ich potrieb“.
Po prvé, nikto (aspoň v Severnej Amerike) ešte hlboko netrpí, keď prechádzame do totality s komunistickým sklonom. Ľudia si myslia, že strata slobôd je analogická s odstránením dopravných predpisov. Nie je. Ľudia hovoria: „Nuž, nemám problém byť občanom, ktorý dodržiava zákony, nepotrebujem mať právo ‚robiť čokoľvek, čo chcem‘. To je naivné tvrdenie. Práva, ktoré ľudia strácajú v komunistickom systéme, sú o niečo tvrdšie. Je dôležité poznamenať, že to, do čoho sme vedení, nie je komunizmus Marxa, Lenina alebo Maa. Je to celkom nový druh. Čo presne, nie som si istý, ale je to iné. Nový systém „kolektivizácie“ nemusí, prinajmenšom spočiatku, v sebe niesť žiadne zo stereotypných „komunistických“ útlakov, ktoré si každý predstaví, keď sa povie komunizmus. A áno, mnohí ľudia to možno budú tolerantní, opäť aspoň na chvíľu. Spomeňte si na Orwellov rok 1984, potom porovnajte tento bezútešný stav s Huxleyho Brave New World alebo dokonca Bradburyho Fahrenheit 451. Rok 1984 je príkladom „koncového“ stavu utláčanej kultúry.
V roku 1984 choroba hlboko zasiahla a parazit komunizmu/totalitarizmu sa chystá zničiť svojho hostiteľa. Brave New World a Fahrenheit 451 sú príklady kultúr, ktoré sú stále v ranom štádiu štruktúry, ktorá vysáva dušu z ľudí, ale hostiteľ (ľudia) ešte nie sú mŕtvi. Čo však majú všetci spoločné, ako aj to, čo je spoločné s dnešnou dystopiou – je centrálna kontrola más. Teraz sa to robí inak – posadnutosťou mobilným telefónom, prevzatím médií, sociálnymi médiami, nálepkou dezinformácií o čomkoľvek, čo je v rozpore s príbehom. Iste, staré piliere propagandy a cenzúry reči sú stále súčasťou toho všetkého, ale opäť to všetko má trochu iný nádych.
Cieľom parazita je udržať hostiteľa nažive čo najdlhšie, aby z neho mal úžitok. Iste, v našom prípade môžu byť masy vyradené a udržiavané také choré, že sú poddajné a ľahko manipulovateľné, ale ako hovorí Schwab, zámerom je udržať to, čo po nás zostalo, šťastné. . . alebo v to dúfajú, aspoň kým nebudú veľmi dobre zakorenení v „novej“ kultúre.
Štýl komunizmu, ktorý je na nás (a teraz musíme prísť s lepším slovom, keď už nemá v úmysle vytvárať komunitu), je navrhnutý tak, aby z nás vysal práve toľko, že nevieme, že sme ochudobnený o život. Páchatelia nevedia nič o duši; preto ich to nezaujíma. V dôsledku tohto pomalého odtoku prídeme o svoju dušu rýchlejšie ako o telo. Budeme depresívni, skľúčení, neempatickí, nemilujúci a úzkostní, ako aj litánie iných duševných a emocionálnych chorôb. Hoci naši páni budú mať v úmysle udržať naše telo len na hranici fungovania (pokiaľ nie sme jedným z tých nešťastníkov – alebo šťastlivcov? – ktorých treba vyradiť), aby sme im vrátili to, po čom túžia, skôr ako neskôr sa vnútorne zrútime. Duša bude hladovať. Už to vidíme, aspoň my, ľudia, ktorí sú najviac postihnutí týmto štýlom zabíjania Skeksis, si neuvedomujú príčinu svojho zúfalstva – a toto uvedomenie sa im vkráda až teraz.
Bude trvať dlho, kým si ľudia všimnú, čo sa deje?. Koľko to bude trvať? Bude trvať obmedzenie cestovania do zahraničia? Alebo budú obmedzenia v cestovaní z mesta do mesta, či dokonca v rámci vlastného mesta? Alebo budú tieto obmedzenia zahalené bežnou zámienkou „je to pre vaše dobro“. Všimnú si ľudia tento útlak, keď už nebudú môcť používať hotovosť podľa vlastného uváženia? Alebo keď budú mať obmedzený nákup určitých položiek, ktoré chcú, pretože prekračujú ich kvóty? Alebo si všimnú, keď sa im doma upraví teplo či klimatizácia mimo ich vôle? Alebo to budú chápať aj ako „v prospech všetkých kvôli nebezpečenstvám klimatických zmien? Všimnú si konečne, keď ich zatknú, pretože v rade v potravinách spomenuli, že ich nepotešilo stúpanie cien šalátu a obvinili súčasnú vládu z inflácie?
Ťažko povedať, kedy si všimnú, ak vôbec niekedy, že niečo nie je celkom v poriadku s tým, ako sa so svetom zaobchádza. Práve teraz je to všetko „pre dobro ľudstva a planéty“. Depresia, úzkosť a hlboký drsný pocit bezmocnosti, ktorý pociťujú, obviňovať budú všeto iné, než skutočný dôvod – že ich dušu zožiera práve ten systém, ktorý sľúbil, že sa o nich postará.
Todd Hayen je registrovaný psychoterapeut pôsobiaci v Toronte, Ontario, Kanada. Má doktorát z hĺbkovej psychoterapie a magisterský titul v štúdiách vedomia. Špecializuje sa na jungiánsku, archetypálnu, psychológiu. Todd píše aj pre svoj vlastný substack, ktorý si môžete prečítať tu
Zdroj: https://off-guardian.org/2024/02/03/communism-sure-why-not/
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.