Iránom podporované šiitske milície pôsobiace v Sýrii zaútočili dronmi na vojenskú základňu USA v Jordánsku. Usmrtili troch a zranili vyše troch desiatok amerických vojakov.
A teraz čo?
Šiitske milície, ktoré sú na výplatnej listine Teheránu, si vymieňajú strelecké pozdravy s jednotkami Spojených štátov v Sýrii a Iraku od vypuknutia vojny v Gaze v októbri 2023. Súčasťou novej dynamiky na Strednom východe sú aj vojenské operácie (opäť Iránom podporovaných) jemenských Husíov v oblasti Červeného mora, Adenského a Ománskeho zálivu na jednej strane a americko-britské odvety, podporované najmä Bahrajnom, Katarom a Holandskom na strane druhej.
Irán sa chce stať regionálnou mocnosťou s vplyvom od západnej hranice južnej Ázie, cez Perzský záliv, až po východné Stredozemné more. Preto podporuje šiitských spojencov v Iraku, Sýrii a Libanone.
USA chcú Iránu zabrániť v dosiahnutiu popísaného cieľa, a preto udržiavajú svoju vojenskú prítomnosť nielen v spojeneckých krajinách Arabského polostrova (Saudská Arábia, Katar, Spojené arabské emiráty, Bahrajn), ale aj v Jordánsku, Iraku a Sýrii.
V dôsledku konfliktných záujmov sú od októbra 2023 strety medzi Američanmi a Iránom podporovanými milíciami čoraz intenzívnejšie, a preto nie je možné vylúčiť, že po včerajšom incidente v Jordánsku môže dôjsť aj k priamej a veľmi intenzívnej vojenskej výmene medzi Spojenými štátmi a Iránom. Ak by malo ísť o rozsiahlejší konflikt, Irán síce nemá šance poraziť USA, ale môže Washingtonu mimoriadne skomplikovať situáciu.
Po prvé, ak sa USA vložia do konfliktu s Iránom, zákonite nebudú môcť dodávať Ukrajine toľko zbraní, koľko by potrebovala. Z takéhoto vývoja by jednoznačne profitovalo Rusko.
Po druhé, priama konfrontácia s Iránom by takmer určite viedla k širšiemu konfliktu od Izraela, cez Perzský záliv po severné oblasti Sýrie a Iraku. Z toho by opäť profitovalo Rusko, pretože Biely dom by bol odrazu zaneprázdnený nielen Ukrajinou, ale aj Stredným východom a obchodnou vojnou a pretláčaním sa s Čínou v západnom Tichom oceáne, respektíve v Juhočínskom mori.
Po tretie, ak by sa situácia na Strednom východe vymkla z rúk vo volebnom roku, Joe Biden by mal mimoriadne sťažené nádeje na obhajobu prezidentského mandátu. A to je dôvod, prečo sa zrejme do priameho stretu s Iránom nebude hrnúť. Lenže vývoj situácie, ktorú nemá pod kontrolou, môže amerického prezidenta do bojov s Iránom vtiahnuť aj proti jeho vôli.
Rozšírenie vojny na Strednom východe popri neutíchajúcom kinetickom strete na Ukrajine by sa mohlo (aj keď nevyhnutne nemuselo) začať podobať na rodiacu sa svetovú vojnu. Samozrejme, je veľkou otázkou, ako by sa v takom prípade správala Čína a od jej reakcie by aj záviselo, čo by sa konflikt stal skutočne globálnym.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.